Prečo mestá potrebujú na prežitie divokú a nespútanú prírodu

Parížski trhovníci, Nemci žijúci v stredovekých mestách obklopených lesmi, Aztékovia v plávajúcom meste Tenochtitlán a mnohí ďalší sú dôkazom, že medzi ľuďmi a prírodou v minulosti existovalo silné puto. Postupne sa však stratilo, keď sa voda do miest začala privádzať potrubiami a potraviny dovážať zo vzdialených kútov sveta. Ben Wilson v knihe Urban Jungle hľadá v napätom vzťahu medzi prírodou a mestom kľúč, ktorý umožní planéte Zem prežiť v období klimatickej krízy.

Dnes sú mestské oblasti najrýchlejšie rastúcim biotopom na Zemi a konečne sme pochopili, že ľudské inžinierstvo nestačí na to, aby nás ochránilo pred extrémnymi výkyvmi počasia. 

Aby mestá odolali klimatickej núdzi, nevyhnutne potrebujú ochranu, ktorú ľuďom poskytujú koruny stromov, rieky, obnovené mokrade a revitalizované prílivové močiare. Ak si skutočne chcete predstaviť mesto budúcnosti, predstavte si menej smart technológií, lietajúcich áut či mrakodrapov a viac kaskádovito rozmiestnenej zelene, strešných fariem, nedbalých mestských lúk či hustých lesov.

Kniha Urban Jungle nás zavedie na miesta, kde prebiehajú snahy o znovuzrodenie mesta: do Los Angeles, kde rieka pochovaná v betóne konečne opäť vychádza na povrch, do New Yorku, kde sa odporná skládka odpadu mení na rozsiahlu trávnatú rezerváciu, či do Amsterdamu – cirkulárneho mesta, ktoré neprodukuje odpad a vyrába si vlastnú energiu. 

Urban Jungle ponúka nielen pohľad do histórie prírody v mestách, ale aj úžasnú víziu zelených metropol budúcnosti. 

Kniha Urban Jungle sumarizuje to, čo každý človek, ktorý je aspoň trochu vnímavý k prírode, kdesi vnútri cíti, ale niekedy nemá odvahu si to pripustiť. Prírodu – aj tú divokú, neupravenú a nespútanú – jednoducho potrebujeme na prežitie. A potrebujeme ju aj v mestách a ich bezprostrednom zázemí. Nielenže nám pomôže lepšie sa popasovať s prejavmi klimatickej krízy, ale vďaka nej môžeme žiť zdravšie a spokojnejšie. Vzájomnú spätosť s prírodou jednoducho nemôžeme poprieť

Slovenský preklad: Martina Jurinová