27. marca 2018

Na začiatku decembra minulého roku sme odštartovali sériu článkov, v ktorých sme sa venovali mladým Slovákom študujúcim v zahraničí. Každý týždeň sme priniesli jeden príbeh, ktorým sme názorne demonštrovali ich motív opustiť Slovensko a vydať sa za ďalším vzdelaním na známe svetové univerzity.

Rozoberali sme s nimi, ako treba postupovať pri podávaní prihlášky na jednotlivé zahraničné univerzity, aká je náplň ich štúdia alebo aký majú za hranicami spoločenský život. Pýtali sme sa aj na to, či sa po absolvovaní štúdia plánujú vrátiť na Slovensko.

Vo firme ako v dobrej škole. Ako u nás budujeme učiacu sa organizáciu

Pre túto sériu sme si vybrali 15 Slovákov a Sloveniek, ktorí študujú na zahraničných univerzitách. Oslovili sme deväť mladých mužov a šesticu mladých žien. Priblížili sme ich štúdium na 13 známych zahraničných univerzitách. 

Medzi hornú desiatku najlepšie hodnotených svetových univerzít pre rok 2018 podľa Times Higher Education sa dostali až štyri z tých, o ktorých sme písali.

Prečo ale v prvom rade naša partia pätnástich aktívnych stredoškolákov odišla za hranice? Dôvody boli rôzne. Či už išlo o reputáciu konkrétnej univerzity alebo uplatnenie absolventov po skončení štúdia. “University of Cambridge má svoje zvláštne čaro tradície, systém kolégií či historické budovy. Okrem toho je medzi ňou a slovenskými školami niekoľko výrazných rozdielov. Kvalita vzdelania je tu nepochybne na oveľa lepšej úrovni. Stretávajú sa tu najlepší výskumníci a profesori so študentami, ktorí prešli cez prísny výberový proces,” uviedla v rozhovore pre Forbes.sk Nikola Illášová, ktorá v Anglicku študuje psychológiu.

Chýba reputácia či odbor

Ďalší z našich respondentov, Michal Števove, sa na zahraničnú univerzitu prihlásil, pretože chcel študovať kombináciu odborov, ktorú u nás nenašiel.  “V maturitnom ročníku som veľa čítal o pokrokoch vedy, hlavne biológie – génovej terapii, výskume kmeňových buniek,” hovorí s tým, že v škole sa ale zameriaval skôr na sociálne vedy. Prepojenie týchto dvoch svetov (odbor Arts and Sciences) našiel až na University College London.

Dôvodov na odchod je samozrejme viacero. Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum, ktorá je analytičkou pre oblasť vysokého školstva, hovorí, že zatiaľ sú k dispozícii iba dáta z fokusových skupín so slovenskými študentmi v Česku, ktoré realizovali vlani v októbri.

“Niektorí mali skúsenosti zo slovenských VŠ, kde sa im videlo, že robili veľa nezmyselnej práce a učili sa len teoretické veci. Ďalší uvádzali, že diplom z českých VŠ má lepšie meno na trhu práce než diplom zo Slovenska a iní, že sa u nás znížila selektivita pri výbere študentov,” menuje, čo sa vedci o odchodoch dozvedeli. 

“Uvádzali ale aj dôvody ako vyššiu kvalitu škôl v Česku, lepší prístup učiteľov, väčšie prepojenie na prax, prítomnosť špičkových odborníkov a to, že nemusia platiť, keď študujú o rok dlhšie, zatiaľ čo u nás áno.“

Trend odchodu za štúdiom do zahraničia narastá. Foto: Pexels

Podľa Hall trend odchodu narastá. „Zvýšil sa ako absolútne číslo a v posledných rokoch, ktoré sa vyznačujú demografickým poklesom, rastie podiel našich študentov v zahraničí z celkovej populácie vysokoškolákov. V roku 2002 ich študovalo v zahraničí 11 281, v roku 2006 už 22 982, v roku 2012 to bolo 36 455, čo bolo najviac v absolútnom počte. V roku 2015, z ktorého máme posledné dáta to bolo 32 427,” uvádza.

Pred dvoma rokmi študovalo za hranicami 17 percent z celkového počtu vysokoškolákov, doplnila.

Podľa Hall najviac Slovákov odchádza za štúdiom do Českej republiky. V roku 2016 ich tam študovalo skoro 23-tisíc. Po susednom Česku vyhľadávajú najčastejšie vysokoškolské vzdelanie v ďalších krajinách, ako je Maďarsko, Veľká Británia, Dánsko, Rakúsko, Nemecko či Poľsko.

Ale späť k našej pätnástke. Koľkí prídu naspäť na Slovensko? Na základe doterajších skúseností by sa po ukončení univerzitného štúdia chcelo vrátiť šesť z nich, sedem sa skôr priklonilo k negatívnej odpovedi (niektorí to ale jednoznačne nevylúčili) a dvaja sa konkrétne nevyjadrili.

Netradičná škola pre ambiciózne Slovenky. Otvára im dvere do IT

Jakub Chudík, ktorý študuje na MIT, sa vrátiť chce. “Jedného dňa určite áno. Chcel by som pár rokov po doštudovaní zbierať skúsenosti v startupoch aj korporáte v USA, spraviť si master a prípadne aj MBA. Avšak doma je doma, na Slovensku mám rodinu, kamarátov, korene aj domáce zvieratká. Poznám veľa šikovných ľudí na top univerzitách v zahraničí a centrálnou témou našich debát je často otázka, ako spraviť Slovensko lepšie. Kľúčovým bodom je vrátiť sa,” vysvetľuje.

Voľný čas a bezdomovci

Našich 15 respondentov sme sa okrem informácií o štúdiu však pýtali aj na to, ako trávia svoj voľný čas. Interný redakčný prieskum o najoriginálnejšiu zábavku vyhral Pavol Kosnáč, ktorý je doktorandom na Masarykovej univerzite. Skúma paramilitaristické organizácie či ISIS v Iraku.

Opísal pre Forbes viacero svojich hobby. “Príležitostne pozvem na obed bezdomovca alebo niekoho, kto ma nemá rád. Občas si pozriem film alebo seriál. Už tri roky si chcem zahrať Witchera, ale stále mi to nevychádza. A snažím sa trochu športovať. Na rozdiel od väčšiny výskumníkov, vedieť rýchlo utekať je pre mňa akademická zručnosť,” hovorí doktorand.

Sériu sme začali slovami Eleanor Roosevelt o tom, že budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov. Títo mladí Slováci a Slovenky ich nasledovali až do cudziny. Zatiaľ čo nadobudnuté vedomosti a prax, ktoré okrem iného získali napríklad aj na výmenných pobytoch alebo ako stážisti známych značiek, si chcú niektorí priniesť so sebou späť na Slovensko, ďalší ich budú naďalej zúročovať za hranicami.

Všetky články série:

Tento článok je záverom série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí. Medzi pokrytými univerzitami boli: University of Oxford (Veľká Británia), Imperial College London (Veľká Británia), University of Edinburgh (Škótsko), Graduate Institute of International and Development Studies (Švajčiarsko), University College London (Veľká Británia), Yunnan University of Finance and Economics (Čína), Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (Rusko), Copenhagen Business School (Dánsko), Massachusetts Institute of Technology (Spojené štáty americké), Maastricht University (Holandsko), Masarykova univerzita (Česká republika), University of Warwick (Veľká Británia) a University of Cambridge (Veľká Británia). 

Hlavná foto: Pexels