8. januára 2018

Michal Števove je mladý Slovák, ktorý študuje v Londýne. Venuje sa odboru Arts and Sciences a na všetkom, čo dosiahol, tvrdo pracoval.

Porozprával nám o svojich prvotných neúspechoch ale aj o tom, kam až ho posunulo jeho odhodlanie. Svoj prístup zmenil od základov a začal na sebe pracovať, čo ho priviedlo napríklad aj ku roku strávenému na kanadskej univerzite.

Študovala v Ženeve, výskum robila v Maroku. Teraz pracuje pre WeForest

Zvolili ste si vzdelávanie na University College London (UCL). Aká bola vaša cesta za týmto štúdiom?

Bola kľukatá a viedla cez International Baccalaureate Diploma. O IB som sa dozvedel od spolužiakov asi tri mesiace pred prijímačkami a keďže aj napriek nižšiemu priemeru známok som mal vyššie ego, rozhodnutie ísť na IB prišlo ihneď. V tom období som bol len veľmi priemerný študent. Nemal som skoro žiadne mimoškolské aktivity a na vysvedčení som mal dokonca trojky z nemčiny a biológie. Pochopiteľne, moje veľké ego nestačilo a v ten rok som sa na IB nedostal. Vtedy som sa zaviazal, že urobím všetko, aby som ďalší rok skúšky spravil a môj život sa radikálne zmenil.

Reklama

Študuje na Imperial College. Odpovedá, ako zvládnuť prihlášku na britskú univerzitu

Ako ste na sebe začali pracovať?

Nasledujúci rok som absolvoval snáď všetky súťaže, o ktorých som sa dozvedel, výrazne som zlepšil svoje známky a celý rok som študoval na IB prijímačky. Ironicky, na UCL som sa tiež dostal až na druhýkrát. Po ukončení IB ma odmietlo 5 britských a 5 amerických univerzít. Vytúžené prijatie prišlo v marci 2014.

Michal viedol workshop na Letnej Akadémii Discover. Zdroj foto: archív M. Števove

Prečo práve štúdium v zahraničí?

V maturitnom ročníku IB som veľa čítal o pokrokoch vedy, hlavne biológie – génovej terapii, výskume kmeňových buniek – a bol som očarený potenciálom, ktorý má veda pre zlepšovanie ľudského života. Na IB som sa ale zameriaval skôr na sociálne vedy. Na Slovensku možnosť kombinácie mnou vybratých odborov nebola.

Študoval tam, kde sa kopia nobelovky. A na skúškach sa nepodvádza

Študujete odbor Arts and Sciences. Čomu sa v ňom venujete?

Je to interdisciplinárne štúdium spoločenských, humanitných a prírodných vied. Jedna z mojich úspešnejších prác bola v odbore komunikácia vedy. Zaoberala sa tým, ako je možné, že ľudia na Slovensku a v Česku stále požívajú rôzne homeopatiká aj keď informácie o ich neúčinnosti sú všadeprítomné. Túto prácu som prezentoval na vedeckej konferencii 4S/EASST v Barcelone.

Študuje na Oxforde, predtým zvládol Cambridge. Aké našiel rozdiely?

V podobnom duchu sa nesie aj moja bakalárska práca s názvom „Rola expertízy sociálnych vied vo verejnom diskurze: prípadová štúdia samoriadiacich vozidiel v US.“ Mojou hypotézou je, že vo verejnom diskurze dominuje pohľad prírodných vied, čo znamená, že sa viac rozprávame o technických aspektoch – Je táto technológia dosť bezpečná? Kto bude niesť zodpovednosť za nehody? Len minimálne sa ale zaoberáme tým, ako zmení spoločnosť – čo sa stane s taxikármi alebo vodičmi nákladiakov? Ako sa zmení náš prístup ku vlastníctvu áut? Ako sa zmení prístup miest k budovaniu ciest a parkovacích priestorov? A hlavne, ktoré časti obyvateľstva budú z tejto technológie profitovať, a ktoré, naopak, tieto zmeny znevýhodnia?

Rok ste strávili na výmennom pobyte na kanadskej McGill University. Čomu ste sa tam venovali?

Rok v Montreale som si predstavoval ako možnosť skúsiť žiť inak a objaviť nové akademické smery. Jednou z najlepších skúseností bol kurz ľudskej motivácie. Dozvedel som sa napríklad, že ak chceme v práci pomôcť zamestnancom lepšie pracovať, mali by sme ich podporiť tak, že im dáme väčšiu slobodu v tom, čo a ako robia, poskytneme im zdroje a vedomosti, aby svoje úlohy vedeli urobiť a vytvoríme dobrú komunitu.

V roku 2014 bol spoluorganizátorom akcie Bratislava Schools Debating Competition 2014. Zdroj foto: archív M. Števove

A aký je rozdiel medzi štúdiom v Londýne a Kanade?

Bol veľký. McGill sa oveľa viac zameriava na študentov prvého stupňa, pričom UCL je viac zameraná na výskum, a teda doktorandské štúdium. Rozdielne boli aj skúšky. Na UCL máme skúškové raz do roka, v máji, pričom ale finálnu známku môžu tvoriť aj eseje a iné projekty, ktoré sa odovzdávajú počas roka. McGill mal štyri také skúškové obdobia – v strede a na konci semestra.

Máte čas aj na mimoškolské aktivity?

Na vyváženie času stráveného sedením pri počítači sa snažím pravidelne športovať. Minulé roky som robil aj dobrovoľníka pre Slovenskú Debatnú Asociáciu a Letnú Akadémiu Discover, učil som stredoškolákov v Londýne debatovať a viedol univerzitný florbalový klub.

Ako vyzerala vaša práca v letnej akadémii?

Reklama

Pôsobím tu ako lektor už 3 roky. Je to týždenný tábor na ktorom si študenti vyberú z ponuky dva kurzy. Tie majú doobeda. Poobede sú zasa tímové aktivity a workshopy. Môj minuloročný kurz sa volal „Problem Solving“ a bol zameraný najmä na praktické zručnosti pri riešení problémov.

Ako znie vaša rada pre Slovákov, ktorí by chceli študovať v cudzine?

Nech si dobre premyslia, či je zahraničie tou najlepšou voľbou. Je oveľa dôležitejšie, čo počas svojich štúdií robia, než to, kde sa nachádzajú, a do zahraničia sa dá dostať aj inak – napríklad cez Erasmus.

Plánujete sa vrátiť na Slovensko?

Keď som na UCL nastupoval, tak som si návrat nevedel predstaviť. Za štyri roky sa toho veľa zmenilo a vďaka skvelej práci rôznych organizácií sa stalo Slovensko oveľa atraktívnejším. Pri pohľade na to, čo študujem, si ale myslím, že pre mňa bude dôležité profesionálne sa etablovať v zahraničí.

Zdroj hlavnej foto: www.ucl.ac.uk

Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.