15. decembra 2017

„Povinnosť snažiť sa zo všetkých síl je povinnosťou nás všetkých.“  Tieto slová zazneli z úst Abrahama Lincolna a stali sa životným mottom Miroslava Gašpárka. Mladý Slovák študuje v britskej metropole na Imperial College London a je kandidátom na titul Master of Engineering.

Porozprával nám o štúdiu bioinžinierstva, stáži na americkom Caltechu (Kalifornský technologický inštitút, kde pôsobia tohoroční nositelia Nobelovej ceny za fyziku…a tiež Sheldon Cooper z Big Bang Theory) ale aj o tom, prečo sa rozhodol práve pre univerzitu v cudzine.

Študuje na Oxforde, predtým zvládol Cambridge. Aké našiel rozdiely?

Študujete na známej Imperial College London. Čo všetko ste absolvovali, kým ste sa stali jej študentom?

Už odmalička som sa zaujímal o prírodné vedy, najmä o matematiku, fyziku a astrofyziku. Na druhej strane ma však fascinovala medicína a fungovanie ľudského tela. Povedal som si, že by bolo skvelé využiť celý ten aparát matematiky a fyziky na pochopenie procesov v ľudskom tele a na pomoc druhým.

Reklama

Pokiaľ ide o administratívnu stránku, prijímací proces na britské univerzity zahŕňa niekoľko krokov: v online prihláške vyplníte svoje základné údaje, vyberiete si maximálne 5 škôl a oborov, na ktoré sa chcete hlásiť. Ďalej pripojíte odporúčanie od vášho učiteľa zo strednej školy, ktorý priloží aj známky, ktoré očakáva, že získate na maturitnej skúške a nakoniec napíšete motivačný list.

Kam poslať juniora na štúdiá? Školy, kde sa študuje obchod na najvyššej úrovni

Tie najlepšie univerzity pozývajú uchádzačov ešte na interview, kde sa akademici prostredníctvom otázok z relevantných oborov – v prípade bioinžinierstva z matematiky, fyziky, medicíny, či biológie – snažia zistiť, ako premýšľate. Skúmajú vašu motiváciu študovať vybraný obor. To je pri biomedicínskom inžinierstve dôležité – v budúcnosti totiž budú životy mnohých ľudí závisieť práve od vašej šikovnosti.

Prednáška o využití matematického modelovania v biológii a v medicíne na odbornej lekárskej konferencii na Slovensku. Foto: Tomáš Kráľ

Prečo ste sa rozhodli študovať v zahraničí a nie na niektorej zo slovenských univerzít?

V tomto rozhodnutí ma veľmi ovplyvnili moji priatelia, s ktorými som reprezentoval Slovensko na medzinárodných olympiádach z fyziky, astronómie a astrofyziky. Mnohí z nich odchádzali študovať do zahraničia. Vedomie, že na prestížnych univerzitách môžu študovať ľudia, ktorých poznám, mi dodalo odvahu. Tiež som vždy cítil silnú podporu svojich rodičov.

Pätica študentov pritiahla do Londýna slovenské firmy ESET a Innovatrics

Po dvoch rokoch strávených na Imperial College si dovolím tvrdiť, že štúdium na špičkovej zahraničnej univerzite prináša benefity. Aj keď je náročné, akademici sa snažia vyučovací proces spraviť čo najzaujímavejším a najpríťažlivejším. Veľkým benefitom je prítomnosť najlepších svetových odborníkov a možnosť diskusie. Ďalšou devízou sú spolužiaci, ktorí sa snažia zo seba vždy vydať to najlepšie – a táto snaha je mimoriadne nákazlivá.

Výnimočným faktorom je aj veľké množstvo finančných prostriedkov. To nám umožňuje venovať sa praktickým projektom už od začiatku štúdia. V prvom ročníku tak každý z nás musel navrhnúť a postaviť v laboratóriu svoj vlastný elektronický stetoskop a v druhom ročníku sme navrhovali praktické pomôcky pre paralympijských atlétov, či fyzicky a mentálne postihnuté deti.

Študujete biomedicínske inžinierstvo. Čomu sa konkrétne venujete?  

Je to relatívne mladý obor, ktorý sa venuje aplikácii inžinierskych postupov a metód prírodných vied v medicíne. Záber je mimoriadne široký – od stavby medicínskych prístrojov, cez genetické inžinierstvo, až po navrhovanie nových protéz a kĺbových náhrad. Pri štúdiu sa venujeme  širokému spektru oborov. Študujeme matematiku, elektrické inžinierstvo, mechaniku, programovanie, pracujeme v biologických laboratóriách, dokonca sa v dielňach učíme frézovať či sústružiť.

Oblasťou, ktorá ma zaujíma najviac, je systémová a syntetická biológia. Systémová biológia využíva matematické metódy a počítačové simulácie na porozumenie biologickým procesom – od bunkovej úrovne až po tú orgánovú. Syntetická biológia, jedna z najvzrušujúcejších oblastí modernej vedy, sa zase venuje aplikácii inžinierskych princípov pri dizajne bunkových systémov a DNA, čo má obrovské využitie nielen v medicíne, ale aj v priemysle – napríklad v oblasti biopalív.

Úvodný príhovor pre účastníkov súťaže IC HealthHack, zameranej na vývoj medicínskych počítačových hier. Foto: Franz Tapia Chaca

Počas obdobia júl – október 2017 ste sa zúčastnili výskumnej stáže na americkom Caltechu. Čomu ste sa venovali?

Ako som spomínal, syntetická biológia je jednou z najperspektívnejších oblastí modernej vedy. Pôsobil som vo výskumnej skupine profesora Richarda M. Murraya, ktorý je jedným z najväčších svetových odborníkov. Pracoval som na matematickom modelovaní geneticky naprogramovaných syntetických buniek, čo je úplne nová oblasť aj v rámci syntetickej biológie. Našim cieľom je začať vytvárať bunkám podobné biologické obvody, ktoré by mali nami požadované vlastnosti a dali by sa výhodne využiť napríklad pri diagnostike či liečbe chorôb. Okrem matematického modelovania sa mi podarilo urobiť aj veľa experimentálnej práce v laboratóriu.

Ide to aj na Slovensku. Fyzik presviedča študentov, aby sa vrátili domov

Ako znie vaša rada pre mladých Slovákov, ktorí by chceli študovať v zahraničí?

Tá najdôležitejšia vec je nebáť sa a vyskúšať to! Často sa stretávam so slovenskými študentami, ktorí si myslia, že nemajú na to, aby študovali v zahraničí – a pritom sú mimoriadne šikovní. Tiež je dôležité robiť veci nad rámec školských povinností a rád by som podotkol, že treba byť opatrný pri výbere školy. Aj v zahraničí sa nájdu menej kvalitné univerzity. Vo Veľkej Británii je školné 9250 libier ročne a nie je rozumné zobrať si veľkú študentskú pôžičku na štúdium, ktoré vás nebude baviť alebo živiť.

Prednáška o štúdiu v zahraničí a bioinžinierstve na Gymnáziu v Dubnici. Foto: Archív Miroslava Gašpárka

Plánujete sa vrátiť na Slovensko?

Reklama

Vďaka štúdiu trávim už tretí rok väčšinu svojho času vo Veľkej Británii. Vďaka reprezentácii Slovenska na medzinárodných olympiádach som mal možnosť spoznať a navštíviť rôzne krajiny – od Spojených štátov, Brazílie, po Indiu, Indonéziu, či Thajsko. Napriek tomu, že všetky tieto krajiny majú čaro, svoju budúcnosť spájam so Slovenskom, kde by som sa chcel po ukončení štúdií vrátiť, žiť a pracovať. Mám tu rodinu, priateľov a celkovo mám Slovensko veľmi rád. Myslím si, že naša krajina má mimoriadne veľký potenciál, no veda patrí medzi oblasti, v ktorých tento svoj potenciál nevyužíva. Preto by som chcel svojou prácou prispieť k jej rozvoju.

Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.