2. februára 2018

Jakub Chudík si pre vysokoškolské štúdium zvolil americký Massachusetts Institute of Technology, známy pod skratkou MIT (Okrem množstva nobelistov tu “študoval” napríklad aj Howard Wolowitz z obľúbeného seriálu The Big Bang Theory). Mladý a šikovný Slovák porozprával o tom, aká bola jeho cesta na jednu z najslávnejších vysokých škôl na svete, čomu sa venuje na stáži v Singapure a o projekte, ktorý mu zmenil život.

Ste študentom amerického Massachusetts Institute of Technology (MIT). Ako ste sa sem dostali?

Prihlášky na americké univerzity majú vo všeobecnosti veľa podmienok. Musel som absolvovať SAT1 testy, ktoré skúšajú jazykové, logické a matematické schopnosti a SAT2 testy, ktoré sú predmetovo špecifické, v mojom prípade matematika a fyzika. Čisto jazykový test TOEFL, vyplniť veľmi dlhú prihlášku, napísať niekoľko tisíc slov v odpovediach na esejové otázky a mať Skype interview s absolventom školy. Avšak treba sa zamerať na obsah prihlášky a nielen formu. Keby som nebol akademicky aj mimoškolsky aktívny počas strednej školy, tak by som nemal do prihlášky o čom písať.

Na školu si zarábali všelijako. Americkí miliardári, ktorí sa nezľakli práce

Prečo ste sa rozhodli študovať v zahraničí a nie na slovenskej vysokej škole?

Dlhodobo som smeroval k štúdiu v zahraničí. Chodil som na bilingválnu základnú aj strednú školu, kde som sa na to jazykovo pripravoval a mal som veľa známych, ktorí štúdium v zahraničí chválili. Samozrejme, zvažoval som aj objektívne faktory, ako kvalita vybavenia, uplatniteľnosť po vyštudovaní a akademické aj mimoškolské aktivity. No ísť študovať až do Ameriky ma presvedčil MIT Entrepreneurship Bootcamp. Zistil som, že takéto štúdium ponúka omnoho viac, ako len chodenie na prednášky a cvičenia.

Mladý Slovák si pre štúdium vybral americký MIT. Foto: J.Chudík

Vaším odborom je Computer Science and Engineering (voľne preložené ako informatika a strojárstvo). Čomu sa v rámci štúdia venujete a ako prebieha výučba?

MIT má podobný systém ako Liberal Arts školy. Každý, bez ohľadu na odbor, musí absolvovať 16 základných predmetov – matematika, fyzika, chémia, biológia a vlastný výber humanitných predmetov. Mám predmety, ktoré sa venujú teoretickej informatike, programovaniu, strojovému učeniu a umelej inteligencii aj predmet zameraný na rozvoj technických komunikačných schopností. Je bežné mať 4-5 predmetov každý semester. Plnohodnotný predmet väčšinou zahŕňa 3 hodiny prednášok a 2 hodiny cvičení. Zvyčajne máme každý týždeň známkovanú domácu úlohu, raz mesačne test a niektoré predmety majú aj finálnu písomnú skúšku alebo prezentáciu.

Predchádzajúce články série:

Aktuálne ste na stáži v Singapure, na čom tu pracujete?

Sme tu traja z MIT na mesačnej výskumno-vzdelávacej stáži v Biomedicínskom inštitúte pre globálne zdravotnícke technológie a výskum na Národnej univerzite v Singapure. Ako tím pracujeme na dvoch projektoch z oblasti mikrofluidických biomedicínskych zariadení. Ide o zariadenia, ktoré sú takzvaný orgán na čipe – programovateľné bunkové prostredie, kde sa, napríklad, dajú skúmať nové lieky. Pre začiatok nám dali koncept zariadenia a našou úlohou bolo vytvoriť funkčný prototyp. Spraviť mechanický, elektronický, software, aj biologicko-chemický dizajn.

Na stáži v Singapure. Foto: J.Chudík

Ste spoluzakladateľom ConquerX. O čom je tento projekt?

ConquerX vznikol v dôsledku MIT Bootcampu, kde sme pracovali na biznis stránke startupu. Technológia bola už predtým otestovaná na malej vzorke pacientov v Brazílii. Naším produktom je pan-rakovinový test. Ide o test, ktorý sa zameriava na všeobecné prejavy rakoviny a môže byť používaný počas pravidelných prehliadok u lekára ako forma prevencie. Skorá detekcia dokáže radikálne zvýšiť účinnosť liečby a predĺžiť život. Presne o takýto efekt usilujeme v ConquerX. Toto je dosiahnuteľné vďaka našej patentovanej technológii, ktorá umožňuje novú metódu detekcie biologického materiálu a, na rozdiel od doterajších technológií, dokáže rozoznávať rôzne formy DNA a proteínov na jednom teste. Vďaka tomu vieme diagnostikovať široké spektrum prejavov rakoviny rýchlo, lacno a jednoducho. Našou víziu je spraviť test, ktorý je z hľadiska dostupnosti a náročnosti vykonania porovnateľný s glukomerom. Momentálne sme vo fáze, kedy začíname prvé spolupráce s výskumnými skupinami v Bostone a hľadáme investorov pre naše seed investičné kolo.

Tím z MIT Bootcampu. Foto: J.Chudík

Ako trávite voľný čas?

Volám s priateľkou v Anglicku a rodičmi doma. Snažím sa čo najviac čítať o nových technológiách, produktivite a startupoch, prípadne o nejakom konkrétnom nápade brainstormujem. Zvyšok času intenzívne plánujem, ako znovu začnem športovať.

Čo by ste poradili mladým Slovákom, ktorí by chceli študovať v zahraničí?

V prvom rade si myslím, že nemá zmysel ísť do zahraničia len kvôli tomu, že je to zahraničie. Určite sa treba snažiť dostať na čo najlepšiu školu. Avšak to vyžaduje dlhodobé plánovanie. Ideálne treba začať už v predmaturitnom ročníku. Dávať si pozor na známky vo všetkých predmetoch a získať hlbší náhľad do odboru štúdia prostredníctvom predmetovej olympiády, výskumu alebo mimoškolských aktivít.

Plánujete sa po ukončení štúdia vrátiť na Slovensko?

Jedného dňa určite áno. Chcel by som pár rokov po doštudovaní zbierať skúsenosti v startupoch aj korporáte v USA, spraviť si master a prípadne aj MBA. Avšak doma je doma, na Slovensku mám rodinu, kamarátov, korene aj domáce zvieratká. Poznám veľa šikovných ľudí na top univerzitách v zahraničí a centrálnou témou našich debát je častokrát otázka, ako spraviť Slovensko lepšie. Kľúčovým bodom je vrátiť sa.

Hlavná foto: J.Chudík

Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.