Vysoká škola je v USA drahá záležitosť. V roku 2016 odchádzali absolventi z tamojších univerzít s dlhom vo výške pokojne 30-tisíc dolárov. Vtedajší ešte len nádejní podnikatelia, ktorí eventuálne skončili v rebríčku 400 najbohatších Američanov, sa s problémom popasovali prirodzene: išli pracovať.
Shahid Khan (72. miesto v rebríčku, 7,1 miliardy USD, University of Illinois) po tom, čo emigroval z Pakistanu do USA, roznášal pizzu, dohliadal na stavbu cesty a predával oblečenie v obchodnom dome Sears. A umýval aj riady. Často si vraj pri tom hovoril: „Po prvýkrát skutočne dýcham… Ak si uvedomíte, koľko je 1,2 dolára na hodinu pre Pakistancov, zistíte, že zarábate viac ako 99 percent tamojšej populácie.“
Kto siahol na popredné miesta? Pozrite si rebríček najbohatších Američanov
Zabudnite na pohodlnú prácu v golfovom klube. Veľa z budúcich magnátov robilo ťažkú špinavú prácu. Terrence Pegula (160. miesto v rebríčku, 4,3 miliardy USD, Penn State) pracoval v uhoľnej bani, kým George Soros (20. miesto v rebríčku, 23 miliárd USD, London School of Economics) pracoval, následne ako utiekol z Maďarska v roku 1947, na polovičný úväzok ako nosič na železničnej stanici.
Terry Pegula sa presadil v plynárenskom priemysle. Foto: Sita/AP
Frank VanderSloot (302. miesto v rebríčku, 2,7 miliardy USD, Brigham Young University) upratoval v práčovni, kde tiež žil v zadnej miestnosti.
Jeff Bezos bol najbohatším mužom sveta len pár hodín
A čo taký Ron Baron (359. miesto v rebríčku, 2,2 miliardy USD, Bucknell University) čo vlastne nerobil? Bol plavčík, plážový čašník, inštruktor jazdy na vodných lyžiach, vodič zmrzlinárskeho auta, hotelový čašník (krátko býval v pivnici hotela), nosič golfových palíc, obchodník a pracoval aj na pohotovosti.
Pozadie a cesta nahor jednotlivých členov rebríčka Forbes 400 nie sú jednoliate.
Autorka Jennifer Wang píše pre Forbes US o najbohatších ľuďoch na svete.