Adriana Danielovičová si vybrala štúdium na vysokých školách v Česku a Dánsku. Počas bakalárskeho stupňa ale navštevovala aj univerzitu v Kalifornii, kde získala potrebné podklady pre svoju záverečnú prácu.
Porozprávala nám rozdieloch medzi štúdiom v Česku a Dánsku ale aj tom, aké ťažké je adaptovať sa v škandinávskej krajine.
Študujete na Copenhagen Business School, predtým ste chodili na Vysokú školu ekonomickú v Prahe. Aké úsilie za tým stojí?
Počas strednej školy som zistila, že ma bavia humanitné predmety, preto som sa začala zaujímať o štúdium diplomacie a medzinárodných vzťahov. Moja vtedajšia profesorka matematiky mi odporučila štúdium v Prahe, kde by som mohla skĺbiť medzinárodné vzťahy s ekonómiou a zaistiť si tak vyššie šance na uplatnenie sa.
Učiteľka mení žiakov na biznismenov. Vyvíja s nimi appky
Čo sa týka samotného prijímacieho procesu, absolvovala som prijímacie skúšky z angličtiny, francúzštiny a matematiky. Počas semestra v USA som zistila, že mi oveľa viac vyhovuje „západný“ vzdelávací systém, ktorý je zameraný na prax a rozhodla som sa pre štúdium v Dánsku. Tu sa kládol dôraz na motiváciu študenta, jazykový test a relevantný bakalársky diplom.
Promócie na VŠE v Prahe. Foto: A. Danielovičová
Prečo štúdium v zahraničí a nie na Slovensku?
Obe školy som si vyberala na základe ich reputácie a taktiež som chcela, aby sa dané študijné odbory čo najviac približovali tomu, čomu by som sa chcela venovať. Medzinárodné vzťahy v kombinácii s ekonómiou je možné na Slovensku študovať iba na Ekonomickej univerzite v Bratislave a u mňa to na základe osobných preferencií vyhrala Praha. Čo sa týka štúdia v Dánsku, to bolo do značnej miery ovplyvnené mojou osobnou situáciou (priateľ je Dán), ale už dlhšiu dobu som zvažovala magisterské štúdium v Škandinávii.
Vašim odborom v Dánsku je Service Management (voľne preložené ako správa služieb). Ako vyzerá toto štúdium a vyučovanie?
Môj študijný program je zameraný na využitie biznis modelov, výskumných metód alebo spôsobov leadershipu v službách, ktoré sa stávajú najdôležitejším sektorom ekonomiky. Výučba je zameraná na prácu v skupinách a vysoký dôraz sa kladie na diskusiu a interakciu s profesormi.
Netradičná škola pre ambiciózne Slovenky. Otvára im dvere do IT
Prvé dva semestre sa vyučujú povinné predmety daného programu. V treťom semestri je na výber štúdium v zahraničí, stáž alebo voliteľné predmety. Posledný semester je venovaný diplomovej práci, ktorá sa tvorí vo dvojici. Často sa píše v spojení s nejakou spoločnosťou, do ktorej študenti získajú prístup a pracujú na reálnom projekte, výsledok tejto práce je teda vzájomným benefitom pre obe strany. Ja sama už začínam hľadať partnera na písanie diplomovky.
Počas bakalárskeho stupňa ste sa dostali aj na Univerzitu v Long Beach v Kalifornii. Čomu ste sa tu venovali?
Prevažne medzinárodným štúdiám, ale i kvantitatívnym metódam či rozvojovým štúdiám. Tento pobyt nebol súčasťou programu Erasmus ani iného výmenného programu ponúkaného školou, musela som si všetku administratívu, teda od prihlášky až po víza, vybaviť sama (pozn. red. semester na univerzite stál v tom období 4300 dolárov). Toto štúdium mi pomohlo v získavaní literatúry pre moju bakalársku prácu o Zbigniewovi Brzezinskom a jeho vplyve na politiku USA.
Predchádzajúce články série:
V Česku ani na Slovensku väčšina jeho kníh nie je vôbec dostupná, preto som mala možnosť si požičať túto literatúru z knižnice mojej univerzity v Kalifornii a pridať do práce poznatky, ktoré by som v Česku nebola schopná získať. Tiež sme v skupinách pracovali na rôznych projektoch, najzaujímavejším bol asi ten o súčasnej ekonomickej situácii Bieloruska, a to preto, že som v skupine mala iba Američanov. Bolo zaujímavé sledovať ich pohľad na bývalý Sovietsky zväz a časté dezinformácie týkajúce sa východnej Európy alebo Ruska.
Navštívila aj San Francisco. Foto: A. Danielovičová
A čo rozdiel medzi štúdiom v Česku a Dánsku?
Štúdium v Česku je zamerané na teóriu a „bifľovanie sa“, zatiaľ čo v Dánsku sa dôraz kladie na prax a na prípravu študenta na profesionálny život. Na rozdiel od českých skúšok sú tu pomerne časté skúšky v skupine, kedy sa skupina 2-5 študentov venuje určitému projektu, ktorý musí na konci obhájiť. Takisto sú časté skúšky vo forme esejí, kedy má študent 3 dni na to, aby napísal 5-stranovú prácu.
Akých máte v Dánsku spolužiakov?
Približne polovica študentov môjho programu sú Dáni, zvyšok sú ľudia z celého sveta. Je oveľa ľahšie zoznámiť sa so zahraničnými študentmi, lebo tí dánski už svoje „sociálne siete“ majú a nechcú sa príliš otvárať. Adaptovať sa v Dánsku je ťažké. Ľudia sú tu uzavretí.
Nemka, Dánka, Nemka a Slovenka pred Grand Canyon. Foto: A. Danielovičová
Čomu sa venujete vo voľnom čase?
V Dánsku každý (dánsky) študent dostáva od štátu finančnú podporu pohybujúcu sa medzi 500 až 800 eurami. Túto podporu môžu dostávať aj študenti z Európskej únie, pokiaľ počas štúdia pracujú okolo 40 až 44 hodín v mesiaci a teda odvádzajú dane. Nájsť si prácu popri štúdiu je jedným z najväčších problémov zahraničných študentov, pretože pokiaľ ničím nevynikáte, každá spoločnosť si radšej vyberie Dána.
Mne sa teda prácu po niekoľkých mesiacoch podarilo nájsť a tam trávim väčšinu času. Momentálne nastupujem na novú pozíciu – takzvaný Junior Marketing Specialist – v ktorej budem v neustálom kontakte so slovenčinou, lebo jeden z klientov spoločnosti expanduje na slovenský trh.
Ako by znela vaša rada pre Slovákov, ktorí zvažujú štúdium za hranicami?
Aby sa nebáli. Štúdium v zahraničí je veľkou osobnou skúškou, ale prináša množstvo výhod. Človek spozná svoje limity a nadobudne mnoho cenných skúseností.
Plánujete sa po ukončení štúdia vrátiť na Slovensko?
V ďalekom časovom horizonte to nevylučujem, ale momentálne by som si rada budovala kariéru v zahraničí. Slovensko milujem, ako jeho prírodu a históriu, tak aj tých, vďaka ktorým sa tam tak často vraciam.
Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.
Hlavná foto: A. Danielovičová
