Tomáš Šándor získal bakalársky titul na Karlovej univerzite v Prahe. Vo vzdelávaní pokračoval ďalej, tentokrát jeho kroky viedli východnejšie, priamo do srdca Ruska – Moskvy.
Mladý Slovák nám porozprával o tom, aké rozdiely našiel v jednotlivých štúdiách, ale prezradil aj to, ako prebieha napríklad taká simulácia OSN priamo v New Yorku.
Netradičná škola pre ambiciózne Slovenky. Otvára im dvere do IT
Ste študentom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij – MGIMO), predtým ste chodili na Karlovu univerzitu v Prahe. Čo všetko ste museli zvládnuť, kým ste sa na tieto miesta dostali?
V prípade Karlovej univerzity bolo nutné úspešne absolvovať dvojkolové prijímačky, ktoré tvorilo testovanie všeobecných študijných predpokladov a následné prijímačky na samotnej univerzite s užším okruhom otázok. Tie sa týkali predovšetkým súčasných a historických reálií súvisiacich s českou a medzinárodnou politickou scénou. Už pred prijatím som však, vtedy neúspešne, absolvoval prijímacie pohovory na Univerzitu v Cambridge. Počas štúdia v Prahe som sa dvakrát zúčastnil simulácie OSN v Moskve, z toho raz aj na MGIMO, ktorá ma uchvátila natoľko, že som si sem podal prihlášku. Prijímacia komisia sa rozhodovala na základe študijných výsledkov na bakalárskom stupni, skúseností z praxe, motivačného životopisu a jazykových znalostí.
Na ruskej univerzite to vyzerá aj takto. Zdroj foto: archív T. Šándor
Prečo ste si vybrali práve univerzity za hranicami a nie domáce slovenské?
Počas tretieho ročníka štúdia na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach som si vyberal budúce zameranie. Keďže som mal v obľube cudzie jazyky a politiku, voľba padla na medzinárodné vzťahy. Pre štúdium tohto odboru je dobré disponovať jazykovými schopnosťami a všeobecným rozhľadom, teda vecami, ktoré človek skôr nadobudne medzinárodnou skúsenosťou. Preto po porade s rodičmi, či skôr po vete „podal som prihlášku na Cambridge“ mi bola moja „zahraničná cesta“ odobrená, za čo som im vďačný.
Učiteľka mení žiakov na biznismenov. Vyvíja s nimi appky
Na MGIMO študujete – voľne preložené – správu a globálne záležitosti (Governance and Global Affairs). Čomu sa tu venujete?
Štúdium sa sústredí predovšetkým na súčasnú medzinárodnú politickú situáciu, postavenie Ruskej federácie na medzinárodnom poli, a takisto sa zaoberáme aj vnútornou politickou a ekonomickou situáciou v Rusku. Lekcie a semináre na magisterskom stupni sú zväčša v popoludňajších, večerných až nočných hodinách, a to aj šesť dní v týždni. V skupine je väčšinou do 15 študentov, vyučovanie v mojom programe prebieha v anglickom jazyku. To neplatí pri jazykových kurzoch, na ktoré sa na MGIMO kladie veľký dôraz. Povinným prvým jazykom pre všetkých cudzincov je ruština, ktorá je v rozvrhu takmer každý deň. Druhý, tretí, či prípadne štvrtý jazyk sa rieši individuálne.
Predchádzajúce články série:
Je toto štúdium bezplatné alebo nie?
Štúdium na MGIMO môže byť zadarmo, ale nemusí. Väčšina študentských miest je platených, teda študenti si školné hradia zo svojich zdrojov, čo je aj môj prípad, keďže študujem v anglickom jazyku. Každoročne je však určitý počet miest vyhradený pre študentov, ktorým je štúdium financované zo štátnych zdrojov, a to aj vrátane zahraničných študentov. Každá krajina disponuje určitými kvótami, v prípade Slovenska v súčasnosti ide o 2 nové bezplatné miesta ročne.
Podporujú vaši ruskí spolužiaci tamojšiu vládu?
Nie je možné povedať, že by sa s ňou všetci na 100 percent stotožňovali, väčšina podporuje politiku pod vedením prezidenta Putina a strany Jednotné Rusko, no nie je možné povedať, že by k nej zaujímali nekritické stanovisko.
Čo život na internáte, ako to tam vyzerá?
Môj internát sa nachádza priamo pri škole, takže cesta mi zaberie asi 2 minúty pešou chôdzou. To neplatí pre všetkých študentov, ktorých internáty sa nachádzajú asi 30 minút cesty od školy. Situácia sa ale zmení, vo výstavbe je nový internát, takisto priamo pri škole, ktorý privíta prvých študentov v roku 2020. Komfort je v porovnaní s predošlým internátom v Prahe vyšší. Čo sa týka života na internátoch, tak ten je podobný s internátmi v Česku. Rozdielom je kontrola. Do budovy školy, či internátu sa bez platného študentského preukazu nedostanete.
Ako by ste porovnali štúdium v Česku a Rusku?
Český systém štúdia je podobný so slovenským, teda vo väčšine prípadov nepovinné prednášky, občas nejaký seminár, písomná práca a skúška na konci semestra. Školský systém na ruských univerzitách je odlišný a pripomína skôr strednú školu. Myslím tým povinnú účasť na prednáškach a seminároch, viac-menej každodennú prípravu na jednotlivé semináre, hlavne čo sa jazykových kurzov týka, kontrolné práce, zápočty a na záver skúšky. Výsledná známka však nezávisí len od samotnej skúšky, ale aj od ratingu za celý semester. Veľkým plusom sú návštevy rôznych štátnych a súkromných inštitúcií v rámci študijného programu, nehovoriac o návštevách nadnárodných spoločností, či známych politických osobností, ako napríklad ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova alebo kráľa Saudskej Arábie Abdullaha bin Abdulaziza.
Tomáš Šándor v zasadacej hale Valného zhromaždenia v sídle OSN, New York. Zdroj foto: archív T. Šándor
Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Popri výučbe sa rád zúčastňujem rôznych debát a kultúrnych podujatí organizovaných aj na samotnej škole. Pred rokom som sa dostal na simuláciu OSN v New Yorku. Tá je každoročne organizovaná Svetovou Federáciou Asociácií OSN pod názvom Medzinárodný Model OSN. Vo svete nájdeme stovky podobných simulácií, no táto sa považuje za najautentickejšiu, čo sa odráža v pravidlách rokovaní, ktoré sú rovnaké ako pri tých skutočných. Tento model sa koná aj priamo v samotnom sídle OSN v New Yorku, v zasadacej miestnosti Valného zhromaždenia OSN. Počas simulácie študenti zastupujú záujmy pridelených krajín v jednotlivých komorách a pri určitej téme. Mne bolo pridelené Mexiko v otázke konvencií pre odstránenie mínových zariadení. Tiež ako dlhoročný fanúšik hokeja navštevujem zápasy miestnych klubov, občas korčuľujem, no cudzie mi nie je ani kino a divadlo. Rád tiež cestujem.
Tomáš Šándor na MS v hokeji 2016, Petrohrad. Zdroj foto: archív T. Šándor
Ako by znela vaša rada pre ďalších Slovákov, ktorí by chceli študovať v zahraničí?
Myslím si, že pokiaľ majú možnosť, chuť a odhodlanie, tak by to mali využiť. Je nemiestne podľahnúť nejakému strachu a neistotám, skôr je potrebné veriť si. Štúdium v zahraničí má taktiež svoje pre a proti, no možno práve tam človek lepšie spozná nielen okolitý svet, ale aj sám seba, svoje schopnosti a limity, a môže tak zvýšiť a naplniť svoj potenciál.
Plánujete po ukončení štúdia návrat na Slovensko?
Nevylučujem to. Domov sa vždy rád vraciam za svojimi najbližšími. V nadchádzajúcich rokoch by som však ešte rád našiel uplatnenie v zahraničí.
Zdroj hlavnej foto: Facebook MGIMO
Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.
