9. februára 2018

Mladá Slovenka Dominika Dojčanová získala bakalársky titul na Slovensku, na magisterský stupeň štúdia už ale nastúpila v Holandsku.

Porozprávala nám o svojom odbore – neuropsychológii, neutíchajúcej túžbe študovať v cudzine, ale aj o aktuálnej stáži, ktorej predmetom je psychotropná rastlinná zmes.

Ste študentkou holandskej Maastricht University. Čo všetko ste museli absolvovať, kým ste sa sem dostali?

K prihláške na magisterské štúdium som musela predložiť bakalársky titul v relevantnom odbore so študijným priemerom do 1,5 a preložený do angličtiny. Ďalej som musela preukázať profesionálnu úroveň angličtiny s výsledkami medzinárodne uznávaného jazykového testu. Ja som absolvovala test IELTS, ale akceptovali by aj TOEFL. Škola sa tiež konkrétne zaujímala o moje vedomosti v oblasti štatistiky, keďže tá je veľmi dôležitá pre môj odbor. K prihláške som musela pripojiť svoj štruktúrovaný životopis s výpočtom pracovných skúseností a mimopracovných aktivít.

Na školu si zarábali všelijako. Americkí miliardári, ktorí sa nezľakli práce

Reklama

Bakalársky titul máte z Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Prečo vaše ďalšie kroky viedli do zahraničia?

Štúdium a život v zahraničí ma dlhodobo lákali. V minulosti som žila s rodinou v Indii, kde som ako dieťa chodila do American Embassy School v Naí Dillí , počas štúdia na bilingválnom gymnáziu v Bratislave som absolvovala niekoľkomesačný jazykový pobyt v Kanade a ročný výmenný pobyt v  USA. Pre bakalárske štúdium na Slovensku som sa rozhodla z osobných dôvodov, ale aj počas neho ma to ťahalo do zahraničia — jedno leto som strávila stážou v Európskom parlamente a ďalšie intenzívnym kurzom francúzštiny v Nice. Absolvovala som kolokvium Americkej Mensy o forenzných vedách v Bostone, kde ma najviac zaujala forenzná psychológia. Ako členka Mensy International sa rada zapájam do aktivít, kde stretnem ľudí s podobným zmýšľaním. V rámci magisterského štúdia sa musí človek môjho odboru špecializovať a psychológia na slovenských vysokých školách sa, žiaľ, nevyvíja rovnakým tempom ako v zahraničí. Mám pocit, že u nás sa psychológia stále berie ako filozofická disciplína a nie ako exaktná veda.

Mladú Slovenku štúdium baví. Foto: Archív D. Dojčanová

Vaším odborom je neuropsychológia. Ako vyzerá takéto štúdium?

Neuropsychológia je pomerne nová vedecká disciplína aj keď jej korene siahajú do dávnej minulosti. Primárne sa zaoberá štruktúrou a funkciami mozgu vo vzťahu k správaniu a psychologickým procesom. Zdieľa teda koncepty s neuropsychiatriou a behaviorálnou neurológiou. Výučba prebieha vo forme prednášok, seminárov a praktík. Semináre sú založené na inovatívnej metóde PBL, čo je skratka pre Problem Based Learning. V praxi to vyzerá tak, že v malých skupinách pod dohľadom lektora analyzujeme komplexné problémy na základe prečítanej literatúry, ktorá v mojom zameraní pozostáva prevažne z vedeckých článkov. Počas druhej časti semináru nás pedagóg oboznámi s ďalším „problémom“ a určí najdôležitejšie faktory, na ktoré sa máme sústrediť pri čítaní literatúry. Cieľom tohto druhu výučby je naučiť študentov kriticky myslieť a pripraviť ich tak na budúce potreby pracovného trhu.

Predchádzajúce články série:

Platíte za štúdium na tejto holandskej univerzite?

Štúdium v Holandsku je platené, ale školné je pomerne nízke v porovnaní napríklad s Anglickom. Navyše sa dá pokryť študentskou pôžičkou. Suma nie je univerzálna, záleží od programu, národnosti, či druhu štúdia. Pre študentov z krajín EÚ v mojom odbore je to okolo 2-tisíc eur.

Na stáži bola aj v Bruseli. Foto: Archív D. Dojčanová

Aktuálne ste na výskumnej stáži. Čomu sa venujete?

Vo februári som v rámci štúdia nastúpila na polročnú výskumnú stáž. Pracujem na výskume juhoamerickej psychotropnej rastlinnej zmesi s názvom Ayahuasca. Najnovšie výskumy naznačujú, že užívanie Ayahuascy okrem iného zvyšuje kreatívne myslenie. Mojím cieľom počas stáže je priblížiť vzťah Ayahuascy a kreativity a implikovať moje zistenia na potenciálnu pomoc pri liečbe deficitov, ako je ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) alebo depresia. Zozbierané dáta mi poslúžia ako východisko pre moju diplomovú prácu.

Ako to vyzerá s vaším voľným časom?

Štúdium je tu intenzívne, takže momentálne veľa voľného času nemám. Ak sa mi počas týždňa podarí zvládnuť všetky povinnosti, víkendy sa snažím vyplniť cestovaním. Maastricht má výnimočnú polohu, okrem holandských miest sa dá veľmi rýchlo navštíviť vlakom, autobusom alebo autom mnoho zaujímavých miest v rámci Belgicka a Nemecka, Francúzska či Luxemburska.

Pred univerzitou majú študenti k dispozícii bicykle. Foto: Archív D. Dojčanová

Čo by ste poradili mladým Slovákom, ktorí by chceli študovať v zahraničí?

Určite by som štúdium v zahraničí odporučila každému, hoci len v rámci krátkodobých a finančne menej náročných pobytov, ako je Erasmus. Je to veľmi dobrá skúsenosť aj v rámci spoznávania nových kultúr, ľudí a miest. Pri výbere destinácie a školy by som určite odporučila podrobne zanalyzovať pre a proti. Veľmi dôležité je spojiť sa s niekým, kto už na škole študuje, alebo študoval a získať informácie z prvej ruky.

Plánujete sa po ukončení štúdia vrátiť na Slovensko?

Z krátkodobého hľadiska by som rada pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu na treťom stupni a získala titul PhD. v zahraničí. Zaujímam sa hlavne o projekty v rámci psychofarmakológie a kognitívnej neurovedy v spojení s umelou inteligenciou. Tieto odbory sa, žiaľ, momentálne osobitne na Slovensku nedajú študovať. Z dlhodobého hľadiska som sa vždy videla na Slovensku, kde mám rodinu, priateľov a zázemie, rada by som sa vrátila, ak by bola taká možnosť.

Hlavná foto: Maastricht. Archív D. Dojčanová

Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.