16. februára 2018

Katarína Škrabáková získala bakalársky titul v Brne, za ďalším stupňom vysokoškolského štúdia sa ale vydala ďalej – až do Veľkej Británie, a to rovno na Oxfordskú univerzitu.

Venuje sa aplikovanej matematike a okrem štúdia na jednej zo slávnych vzdelávacích inštitúcií nám porozprávala aj o svojich pobytoch na univerzitách vo Švédsku a Nórsku.

Ste študentkou britskej University of Oxford, bakalársky titul máte z Vysokého učení technického v Brne (VUT). Čo všetko ste museli absolvovať, kým ste sa na tieto miesta dostali?

Dostať miesto na VUT v Brne nebolo až také zložité – tam je skôr problém si ho udržať. Stačil lepší priemer známok na strednej škole a prijali ma bez prijímacích skúšok. S miestom na University of Oxford to už bolo mierne zložitejšie – potrebovala som odporúčanie od troch pedagógov, ktorí ma učili počas bakalárskeho štúdia, motivačný list s detailným zdôvodnením, prečo chcem ísť študovať práve tento program a moje výsledky z bakalárskeho štúdia s priemerom do určitej známky.

Zarába desaťtisíce mesačne a pracuje 15 hodín týždenne. Vo veku 23 rokov

Reklama

Potom ma pozvali na asi 30 minútový pohovor cez Skype, počas ktorého sa ma pýtali na technické otázky z niektorých matematických oblastí. Neskôr po pohovore mi prišla ponuka na miesto s podmienkami ešte na jazykové testy a celkový výsledok z Brna. Zároveň som potrebovala vyriešiť financovanie, keďže štúdium v Anglicku nie je práve najlacnejšie. To sa mi nakoniec podarilo vďaka štipendium Martina Filka od ministerstva školstva

Mladá Slovenka si pre štúdium vybrala zahraničie. Foto: Archív K. Škrabáková

Prečo ste sa rozhodli pre štúdium v zahraničí a nie doma na Slovensku?

V Anglicku mali odbor, ktorý ma veľmi zaujal. Mohla som študovať vyslovene to, čo ma počas môjho bakalárskeho štúdia bavilo najviac, z môjho pohľadu veľmi zaujímavé a prakticky dobre uplatniteľné predmety. To by som na Slovensku asi nemohla, keďže podobný odbor som tam nenašla a u nás je často odbor robený ako taký balík – študent dostane zoznam predmetov, ktoré musí absolvovať a sem tam si niečo môže vybrať. Je teda menšia šanca, že ho budú všetky predmety baviť. Naviac ma na Oxforde často učia najlepší odborníci v daných oblastiach a držitelia prestížnych ocenení, niekoľko našich profesorov dostalo ekvivalent nobelovej ceny pre matematikov. A zaujímavých ľudí stretávam aj medzi študentmi – napríklad najmladšia držiteľka Nobelovej ceny za mier Malala Yousafzai je členkov mojej “college” a niekedy ju stretnem v areáli.

Traja Slováci z oxfordskej matematiky. Zľava: Šimon Váry, Katarína Škrabáková, Jakub Köry. Foto: Archív K. Škrabáková

Vaším odborom je Mathematical modelling and scientific computing (voľne preložené ako matematické modelovanie a numerická analýza). Ako prebieha výučba?

Moje predmety sú prakticky rozdelené do dvoch skupín – matematické modelovanie a numerická analýza. V matematickom modelovaní sa zameriavame na popisovanie javov a procesov matematickými rovnicami. V numerickej analýze sa snažíme priblížiť problémy a rovnice, ktoré sú pre ľudí príliš náročné, pomocou počítačových programov. Máme dva trimestre prednášok, v každom z nich sú 4 povinné predmety. Tie prebiehajú tak, že máme prednášky, následne dostaneme úlohu, ktorú máme vypracovať a potom na cvičeniach za ňu dostaneme známku a prejdeme si otázky, s ktorými malo veľa ľudí problém. Za celé štúdium máme ešte 5 voliteľných predmetov, ktoré sú väčšinou aplikáciami toho, čo berieme na povinných predmetoch. Tam si zvolíme nejakú tému, ktorá nás zaujíma a vypracujeme 15-20 stranovú prácu. Počas posledného trimestra a letných prázdnin sa budeme venovať písaniu diplomovej práce.

Predchádzajúce články série:

Koľko vás toto štúdium v priemere stojí?

Moje školné na rok je 9106 libier (okolo 10 277 eur), pričom má školský rok 12 mesiacov. Životné náklady sa zasa šplhajú do výšky 800 až 1000 libier mesačne (okolo 902 až 1128 eur).

Počas štúdia v Brne ste sa dostali aj na Erazmus do Švédska (Mälardalen University) a na stáž do Nórska (UiT- The Arctic University of Norway). Čomu ste sa venovali tam?

Vo Švédsku som strávila celý druhý ročník bakalárskeho štúdia. Mala som tam rovnaké predmety ako v Brne. Akurát boli z môjho pohľadu oveľa praktickejšie orientované a výučba bola často zaujímavejšia. Mali sme menej skúšok, vecí ktoré sme sa museli naučiť naspamäť, zato sme ale mali oveľa viac domácich zadaní. Bola to výborná skúsenosť a Erazmus by som určite odporučila všetkým vysokoškolákom. V Nórsku som strávila dva mesiace počas leta na stáži. Tam som jednému profesorovi diferenciálnej geometrie pomáhala vytvoriť skriptá na predmet, ktorý sám učil. Stáž som dostala cez organizáciu IAESTE a tiež ju hodnotím ako veľmi dobrú skúsenosť.

Toto je oxfordský ročník, do ktorého patrí Katarína. Foto: Archív K. Škrabáková

Aké mimoškolské aktivity má taká študentka University of Oxford?

Momentálne mám mimoškolských aktivít menej, ako by som chcela. Keď som bola mladšia, zvykla som hrávať šach, bola som aj na niekoľkých súťažiach. Počas štúdia v Brne som chodievala na športy, ktoré sme mali v ponuke ako nepovinnú telesnú. Veľmi často som chodievala aj do divadla, brnenské divadlá sú skvelé. Teraz na Oxforde nemám toľko voľného času, takže to obmedzujem na nejaké prednášky, výstavy, koncerty organizované univerzitou, akcie organizované Czech & Slovak society a nedeľnú omšu v kostole.

Čo by ste poradili mladým Slovákom, ktorí by chceli študovať v zahraničí?

Aby to určite skúsili. Mám pocit, že veľa Slovákov má veľký rešpekt pred štúdiom v zahraničí, predovšetkým v angličtine, ale nie je to také zlé, ako to vyzerá. A je to veľmi dobrá skúsenosť. Pre tých, ktorí majú príliš veľký rešpekt, je možno dobrou voľbou Erazmus. Človek si to môže vyskúšať na semester či dva, nemusí platiť školné a dostane štipendium na časť životných nákladov.

Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.

Hlavná foto: Pixabay