Akákoľvek emócia trvá nanajvýš jeden a pol minúty. Potom potrebuje ďalšie impulzy na oživenie. Škoda takej krátkej trvácnosti pre pozitívne emócie, pre tie negatívne je to až príliš.
Oživovať emócie neraz ani nechceme, ony majú potrebu kriesiť sa samy, hlavne tie nepríjemné. Využijú ľudský automat, ktorý veci hodnotí, komentuje, kritizuje.
To nahrá amygdale (časť mozgu, ktorá sa spája s emóciami, pozn. ed.). Tá využije príležitosť a ponúkne obranné alebo útočné reakcie. Následne spustia emočnú búrku alebo únos. V oboch prípadoch však vysoká intenzita emócií vypne ratio a my nespoznávame samých seba.
Emočný tobogan
Poskakovanie emočného prežívania závisí od viacerých skutočností. Napríklad od toho, ako vyhodnocujeme prostredie, v ktorom práve sme. Je bezpečné, môžeme si dovoliť zraniteľnosť? Alebo si musíme nasadiť masku a skryť všetko, čo sa v nás odohráva?
Keď trpíme nedostatkom spánku, zdravotným diskomfortom, alebo riešime dlhodobé problémy, emočný prah citlivosti je veľmi napnutý. Do hry vstupuje aj naša emočná pamäť zásobovaná skúsenosťami, zážitkami a spomienkami.
A hoci je emócia o dve stotiny rýchlejšia ako myšlienka, rada sa prepája s mentálnou databázou. Všetko sa to odohrá veľmi rýchlo. V ideálnom prípade (keď ovládame umenie regulácie emócií) nás to dovedie ku konštruktívnosti a proaktívnosti. V opačnom prípade pocítime nával napríklad zlosti.
Ako dosiahnuť emočnú zrelosť
Kritické situácie vieme využívať, aby sme sa niečo o svojich emóciách naučili. Tréningových príležitostí na rozvíjanie emočnej inteligencie (EQ) je v živote dostatok. Avšak nadobúdať odstup a nadhľad od emócií si vyžaduje, aby sme porozumeli tomu, čo znamenajú.
Keď ich dobre dešifrujeme, nemusíme sa podľa nich aj správať. Stačí emóciu zobrať na vedomie a dopriať si čas na odozvu. Tak málo a zároveň tak veľa – lebo emočné nabudenie má rado akčný rádius.
Keď prídeme na produktívny spôsob, ako vďaka sebauvedomiu ovládať seba, dosahujeme emočnú zrelosť. Potom dokážeme uvedomelo regulovať emócie vo svoj prospech aj v prospech ľudí okolo nás.
5 rád, ako lepšie zvládať intenzívne emócie:
1. Zhlboka sa nadýchnite do celého tela a následne vydýchnite zvyšky emočného vypätia von. Výborne vám poslúžia aj aplikácie na trénovanie všímavosti, ktoré vizuálne pomáhajú trénovať hlboký nádych a výdych. Takto sa viete naučiť uvoľňovať dychom a ľahšie si uvedomiť, čo cítite.
2. Na upokojenie sa, stíšene a vnímanie svojho prežívania existuje viacero techník. Najlepšie si ich natrénujete v pokoji, aby ste ich potom v zložitej situácii ľahšie využili. Tipy nájdete v cvičeniach mindfulness, ktorých je na výber veľa.
3. Výborným pomocníkom je pohyb. Po športovom výkone sa do tela vyplavia endorfíny, hormóny šťastia, ktoré vám pomáhajú uvoľniť sa. Zároveň podávaním fyzických výkonov posilňujete svoju emočnú silu, lebo pravidelný tréning umožňuje lepšie chápať a regulovať emócie, ktoré sa vo vás odohrávajú pri námahe a prekonávaní sa.
4. Smiech vám prinesie uvoľnenie svalov rovnako ako relaxácia. Postará sa o explóziu radosti, čo presmeruje vašu pozornosť od negatívnych emócií. V situáciách, keď si hovoríte, či máte plakať alebo sa smiať, si vyberte ako prvý smiech. Rozplakať sa môžete aj po ňom. Naopak to veľmi nepôjde.
5. Aj bežné odpočinkové aktivity prispievajú k lepšiemu pochopeniu pocitov:
- Pozerajte filmy a svoju citovú odozvu na ne po skončení filmu zanalyzujte.
- Čítajte beletriu. Keď sa ponoríte do príbehu, prebúdza to nielen vašu obrazotvornosť, ale zároveň vás čítanie vtiahne do života postáv. Tým si kultivujete empatiu.
- Počúvajte hudbu, je spoľahlivým spúšťačom rôznych emócií. Skúmajte, ako na vás vplývajú žánre, čo vtedy cítite a prečo.
- Píšte. Písanie je katarzia a v strese pomáha vypísať sa zo svojich pocitov na papier. Získate tak čas, ktorý vám pomôže spracovať prvý emočný nápor, aby ste sa neunáhlili a neoľutovali svoje prudké reakcie.
