Angelika a Ján pôsobili v Teach for Slovakia v rokoch 2017 – 2020, neskôr spoločne vymysleli a založili inovatívny projekt Informatika 2.0, pre ktorý získali prestížny grant od Google.org. V priebehu roka vyvinuli kompletnú metodiku vyučovania informatiky pre základné školy tak, aby bola použiteľná aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vyškolili už viac než tisíc učiteľov a dostali inovatívne vyučovanie informatiky k 50-tisíc žiakom.
Ovplyvnila aktuálna situácia na Ukrajine vaše sny, ciele?
Angelika: Priznám sa, že veľa plánov okrem tých pracovných som nemala a tie sa touto smutnou udalosťou nezmenili. Skôr to otriaslo mojím vnútorným svetom, v ktorom som neverila, že sa takéto niečo ešte môže stať. Moja viera v to, že predsa hrôzy dvoch svetových vojen v nás ešte stále rezonujú, aj keď sme v nich neboli priamymi účastníkmi, bola zjavne mylná. Na druhej strane miera solidarity a ľudskej sily, ktorú táto situácia odhalila, ma napĺňa vierou v lepšie zajtrajšky. Zároveň v našej práci vidím čím ďalej, tým väčší zmysel. Pomáhať ľuďom pracovať s technológiami tak, aby boli schopní vyhodnotiť informácie, ktoré sa k nim dostávajú, nájsť si overené zdroje a pomôcť aj na diaľku.
Ján: Podstatou našej práce je zlepšovanie zručností študentov. Preto sa pravidelne pozeráme smerom do budúcnosti – na aký svet chceme študentov pripraviť, ktoré zručnosti sú tie kľúčové, aké témy a myšlienky chceme so študentmi predebatovať a v ktorých oblastiach chceme, aby rástli. Ani vo sne by mi nenapadlo, že svet budúcnosti našich študentov je svet, v ktorom bude rok 2022 nezmazateľne zapísaný ako ten, keď Rusko – vo fyzickom, ale aj digitálnom priestore – napadlo Ukrajinu, nášho suseda. Ako má teda príprava študentov reflektovať na totálnu zmenu geopolitickej situácie v Európe? Myslím si, že dôraz v tej vete by mal byť na slovo zmena. Vzdelávať študentov tak, aby vedeli sebavedomo a bez strachu fungovať vo svete, ktorý sa bude dramaticky meniť možno každých pár rokov. Oproti začiatku tohto roka si uvedomujem oveľa viac, že tento dôraz už neplatí iba pre okruh digitálnych technológií, ale presahuje do celej oblasti vzdelávania.
Čo by ste sa tento rok chceli naučiť, prečo a ako to chcete dosiahnuť? Alebo je niečo, čo ste sa už naučili?
Angelika: Od Vianoc mám novú záľubu – začala som šiť. Pomáha mi to zrelaxovať myseľ po práci a využiť moje umelecko-kreatívne ja. Zároveň sa dlhodobo snažím pracovať na minimalizovaní môjho osobného dopadu na životné prostredie. Výroba, oprava, úprava a upcyklácia oblečenia ma v tomto smere posúvajú zase o krok ďalej.
Podarilo sa mi už ušiť niekoľko kúskov, ako sú šaty, sukne, blúzky a gumičky do vlasov. Chcela by som sa ešte zlepšiť v „čítaní“ a upravovaní strihov, ktoré mám z internetu a časopisov, a možno jedného dňa vyrobím aj vlastný strih.
Ján: Tento rok sa prvýkrát v živote posuniem od manažovania projektov k manažovaniu malého tímu ľudí v rámci projektu Lýcea C.S. Lewisa. Chcel by som sa naučiť predovšetkým pozorne počúvať. Na to, samozrejme, nemám nejakú konkrétnu „roadmap“, ale tuším, že tá cesta sa začína mojou pokorou a silným rešpektom voči všetkým ostatným členom tímu. Mimo práce sa budem tento rok priúčať elektrikárstvu, keďže sa v polovici roka sťahujeme. Na toto sa mimoriadne teším!
Máte nejaké rutiny, ktoré vám pomáhajú v živote či v práci?
Angelika: Ja som bola vždy dosť organizovaná a zoznamy a diáre boli súčasťou môjho života už na základnej škole. Pomáha mi zápisník, v ktorom mám poznačené nielen pracovné, ale aj osobné veci (napríklad narodeniny priateľov alebo to, že mám zavolať mamine aspoň raz do týždňa). Takže aj napriek mojej vášni pre digitálne témy som v tomto smere ešte stále aj analógová. Mám denný režim, ktorý je dosť podobný cez víkend aj v pracovné dni, čo mi pomáha s dobrým spánkom a redukciou únavy. Veľa času si vyhradzujem na oddych a doprajem si ho, keď si to moje telo a myseľ žiadajú. Zároveň bolo dôležité určiť si, čo nabíja energiou mňa a nie čo mi odporúča napríklad nejaký magazín alebo influencerka. Pre mňa sú to jednoznačne filmy a seriály a pár hodín, keď doprajem mojej hlave únik do iného sveta, v ktorom nemusím robiť žiadne rozhodnutia a moje telo má čas len tak pohodlne sedieť alebo ležať. Pokiaľ nie som fyzicky unavená, tak mi veľmi pomáha aj pobyt a prechádzky v prírode. Celkovo sa v posledných rokoch sústreďujem len na to, čo cítim, že potrebujem a chcem, a kašlem na to, čo by som mala, čo sa hodí a patrí a čo odo mňa spoločnosť očakáva. Všetko, samozrejme, v rámci úcty, ohľaduplnosti a tolerancie voči ostatným.
Ján: Posledných päť mesiacov sme si s manželkou doma nastavili každodennú rannú rutinu, ktorej súčasťou je joga, modlitba a čierny čaj. Musím povedať, že som nečakal, aké to bude silné. Môj lakmusový papierik toho, či priveľa pracujem, je beh. Sú mesiace, keď sa mi podarí ísť behať 10- až 12-krát, avšak začiatkom tohto roku to bola slabota. Beh, špeciálne trail v lese, je pre mňa jedinečný čas usporiadať si myšlienky, vyvetrať frustrácie a načrieť do širšej perspektívy môjho života. Myslím si, že to je kombinácia toho, že som sám, offline, ale zároveň bdelý. Do tretice je pre mňa silná rutina pravidelné stretávanie sa so spoločenstvom priateľov, ktorí vedia povzbudiť, podporiť, ale často hlavne so smiechom odľahčiť všetko, čo život prinesie.
