Jej najnovší film Čiary je originálnym portrétom hlavného mesta Bratislava. Získal hlavnú cenu najväčšieho dokumentárneho festivalu v strednej aj východnej Európe Ji.hlava, dostal aj cenu za zvuk a za debut. Je absolventkou Katedry dokumentárnej réžie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave. Jej študentský film O sestre (2016) získal Cenu LITA za najlepšiu réžiu na Festivale študentských filmov Áčko a hlavnú cenu poroty v súťažnej sekcii In the middle of Europe na MFFK Febiofest. Spolupracuje tiež na diskusnej relácii Večera s Havranom na RTVS.
Ovplyvnila aktuálna situácia na Ukrajine vaše sny, ciele?
Viem, že to nemyslíte doslova, ale mne sa sníva vždy, keď spím. Pred pár dňami sa mi opäť snívalo o konci sveta, malo to prísť o pár mesiacov. Žiť s tým vedomím bolo neznesiteľné. V skutočnosti je neznesiteľné sledovať, čo sa deje na Ukrajine. Ako režisérka prehodnocujem svoju prácu, rozmýšľam nad tým, ako sa vyjadrovať k tomuto svetu v priestore, ktorý mám. Rozmýšľam, kedy nahlas kričať a koho pozorne počúvať.
Čo by ste sa tento rok chceli naučiť, prečo a ako to chcete dosiahnuť? Alebo je niečo, čo ste sa už v tomto roku naučili?
Chcela by som sa naučiť zdravšie žiť. Vo všetkých ohľadoch. Častejšie navštevovať starkú a pravidelne sa ozývať priateľom. Na chladničku som si napísala: „Dojedz načaté jedlo a dočítaj načaté knižky.“
Máte nejaké rutiny, ktoré vám pomáhajú v živote či v práci?
S rutinami mám problém odjakživa. V poslednom čase sa snažím dať si pred spaním bylinkový čaj a krém na tvár, to je tak všetko. Ale sú veci, ktoré mi robia radosť a pri ktorých pravidelne vypínam – zvieratá, sudoku, seriály a rozhovory s priateľmi.
