30 TALENTOVANÝCH SLOVÁKOV POD 30 ROKOV

Nemajú viac ako 30 rokov a už vynikajú vo svojom odbore. Predstavujeme tridsiatku Slovákov, ktorí podľa magazínu Forbes menia svet okolo seba.

Partnerom rebríčka je
30

Dominik Hronec

Filmový distribútor

Vyštudoval filmovú tvorbu na London Film Academy a na University of Westminster a religionistiku na King’s College. Je spolumajiteľ filmovej a distribučnej spoločnosti Film Europe, ktorú založil jeho otec Ivan Hronec. Vlastnia aj dva televízne kanály Film Europe a Film Europe+ a online platformu Edisonline. Prevádzkujú butikové kino v Prahe a druhé budujú v centre Bratislavy. Organizujú filmové festivalové prehliadky na Slovensku a v Česku ako Be2Can, Scandi a Crème de la Crème.

 

Ovplyvnila aktuálna situácia na Ukrajine vaše sny, ciele?

Sny boli a sú v mojom živote veľmi dôležité. Vždy som sníval o cieľoch, ktoré sa nie vždy naplnili. Spätne si uvedomujem, že dôležitejšia bola cesta ako samotný cieľ. Cieľ motivuje a cesta naplňuje. Vlani 26. decembra sa nám s manželkou Veronikou narodila dcéra Ela Rozália. Bol to deň, keď som začal snívať za troch a nielen za seba. Začal som snívať o budúcnosti Ely. Najlepší príklad mám svoj vlastný život zo sveta, v ktorom som vyrastal. Vo svete, ktorý poznám, je samozrejmosťou bezpečie, sloboda a demokracia. Po 24. februári je táto samozrejmosť v susednej Ukrajine ohrozená a pripomína mi, že hodnoty môjho sveta nie sú samozrejmosťou. Môj sen je, aby bola Ela šťastná. Od Plauta vieme, že „každý je strojcom svojho šťastia“. Inými slovami, šťastie praje pripraveným, ktorí musia mať pre realizáciu šťastia pevné základy. Nepoznám lepšie základy, ako je bezpečie, sloboda a demokracia. Kriminálna invázia Putinovho Ruska na Ukrajinu je ohrozením snov miliónov Ukrajincov a Rusov, ale kde nie je sen, tam je nádej, ktorú mám za troch.

Čo by ste sa tento rok chceli naučiť, prečo a ako to chcete dosiahnuť? Alebo je niečo, čo ste sa už v tomto roku naučili?

Za posledné mesiace som sa naučil prebaľovať dcéru, kočíkovať, pripraviť dojčenské mlieko, kŕmiť, prvú pomoc pre deti do jedného roka a ďalšie „vychytávky“. Učím sa byť otcom doma, šéfom v práci a zároveň nestratiť kontakt so vzdelávaním sa v odbore religionistiky. Chcem sa konečne naučiť profesionálne pripraviť kapučíno, lebo mám na starosti našu kaviareň v Edison Filmhube v Prahe a čoskoro aj v Bratislave. Chcem sa naučiť históriu skla od 19. storočia po súčasnosť z regiónu Gemer-Malohont, lebo v Kokave nad Rimavicou budujeme múzeum skla. Chcem sa kontinuálne dovzdelať v téme o historickom Ježišovi, lebo raz v budúcnosti sa chcem vrátiť na King’s College v Londýne a spraviť si doktorát. Chcem sa naučiť ekonomickému, praktickému a zanietenému prístupu mojej mamy Silvie. Chcem sa naučiť odvahe a schopnosti predpovedať trendy a výnimočné filmy, ako dokáže môj otec Ivan. Chcem sa naučiť neprežívať zbytočné maličkosti, brať veci s nadhľadom a byť sám sebou za akýchkoľvek okolností rovnako ako moja manželka Veronika. Rád by som sa naučil spať päťkrát za deň ako dcéra Ela. Ďalej sa chcem naučiť napísať moje meno v klinovom písme, mať lepšie príhovory, lepšie priorizovať a plánovať, žonglovať s piatimi loptičkami, gitarové sólo z piesne Hotel California... Napadá mi ďalších tisíc vecí, ktoré by som sa chcel naučiť. Prečo? Lebo verím, že nové vedomosti, zručnosti a skúsenosti ma robia lepším človekom.

Máte nejaké rutiny, ktoré vám pomáhajú v živote či v práci?

Moja práca je prepletená s mojím súkromným životom, a preto je dynamická a premenlivá. Rutinu, ktorá ma vie osviežiť, vnímam dvojako – ako pozitívnu rutinu a negatívnu rutinu. Pozitívna je tá, keď niečo opakovane vykonávam, ale vždy sa to snažím variovať. Napríklad keď chodím s dcérou na prechádzku do lesa, tak vždy je cesta tam rovnaká, ale tá naspäť musí byť iná, a tým je aj zážitok z prechádzky zapamätateľnejší a jedinečný. Nie vždy sa to však podarí... Negatívna rutina je, keď prechádzku absolvujeme vždy po rovnakom chodníku a vtedy je tisíc prechádzok ako jedna. V živote a v práci je pre mňa najhodnotnejšia rutina objavovať, skúšať a hlavne si vždy opakovať, že viem, že nič neviem. Tak prečo pre zmenu nezabočiť napríklad vpravo? A áno, milujem rannú kávu.

Dominik Hronec

Biznis

Startup a technológie

Umenie, kreatívny priemysel a zábava

Sociálni inovátori a verejná správa

Veda a vzdelávanie

Šport

30

Dominik Hronec

Filmový distribútor

Vyštudoval filmovú tvorbu na London Film Academy a na University of Westminster a religionistiku na King’s College. Je spolumajiteľ filmovej a distribučnej spoločnosti Film Europe, ktorú založil jeho otec Ivan Hronec. Vlastnia aj dva televízne kanály Film Europe a Film Europe+ a online platformu Edisonline. Prevádzkujú butikové kino v Prahe a druhé budujú v centre Bratislavy. Organizujú filmové festivalové prehliadky na Slovensku a v Česku ako Be2Can, Scandi a Crème de la Crème.

 

Ovplyvnila aktuálna situácia na Ukrajine vaše sny, ciele?

Sny boli a sú v mojom živote veľmi dôležité. Vždy som sníval o cieľoch, ktoré sa nie vždy naplnili. Spätne si uvedomujem, že dôležitejšia bola cesta ako samotný cieľ. Cieľ motivuje a cesta naplňuje. Vlani 26. decembra sa nám s manželkou Veronikou narodila dcéra Ela Rozália. Bol to deň, keď som začal snívať za troch a nielen za seba. Začal som snívať o budúcnosti Ely. Najlepší príklad mám svoj vlastný život zo sveta, v ktorom som vyrastal. Vo svete, ktorý poznám, je samozrejmosťou bezpečie, sloboda a demokracia. Po 24. februári je táto samozrejmosť v susednej Ukrajine ohrozená a pripomína mi, že hodnoty môjho sveta nie sú samozrejmosťou. Môj sen je, aby bola Ela šťastná. Od Plauta vieme, že „každý je strojcom svojho šťastia“. Inými slovami, šťastie praje pripraveným, ktorí musia mať pre realizáciu šťastia pevné základy. Nepoznám lepšie základy, ako je bezpečie, sloboda a demokracia. Kriminálna invázia Putinovho Ruska na Ukrajinu je ohrozením snov miliónov Ukrajincov a Rusov, ale kde nie je sen, tam je nádej, ktorú mám za troch.

Čo by ste sa tento rok chceli naučiť, prečo a ako to chcete dosiahnuť? Alebo je niečo, čo ste sa už v tomto roku naučili?

Za posledné mesiace som sa naučil prebaľovať dcéru, kočíkovať, pripraviť dojčenské mlieko, kŕmiť, prvú pomoc pre deti do jedného roka a ďalšie „vychytávky“. Učím sa byť otcom doma, šéfom v práci a zároveň nestratiť kontakt so vzdelávaním sa v odbore religionistiky. Chcem sa konečne naučiť profesionálne pripraviť kapučíno, lebo mám na starosti našu kaviareň v Edison Filmhube v Prahe a čoskoro aj v Bratislave. Chcem sa naučiť históriu skla od 19. storočia po súčasnosť z regiónu Gemer-Malohont, lebo v Kokave nad Rimavicou budujeme múzeum skla. Chcem sa kontinuálne dovzdelať v téme o historickom Ježišovi, lebo raz v budúcnosti sa chcem vrátiť na King’s College v Londýne a spraviť si doktorát. Chcem sa naučiť ekonomickému, praktickému a zanietenému prístupu mojej mamy Silvie. Chcem sa naučiť odvahe a schopnosti predpovedať trendy a výnimočné filmy, ako dokáže môj otec Ivan. Chcem sa naučiť neprežívať zbytočné maličkosti, brať veci s nadhľadom a byť sám sebou za akýchkoľvek okolností rovnako ako moja manželka Veronika. Rád by som sa naučil spať päťkrát za deň ako dcéra Ela. Ďalej sa chcem naučiť napísať moje meno v klinovom písme, mať lepšie príhovory, lepšie priorizovať a plánovať, žonglovať s piatimi loptičkami, gitarové sólo z piesne Hotel California... Napadá mi ďalších tisíc vecí, ktoré by som sa chcel naučiť. Prečo? Lebo verím, že nové vedomosti, zručnosti a skúsenosti ma robia lepším človekom.

Máte nejaké rutiny, ktoré vám pomáhajú v živote či v práci?

Moja práca je prepletená s mojím súkromným životom, a preto je dynamická a premenlivá. Rutinu, ktorá ma vie osviežiť, vnímam dvojako – ako pozitívnu rutinu a negatívnu rutinu. Pozitívna je tá, keď niečo opakovane vykonávam, ale vždy sa to snažím variovať. Napríklad keď chodím s dcérou na prechádzku do lesa, tak vždy je cesta tam rovnaká, ale tá naspäť musí byť iná, a tým je aj zážitok z prechádzky zapamätateľnejší a jedinečný. Nie vždy sa to však podarí... Negatívna rutina je, keď prechádzku absolvujeme vždy po rovnakom chodníku a vtedy je tisíc prechádzok ako jedna. V živote a v práci je pre mňa najhodnotnejšia rutina objavovať, skúšať a hlavne si vždy opakovať, že viem, že nič neviem. Tak prečo pre zmenu nezabočiť napríklad vpravo? A áno, milujem rannú kávu.

Dominik Hronec