21. júna 2020

Tento týždeň uplynulo 205 rokov, čo Napoleon utrpel rozhodujúcu porážku pri Waterloo. 18. júna 1815 na vlastné oči sledoval pád cisára aj Nathan Rothschild. Po bitke okamžite zložil ďalekohľad, sadol do voza s rýchlym záprahom, uplatil rybára, aby ho previezol z Belgicka do Anglicka cez veľkú búrku a na novej informácii zarobil na londýnskej burze milióny… Až na to, že v skutočnosti Rothschild v Belgicku vôbec nebol, nad Severným morom po bitke nepršalo a neuskutočnil sa ani žiadny senzačný obchod na burze.   

V roku 1846, keď sa táto lož začala šíriť Európou prostredníctvom pamfletu podpísaným menom „Satan“, vlastne započala nekonečná séria konšpirácií voči prominentnej, no dovtedy nie príliš známej bankárskej rodine. V ôsmej časti našej série zabudnutých príbehov miliardárov píšeme o Rothschildovcoch. Hoci im konšpiračná scéna pripisuje majetky v hodnote 500 biliónov (!) dolárov, v skutočnosti sa dnes v rebríčku miliardárov Forbesu nachádza jediný „skutočný“ Rothschild (Benjamin de Rothschild s majetkom v hodnote 1,1 miliardy USD; Jeff Rothschild, ktorý zbohatol ako viceprezident vo Facebooku a je takisto v zozname s majetkom 2,4 miliardy, nie je členom slávneho rodu).

K štartu pomohol Jozef II aj Oppenheimerovci

Ulica s domom Rothschildovcov v židovskej štvrti vo Frankfurte. Foto: Library of Congress / voľné dielo

Vďaka obchodným úspechom, rodinkárstvu a tajnostkárstvu, kontaktom s najvplyvnejšími ľuďmi sveta, ale aj pre konšpirácie, meno Rothschild časom zľudovelo. Keď v roku 1982 Milan Lasica napísal text o boháčoch, začínal ho slovami: „Chcel by som byť ako Rothschild bohatý…“ Pieseň i história však mohla ospevovať úplne iné meno – Hinterpfann. Korene Rothschildovcov sa dajú zmapovať do 16. storočia. Keďže vtedy bola gramotnosť výsadou elity, fasády domov zdobili predmety, ktoré jednak identifikovali sídlo a neraz dali meno i rodine, ktorá tam bývala. A rodina budúcich miliardárov mala na dome vo Frankfurte červený štít, teda „roten schild“. Odtiaľ to meno. Neskôr sa však presťahovala do domu so symbolom zahrievacej nádoby (hinterpfann)…

Meno Rothschild však už vtedy bolo značkou biznisu, ktorému sa venovali celé generácie – obchodu s tkaninami. Ten síce živil jedno pokolenie za druhým, dieru do sveta však Rothschildovci s látkami nespravili. Keď sa v roku 1744 narodil Mayer Amschel Rothschild, detstvo prežíval v trojposchodovom dome. Na prízemí bol obchod, na prvom poschodí kuchyňa s jedálňou a na ďalšom žilo dovedna 30 členov rodiny! Budova sa nachádzala v židovskom gete Frankfurtu a jej obyvateľov sa vtedy stále dotýkali rôzne drastické nariadenia: židia nesmeli voľne cestovať po ríši, chodiť do divadla, otvoriť si fabriku a v nedeľu, či počas kresťanských sviatkov mali zákaz vychádzania.

Mayer Amschel Rothschild. Ilustrácia: The Project Gutenberg eBook / voľné dielo

Pri analyzovaní Rothschildovcov si mnohí kladú otázku, prečo po rokoch stagnácie rodu, raketovo uspel práve Mayer. Sčasti to bolo aj šťastím, že jeho súčasníkom bol Habsburg Jozef II. Bol o tri roky starší ako Mayer a do dejín sa zapísal ako reformátor. Ako spomína Simon Winder v knihe Danubia, stál aj za zrušením mnohých obmedzení pre židovských obyvateľov miest Rímsko-nemeckej ríše, ktorej v tom čase tiež vládol. Slobodnejšie časy však Mayer zažil až ako dospelý a pomohli skôr jeho synom. On sám sa musel od 12 rokov zaobísť bez rodičov – oboch mu zabila epidémia kiahní. Táto tragédia však osudovo zmenila zameranie jeho štúdia a smerovanie celého rodu. 

Pôvodne sa mal pridať k súrodencom a rodinnému biznisu. Historik Niall Ferguson v knihe The House of Rothschild ale píše, že mladého Mayera po smrti rodičov nečakane poslali ako učňa do Hannoveru k bankárskej rodine Oppenheimerovcov (ich potomkom bol aj tvorca atómovej bomby Robert Oppenheimer). Tam zistil všetko o úlohách židov, ktorí pôsobili u aristokratov ako dvorní agenti, teda správcovia majetku panovníka. Špecializáciou Mayera bol obchod so starými a vzácnymi mincami, čomu sa venoval aj po návrate do Frankfurtu. Tam sa sám stal dvorným agentom kniežaťa Viliama I. Hesenského, vtedy jedného z najbohatších mužov Európy, ale pracoval napríklad aj pre vojvodu Karla Augusta, patróna spisovateľa Johanna Wolfganga von Goetheho. 

Zostane to v rodine

Keď Forbes v roku 2005 zostavil rebríček 20 najvplyvnejších biznismenov všetkých čias, Mayer Amschel Rothschild sa ocitol na siedmej pozícii. Naozaj sa dá vybudovať „nesmrteľnosť” tohto rangu predajom vzácnych mincí? Ferguson píše: „Že základom bohatstva Rothschildovcov sú aristokrati so záujmom o numizmatiku je prekvapujúce. Ale je jasné, že bez tohto kapitálu by Mayer nemal dosť prostriedkov, aby mohol založiť banku.“ Autor ďalej hodnotí jeho príjem zo 70. rokov 18. storočia, ktorý tvoril asi 2400 guldenov ročne. To bolo vraj viac ako zarobil daňový odhadca a takmer toľko, na koľko si prišiel jeho súčasník, slávny Goethe.

Synovia Mayera, zľava: Nathan (Londýn), James (Paríž), Carl (Neapol) a Salomon (Viedeň). Ilustrácie: Rothschild Collection / voľné dielo

V polovici 80. rokov sa mal jeho majetok pohybovať už na úrovni 150-tisíc guldenov. Pri jeho zveľaďovaní mu pomohlo aj to, že sa dobre oženil, praktika, ktorú neskôr preniesol aj na svojich synov. V roku 1770 si vzal za ženu dcéru iného dvorného agenta a s nevestou získal aj prístup ku kontaktom jej otca a veno 2400 guldenov. Medzi rokmi 1771 a 1792 sa páru narodilo 19 detí, z ktorých 10 sa dožilo dospelosti. Až po tejto prokreačnej fáze sa Mayer konečne odhodlal na prechod k bankovníctvu. Dodnes šokuje, s akou razanciou sa mu to podarilo. „Na začiatku 90. rokov bol len úspešný obchodník so starinami, v roku 1797 už bol jedným z najbohatších židov vo Frankfurte,“ dodáva Ferguson. 

V čom spočívalo jeho tajomstvo? Forbes o ňom v roku 2005 písal: „Pomohol stvoriť moderné bankovníctvo tým, že zaviedol nové koncepty ako diverzifikácia, rýchla komunikácia, bankové tajomstvo a masovosť. Rothschild tiež vedel, že je potrebné obetovať časť aktuálnych ziskov, aby zlepšil vyhliadky na biznis v budúcnosti. Ale predovšetkým, pochopil, že čas a informácie rovná sa peniaze.” Bol takisto v neustálom kontakte so svojimi spoločníkmi po celej Európe. Medzi tých spoločníkov sa čoskoro mali zaradiť aj jeho synovia. Ešte predtým však rodine pomohli dve revolúcie – Veľká francúzska, ktorá viac uvoľnila obmedzenia židov vo Frankfurte a britská priemyselná…

Francúzska revolúcia dala do pohybu celý svet a pomohla aj Rothschildovcom. Rovnako ako industriálna revolúcia. Ilustrácia: Bibliothèque nationale de France / voľné dielo

Britské manufaktúry začali produkovať lacné, no kvalitné textilné výrobky, po ktorých túžili aj Nemci. A boli to aj Rothschildovci, ktorí tento obchod sprostredkovali. Keď sa rodine zdalo, že potrebujú kontrolovať aj druhú stranu obchodného reťazca, tretí najstarší a zároveň najambicióznejší Mayerov syn Nathan odišiel do Londýna, kde sa aj usadil. Jeho brat Salomon zase zakotvil vo Viedni, Carl v Benátkach a James v Paríži. V rámci rodinnej tradície zakladali v nových vlastiach banky, brali si vplyvné ženy z bohatých rodín (dievčatá z rodiny si zase brali svojich bratrancov). A tak vznikla skutočne silná európska banková dynastia, v 19. storočí najsilnejšia finančná skupina sveta.     

Obviňujú ich aj z ovládania počasia

Mayer sa konca napoleonských vojen nedožil, zomrel v roku 1812. Jeho synovia však z chaosu bitiek na starom kontinente vyťažili. Najmä Nathan, ktorý sprostredkúval platby britskej Wellingtonovej armáde, počas vojny ešte viac zbohatol. A hoci o morálnosti jeho činov by sa určite dalo diskutovať, najznámejší príbeh o ňom je vymyslený. O jeho sile svedčí fakt, že Brian Cathart, autor knihy The News from Waterloo, musel ešte 200 rokov po slávnej bitke v článku pre Independent vysvetľovať, že Nathanovo rozprávkové zbohatnutie na bitke pri Waterloo je nezmysel (pamflet sa opieral napríklad o článok v novinách London Courier, ktorý v zachovaných výtlačkoch nenájdete, atď.).

Na prelome 19. a 20. storočia vznikla vo Francúzsku séria antisemitských karikatúr, z ktorých mnohé si brali na mušku práve Rothschildovcov. Na tejto ožíva mýtus o špekuláciách po bitke pri Waterloo. Ilustrácia: Duke University Library / voľné dielo

Ak by sme silu pamfletu mali prirovnať k nejakej dnešnej situácii, môžeme si pomôcť napríklad aktuálnou konšpiráciou o tom, že sieť 5G spôsobuje pandémiu nového koronavírusu. O 5G väčšina ľudí pred rozšírením hoaxu nemala ani poňatia, rovnako ako Rothshildovci neboli tak ľudovo známi pred vznikom pamfletu.

Za pseudonymom Satan sa v skutočnosti skrýval ľavičiar a antisemita Georges Dairnvaell a jeho počin z roku 1836 spustil jednu z najtrvácnejších sérií konšpiračných teórií. Podľa dnešných konšpirátorov napríklad za koronavírus nemôže len 5G a Bill Gates, ale aj… Rothschildovci. V argentínskej televízii to napríklad v apríli spomenul miestny novinár Tomás Méndez. 

Hoci Rothschildovci skutočne požičiavali vládam počas vojen, podľa konšpirácií mali stáť za všetkými európskymi konfliktami od 19. storočia. Nacisti o nich nakrútili propagačný film, po vojne ich zase obviňovali, že pomohli zorganizovať holokaust, aby vzbudili sympatie sveta a mohli stvoriť štát Izrael. V posledných rokoch sa blamovala aj britská Strana zelených, ktorá v roku 2015 tvrdila, že Rothschildovci nakupujú ropu od teroristov z ISIS (neskôr sa ospravedlnili). V roku 2011, po tom, čo členovia rodiny Rothschildovcov získali rozhodujúci podiel vo Weather Central (firma s predpoveďami počasia), ich washingtonský miestny politik obvinil z toho, že chcú ovládať počasie a bohatnúť na prírodných katastrofách.

Prince Charles udelil v roku 2013 medailu za podporu umenia Jacobovi Rothschildovi. Ten je v kontakte s mnohými vplyvnými politikmi a je osobným priateľom Henryho Kissingera. Foto: SITA/AP

Jedna z dnes najdostupnejších konšpirácií je meme obrázok s fotkou 84-ročného člena britskej vetvy rodiny a textom: „Moje meno je Jacob Rothschild. Moja rodina spravuje majetok vo výške 500 biliónov dolárov. Vlastníme takmer každú centrálnu banku na svete. (…) Ale vy ste o mne pravdepodobne nikdy nepočuli.“ Ako píše portál Counterpunch, ktorý bojuje faktami s konšpiráciami, tvorca meme sa nechal trochu uniesť. Najbohatšia rodina sveta Waltonovci zdieľajú majetok okolo 200 miliárd dolárov a HDP všetkých krajín sveta nedosahuje ani 150 biliónov…

Rothschildovci v 21. storočí. Banky a vína

Ako sa teda darilo a darí jednotlivým vetvám Rothschildovcov? Najpohnutejší osud zasiahol rakúsku dynastiu. Po anšluse krajiny nacistami v roku 1938 stihla časť rodiny utiecť, no Barona Louisa Rothschilda zatkli na letisku a pustili ho až po roku, údajne za astronomické výkupné vo výške 21 miliónov dolárov. Nacisti tiež zhabali majetky rodiny a umelecké diela, časť z nich v hodnote asi 100-miliónov dolárov sa Rothschildovcom vrátila v roku 1999. V súčasnosti rodina po mužskej línii v Rakúsku už nejestvuje, u našich susedov však stále žije mnoho ženských dedičiek tejto vetvy. Neapol rodina opustila, najmä z politických dôvodov, už v prvej polovici 20. storočia. 

Schloss Hinterleiten, jeden z mnohých palácov, ktoré nechala postaviť rakúska vetva Rothschildovcov. Foto: A. Wintschalek, v licencii CC BY 2.0

Frankurtské sídlo zaniklo prakticky už v roku 1849, po tom ako v židovskej štvrti zomrela 96-ročná Gulte Rothschild. Najsilnejšia britská a francúzska vetva mali k sebe blízko počas celej histórie a v roku 2003 konečne splynuli v jednu. Pôvodné spoločnosti N M Rothschild & Sons (banka založená v Londýne Nathanom) a Paris Orléans (železničná spoločnosť, ktorú rodina získala po 2. svetovej vojne) sa komplikovane spojili a vznikla medzinárodná investičná banka Rothschild & Co. V rámci tradícií bankári stále slúžia aj kráľovskému dvoru, jeden z Rothschildovcov je napríklad osobným bankárom britskej kráľovnej Alžbety II. Francúzska vetva sa okrem toho zaradila aj medzi najznámejších vinárov sveta. 

Etiketa vína Mouton Cadet od Rothschildovcov s maľbou od Picassa. Ilustrácia: Chateau Mouton Rothschild

Príbeh vinárstva Château Mouton Rothschild rovnako skrýva dramatický príbeh z druhej svetovej vojny. „Keď je vaše meno Rothschild, každý predpokladá, že ste mali ľahké detstvo,“ povedala v roku 1999 Philippine de Rothschild, tvár vinárstva známa len ako „barónka“. Počas vojny jej otec Baron Philippe ušiel s generálom de Gaulleom do Anglicka. Philippine v roku 1944 už vyčkávala oslobodenie Paríža, keď ich nacisti chytili. Jej mamu deportovali do koncentračného tábora v Ravensbrucku, kde zahynula, dcéru malo zachrániť, že Nemcovi pripomenula jeho vlastnú dcéru, a tak ju nechal ujsť. Spolu s otcom po vojne preslávili vinárstvo aj etiketami od slávnych umelcov ako bol Picasso či Dalí. 

A v súčasnosti najbohatší Rothschild? Podľa Forbesu je ním predstaviteľ akejsi novej švajčiarskej vetvy rodiny Benjamin de Rothschild. V Ženeve vedie finančnú spoločnosť Edmond de Rothschild, ktorú založil v roku 1953 jeho otec Edmond. Rovnako sa venuje aj správe luxusných hotelov a reštaurácií, má i vinohrady v Argentíne, na Novom Zélande, v Juhoafrickej republike, Španielsku a Francúzsku. Jeho majetok Forbes odhaduje na 1,4 miliardy amerických dolárov. A bájny Jacob Rothschild z memečka? Ten sa vlastne s rodinou v 80. rokoch rozhádal a ako bankár sa uplatnil na vlastnú päsť. Jeho majetok sa blíži k miliarde dolárov. 

Z historického hľadiska tak najbohatším Rothschildom ostáva Nathan. Podľa knihy The Richest of the Rich od Philipa Beresforda a Williama D. Rubinsteina by sa jeho majetok dnes pohyboval na úrovni 16 miliárd dolárov. To by síce nestačilo ani na zaradenie medzi 50 najbohatších na svete, no je to o miliardu viac, než má najbohatší Čech Petr Kellner…

Tento článok je súčasťou série Forbes History, ktorá mapuje príbehy miliardárskych klanov a iné zabudnuté historky. 

Prečítajte si aj predošlé časti série:

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?