Keď ste si pred pár rokmi prelistovali rebríček miliardárov na webe amerického Forbesu, v prvej päťdesiatke boli len dve mená, pri ktorých nebola fotografia. Albrecht a Schwarz (dnes už je tam len Schwarz, pozn. ed.). Ak vám nič nehovoria, vedzte, že ide o zakladateľov nemeckých diskontov Aldi a Lidl.
Dieter Schwarz nasledoval bratov Karla a Thea Albrechtovcov v mnohom, určite však nechcel prežiť to, čím si musel prejsť Theo v roku 1971. Únoscovia ho skrývali 17 dní a život mu zachránilo až sedemmiliónové výkupné (v markách). Aké boli príbehy dvoch slávnych nemeckých sietí potravín a čo preniklo na verejnosť zo súkromia ich zakladateľov? Prečítajte si piaty diel našej série zabudnutých príbehov miliardárov.
Prišli, videli a trochu si nakúpili
Medzititulok je prepisom graffiti, ktoré sa objavilo na posprejovanej strane časti Berlínskeho múru krátko po jeho páde v roku 1989. Takmer okamžite však „západné“ nákupy východným Nemcom priblížil Schwarz, ktorý v bývalej socialistickej časti krajiny predával svoj tovar z provizórnych stanových prevádzok.
Ako sa spomína v dokumente televízie ZDF Die Lidl-Story, jeho súboj s dvomi vetvami obchodov bratov Albrechtovcov bol už vtedy v plnom prúde. Schwarz v roku 1976 Albrechtovi prebral neskoršieho kľúčového manažéra Klausa Gehriga (dnes CEO Schwarz Gruppe, pod ktorú patrí okrem Lidlu aj Kaufland). Tým sa podľa dokumentu prvý raz stal v očiach o generáciu starších Albrechtovcov reálnym súperom.
Piggly Wiggly – prvá samoobsluha na svete. V tom čase otvárala svoj obchodík aj mama Karla a Thea Albrechtovcov. Foto: Knižnica kongresu/voľné dielo
Ani Schwarz, ani Albrechtovci však neboli zakladateľmi obchodníckej tradície vo svojich rodinách. Mama Karla a Thea Albrechtovcov prevádzkovala od roku 1913 malý obchodík v Essene. Bolo to ešte v časoch, keď si zákazníci pýtali tovar od predavačov za pultom.
Prvú samoobsluhu na svete otvoril až v roku 1916 Američan Clarence Saunders. Vo svojom obchode Piggly Wiggly v Tennessee zaviedol mnohé prvky, ktoré pretrvali storočie – napríklad turniket pri vstupe či labyrint pultov, ktoré musel zákazník prejsť, kým sa dostal k pokladni.
Theo Albrecht bol ešte pred druhou svetovou vojnou pomocníkom v matkinom obchode, o dva roky starší Karl si našiel brigádu v essenských lahôdkach.
Bratia zažili druhú svetovú vojnu na vlastnej koži. Karl bojoval na východnom fronte a dostal sa domov po zranení, Theo bol s generálom Erwinom Rommelom v Afrike a v Tunisku ho zajali Američania.
Dieter Schwarz je mladší, narodil sa 24 dní po tom, čo Nemecko napadlo Poľsko. Jeho otec Josef prevádzkoval najskôr zelovoc, neskôr vybudoval obchod s rozličným tovarom. Ako obchodník začal pôsobiť v roku 1930, teda v rovnakom roku, ako Michael J. Cullen na newyorskom Long Islande otvoril prvý supermarket na svete King Kullen.
Prvenstvo mu pripisujú, pretože ako prvý splnil všetkých päť kritérií „žánru“: oddelenia, samoobsluha, reťazcový marketing, predaj vo veľkom a diskontné ceny.
Bratov rozhádali cigarety
Jeden z obchodov Albrechtovcov v roku 1958, ešte pred pomenovaním ALDI. Foto: Alfred Wagg Pictures / voľné dielo
Bratia Albrechtovci po vojne nezaháľali. Prebrali mamin obchod a do piatich rokov už mali ďalších 12 prevádzok. Ich úspech vraj pramení v tvrdom detstve. Ich otec bol baník a rodina žila vo veľmi skromných podmienkach.
Sparťansky budovali aj svoje obchody – minimálny priestor, žiadne zbytočné neobľúbené produkty, nijaké suroviny podliehajúce rýchlej skaze. Po pätnástich rokoch spoločného podnikania prevádzkovali už 300 obchodov, no narazili na neprekonateľný spor, ktorý sa týkal zavedenia predaja cigariet.
Karl si myslel, že cigarety do obchodov prilákajú zlodejov, a preto ich odmietal, Theo cigarety predávať chcel. A tak sa firma geograficky rozdelila na Aldi Nord a Aldi Süd, a tak je to dodnes.
Portrét Dietera Schwarza pre Forbes. Ilustrácia: Danor Shtruzman/voľné dielo
V roku 1973, keď sa Dieter Schwarz pridal k otcovmu biznisu, Albrechtovci už expandovali do sveta. Ešte koncom 60. rokov kúpili sieť Hofer v Rakúsku, v roku 1973 sa usadili aj v Holandsku a chystali veľký krok – do USA. Kým Albrechtovci naskočili do sveta obchodu, hneď ako im to okolnosti umožnili, Schwarz sa pridal až ako tridsiatnik.
V dokumente ZDF sa spomína, že jeho pohľad na svet sa zmenil v 50. rokoch, keď ako tínedžer strávil rok v USA. Vo svojej predstave nového obchodu skombinoval zážitky zo sveta amerických predajní, no jednoznačnou inšpiráciou bolo domáce Aldi. S rovnakými technikami predaja sa Lidl za štyri roky vyšvihol na 33 diskontných predajní.
Ešte predtým však bolo treba novú sieť pomenovať. A kým Aldi sa pri názve inšpirovali rodinným menom (ALbrecht-DIskont), Dieter to mal zložitejšie, keďže Schwarz-Markt by v preklade znamenalo „čierny trh“.
Pozdávalo sa mu však priezvisko jedného z otcových obchodných spoločníkov – Lidl. Vedel však, že by to nebolo lacné. Potom však jedného dňa vzal do rúk noviny, kde sa písalo o bývalom učiteľovi Ludwigovi Lidlovi. Práva na jeho meno vyšli Schwarza na rovných 1 000 mariek… Keď v roku 1984 spustila Schwarz Gruppe aj reťazec Kaufland, názov už vznikol jednoduchšou cestou.
Konkurent Aldi sa rozrastal v USA aj cez sieť Trader Joe’s. A nový svet konzumentov sa otvoril pádom železnej opony.
Tri únosy boháčov: Aldi…
Značky Aldi, Hofer, Trader Joe’s, Lidl, Kaufland poznalo čoraz viac ľudí, ich zakladateľov však málokto. O dôvodoch, prečo si súkromie prísne stráži Schwarz, síce môžeme špekulovať, u mladšieho z bratov Albrechtovcov je však dôvod jednoznačný (a nepochybne ovplyvnil aj Schwarza).
V roku 1971 Thea Albrechta uniesla dvojica – zlodej Paul Kron so svojím bývalým právnikom Heinzom-Joachimom Ollenburgom. Šéfa Aldi držali pod hrozbou použitia zbrane ukrytého v šatníku domu v Düsseldorfe. Prepustili ho až po 17 dňoch, keď im prostredníctvom biskupa z Essenu rodina posunula 7 miliónov mariek (asi 2 milióny amerických dolárov) vo výkupnom.
Krona chytili pomerne rýchlo, keď nedbanlivo zaplatil v obchode označenou 500-markovou bankovkou. Ollenburg síce ušiel do Mexika, no takisto ho chytili a previezli späť do Nemecka. Obaja si odsedeli osem a pol roka vo väzení, no Albrechtovcom sa vrátila len polovica výkupného (od Olleburga).
Kron neskôr tvrdil, že mu právnik vyplatil len desaťtisíc mariek a ostatné peniaze si nechal. „Bol skrátka múdrejší,” citoval jedno z mála Kronových vyjadrení pre médiá denník Guardian, keď obaja komplici v roku 2017 krátko po sebe zomreli. Ollenburgovi susedia si vraj do jeho smrti šepkali, že zvyšné peniaze z únosu mal anonymne uložené vo švajčiarskej banke.
Posledná verejná fotografia Thea Albrechta vznikla práve v roku 1971. Neskôr ho zachytili na snímke ešte raz aj s bratom. Dieter Schwarz má podobne „bohatý” fotoalbum.
… potom Oetker
Únos Albrechta nebol jediným. V roku 1976 uniesli 25-ročného Richarda Oetkera, dediča impéria a dnes CEO Dr. Oetker.
Únosca mu podľa knihy On Germany od Gilesa McDonogha k telu pripojil elektródy, ktoré sa aktivovali pri hluku alebo pohybe. Keď únosca otvoril kapotu, spôsobili Oetkerovi dlhodobé poškodenie stavcov, keďže na elektrický šok zareagoval ťažkým kŕčom svalstva. Oetkera vykúpili za 21 miliónov mariek, únoscu Dietera Zlofa, ktorý sa k zločinu nepriznal, chytili po dvoch rokoch a odsedel si 15 rokov.
Po tom, ako sa dostal na slobodu, vykopal v lese pri Mníchove skryté peniaze a chcel ich zameniť v Británii. Chytili ho opäť, sedel ďalšie dva roky, počas ktorých napísal o únose knihu.
Na pamiatku Gerrita Jana Heijna dávajú dole vlajku z obchodov Albert. Foto: Národný archív Holandska / voľné dielo
Na pamiatku Gerrita Jana Heijna dávajú dole vlajku z obchodu Albert. Foto: Národný archív Holandska, voľné dielo
… a napokon Ahold
Tragický koniec mal aj únos člena holandskej rodiny Heijnovcov, ktorí stoja za retailovým gigantom Ahold (na Slovensku pôsobili do roku 2014 s obchodmi Hypernova a Albert). V septembri 1987 uniesol istý Ferdi Elsas, inak letecký inžinier, spred jeho vily vtedy 55-ročného Gerrita Jana Heijna, ktorý pôsobil na vysokej pozícii v rámci Aholdu.
Heijna už po niekoľkých hodinách zastrelil, no rodine poslal jeho okuliare a odrezaný malíček, aby získal výkupné 4 milióny dolárov. Elsasa krátko po vyplatení výkupného zatkli, keďže aj on v obchode platil označenou bankovkou. Strach je teda pochopiteľný. Theo Albrecht vraj napríklad po únose jazdil do práce zakaždým inou cestou.
Víťazi desaťročia – Amazon, Alibaba, ale aj Lidl a Aldi
Kým Američania sa môžu pýšiť prvou samoobsluhou či supermarketom, moderný diskont sa zrodil v Nemecku u Albrechtovcov a do dokonalosti ho doviedol Schwarz. Keď v roku 2010 zomrel Theo Albrecht, bol s majetkom 16,7 miliardy dolárov 31. najbohatším človekom sveta a druhým najbohatším Nemcom.
Prvým bol jeho vtedy 90-ročný brat Karl, ktorý zomrel o štyri roky neskôr. To už Amerika nehľadela na nemecké obchody cez prsty a uznávala ich kvality. Krátko pred Karlovou smrťou písal aj americký Forbes o tom, že Aldi a Lidl majú na to, aby časom porazili aj najväčších hráčov na trhu. Autor spomínal aj prerod od obchodov plných veľkých krabíc na predajne aj s čerstvými produktami či nepotravinovým tovarom, skrátka na moderný diskont, aký poznáme aj dnes na Slovensku.
Meno Albrecht sa v rebríčku najbohatších dnes objavuje na 23. mieste (Beate Heister a Karl Albrecht jr., deti Karla s majetkom 33,3 miliardy dolárov) a na 51. priečke (Theo Albrecht jr., syn Thea a rodina po zosnulom synovi Bertholdovi s majetkom 17 miliárd). Stále rozdelené vetvy rodinného biznisu generujú obrat 53 miliárd a v 20 krajinách prevádzkujú viac ako 10-tisíc predajní (na Slovensko sa chystali dva razy, ani raz to však nevyšlo).
Hoci po smrti dediča Bertholda rodina uverejnila v nemeckých novinách celostranové parte, o živote zakladateľov sa veľa nevie ani po ich smrti. Karl hral rád golf a pestoval orchidey. Theo zbieral staré písacie stroje. Vraj.
Nemecké diskonty dobýjajú svet. Predajňa Lidlu v americkej South Caroline. Foto: Wikimedia/ Ben Doulos, v licencii
Nemecké diskonty dobýjajú svet. Predajňa Lidla v americkej South Caroline. Foto: Wikimedia/Ben Doulos, v licencii CC BY-SA 4.0.
Dieter Schwarz je aj vo veku 80 rokov „poradcom vedenia“ Schwarz Gruppe, ktorá s obratom viac ako 100 miliárd eur vo veľkom predbehla svoju dávnu inšpiráciu menom Aldi (Lidl má viac ako 10-tisíc predajní, Kaufland viac ako 1 200). Schwarz je zároveň 40. najbohatším človekom sveta s majetkom 19,8 miliardy dolárov.
Jeho sieť sa vo Forbese spomínala medzi najlepšími retailermi dekády 2010 – 2019, spolu s Amazonom, Alibabou a Aldi. Rovnako ako o Albrechtovcoch aj o Schwarzovi kolujú kvôli jeho tajnostkárskemu životu aj klebety a dohady. Podľa dokumentu ZDF jedna z tých bizarnejších tvrdí, že sa rád túla po nemeckých kostoloch v prestrojení kňaza. Ktovie, či v nedeľu.
Tento článok je súčasťou série Forbes History, ktorá mapuje príbehy miliardárskych klanov a iné zabudnuté historky.
