16. marca 2018

Tomáš Gliviak sa nerozhodol pre univerzitu na Slovensku, pretože bol frustrovaný zo slovenského školstva a trpel averziou voči memorovaniu. Vybral si preto štúdium v Anglicku na University of Warwick.

Porozprával nám o tom, ako prebieha štúdium manažmentu, ale aj o svojich stážach pre firmy Amazon, Exponea a McKinsey & Company. Prezradil tiež viac informácií o Unimaku, združení študentov, ktoré pomáha stredoškolákom dostať sa na zahraničné univerzity. 

Ste študentom University of Warwick, čo všetko ste museli absolvovať, kým ste sa sem dostali?

Prihlasovací proces na každú univerzitu vo Veľkej Británii je štandardizovaný a prebieha cez centralizovaný systém UCAS. Samozrejmosťou sú papierovačky, anglický test a zaplatenie veľmi malého poplatku, ktorý mi dovolil sa prihlásiť na 5 univerzít naraz.

10 spoločných čŕt úspešných ľudí, ktoré nezávisia od talentu

Reálna prihláška je však písanie motivačného listu, ktorý ma “predal” univerzite. Aj keď to bol dlhý proces, ocenil som to, že univerzity zaujímam ako komplexná osoba a nie len ako priemer známok a testových výsledkov.  Získanie sebadôvery bolo najdôležitejšie na to, aby som ho napísal dobre a úspešne sa predal. 

Časť Unimak tímu. Foto: Tomáš Gliviak

Pomohol vám niekto?

Kamarátka mi odporučila Unimak, vtedy ešte Oxbridge Admissions a mal som šťastie, že mi s mojou prihláškou pomohol Daniar Rusnák. Bez jeho rád a skúseností v štylistike by som sa do Veľkej Británie nikdy nedostal. Z neznámeho emailu, od ktorého mi chodila spätná väzba sa stal jeden z mojich najlepších priateľov a aj kvôli nemu som sa rozhodol študovať na Warwicku.

Prečo ste sa rozhodli študovať v zahraničí?

Na začiatku bol hnev na kvalitu slovenského školstva a averzia k memorovaniu. Keď som videl ako moji spolužiaci platia veľa peňazí za prihlášky na padajúcich systémoch a musia robiť strašne veľa zbytočných papierovačiek, rozhodol som sa vôbec sa neprihlásiť na Slovensko. Univerzita je bezpečné miesto, ktoré nám dáva priestor dozrieť a zlepšiť sa v našom rozmýšľaní.

Zarába desaťtisíce mesačne a pracuje 15 hodín týždenne. Vo veku 23 rokov

Preto mi na britskom systéme imponuje, že si univerzity študentov vyberú na začiatku a potom sú tu pre nich ako sprievodcovia v ich mentálnom dozrievaní. Nechápem systém, ktorý vyhadzuje polovicu prvákov, dovoľuje ústne odpovede, kde sa profesori môžu vyvŕšiť na študentoch a kde sa zamestnanci tvária, že študenti existujú pre nich, aj keď to je úplne naopak.

Velvet Dinner na Oxforde s Milanom Kňažkom. Foto: Tomáš Gliviak

Existuje aj ďalší dôvod?

Áno, sú ním spolužiaci a zahraničná československá komunita. Vďaka štúdiu v zahraničí som sa zoznámil s neuveriteľnými ľuďmi, vďaka ktorým som sa ohromne rozvinul ako osoba a stáli pri mnohých mojich životných rozhodnutiach. Vďaka Unimaku som spoznal nie len britskú, ale aj globálnu komunitu Slovákov a Čechov v zahraničí.

Študujete manažment. Ako prebieha taká výučba?

Je to termín, pod ktorý sa zmestí veľa predmetov. Počas svojho štúdia som sa naučil základy asi všetkého, čo človek potrebuje na to, aby chápal ako spoločnosti fungujú, od účtovníctva až po psychológiu. Následne som sa venoval trom oblastiam: analýze dát a technickým zručnostiam, ľudským zdrojom a chápaniu organizácií a procesom a vlastnostiam manažmentu.

Dôležité je, že som mal rozumný pomer medzi tým, čo ma univerzita donútila študovať a čo som si mohol vybrať sám. Výučbu mám organizovanú v 10-týždňových trimestroch, kde sa v prvých dvoch učím a v treťom mám len písomky. Tak som si za celé štúdium mohol vybrať 14 z 30 predmetov, ktoré som študoval, čiže takmer polovicu. To, ako prebieha výučba záleží od predmetu, spoločný menovateľ je však to, že mám minimum kontaktu so školou a je odo mňa očakávané, že veľkú väčšinu práce spravím vo vlastnom čase. Tento rok som mal veľmi veľa aktivít popri škole, preto som nechodil na prednášky a namiesto toho si ich pozrel zo záznamu online. Tým pádom som chodil len na semináre, kde preberáme materiál cez zážitkové učenie a diskusiu, čo mi zaberie dokopy štyri hodiny do týždňa. Často sme hodnotení tak, že v skupinách pracujeme na reporte, prezentácii alebo vytvorení nejakého modelu počas celých 10 týždňov na predmete.

Predchádzajúce články série:

Stážovali ste pre Amazon aj Exponeu, momentálne ste v McKinsey & Company. Ako ste sa sem dostali?

Všetko to však začalo mojou stážou v organizácii LEAF v lete po prvom ročníku. Tam som spoznal excelentných ľudí, ktorí ma posunuli v tom čo robím a vďaka ním som pracoval na zaujímavých projektoch.

V Amazone som pracoval v tíme, ktorý sa úplne rozpadol a stavali ho nanovo. Preto v ňom nebolo dostatok ľudí a manažérka ma poprosila, aby som začal robiť pohovory. Ukázala mi, ako dva spraví ona a potom to už bolo na mne. Okrem stresu mi to dalo príležitosť zlepšiť sa v rozhovore s ľuďmi. Keďže sme robili nábor MBA študentov z top škôl v Európe, párkrát sa mi stalo, že som mal pohovor s ľuďmi s dlhoročnými skúsenosťami aj z Warwicku. Keď som im povedal, že som 20-ročné ucho, ktoré ešte nedokončilo bakalára, tak som bol  zvedavý na ich reakciu, ako sa zachovajú a či mi stále budú vedieť prejaviť dostatok rešpektu. Keďže títo študenti mali byť budúci manažéri logistických centier, aké má Amazon napríklad v Seredi, museli vedieť rešpektovať kohokoľvek, s kým pracujú.

Večera s bývalým tímom Amazonu, ktorý prišiel za Tomášom do Prahy. Foto: Tomáš Gliviak

V Exponea som robil všeličo, ale zakotvil som na konzultantskej pozícii, kde som na projektoch pracoval s klientmi na automatizácii ich komunikácie a personalizácie zážitku ich zákazníkov. Je to celkom technická a dosť dátovo zaťažená pozícia, čo je presne to, čo ma na nej baví. Exponea má špeciálne miesto v mojom srdci, keďže som ju videl vyrásť z 20 na 140 zamestnancov. Keď si niekto prečíta tento rozhovor, tak 140 sa už dávno zmení na niečo omnoho vyššie.

V McKinsey & Company som ešte len začal. Je to ale firma, kde sa pohybujú absolútne špičky na Slovensku a Česku a som veľmi rád, že mám šancu s nimi pracovať na projektoch.

Exponea večera v Londýne. Foto: Tomáš Gliviak

Ako vyzerá váš voľný čas?

Tento rok prezidentujem Unimaku, kde sa snažím dať dokopy exekutívny tím, ktorý má 10 ľudí a ten koordinuje prácu viac ako 65 českých a slovenských študentov, ktorí majú skúsenosti z 13 krajín po celom svete. Aj keď tým, že som momentálne v McKinsey, som už tak polovične predal žezlo viceprezidentke Michaele Hanzelovej, ktorá robí úžasnú prácu.

Kombináciou školy, práce a Unimaku mi už nezostáva tak veľa času na iné aktivity, keďže sa rád poriadne vyspím a trávim čas s kamarátmi. Každopádne rád pripravujem svojich blízkych priateľov na pohovory a testy, snažím sa využívať skúsenosti nadobudnuté z Exponea pre iné občianske iniciatívy, ktorým sa hodí skúsenosť s prácou s dátami a automatizáciou, aby mohli robiť svoju prácu efektívnejšie. A v neposlednom rade ma začala veľmi zaujímať téma navrátilcov a ako podporiť brain-gain na Slovensku, tak ešte s pár ľuďmi vymýšľam, čo s tým spraviť.

Čo by ste poradili ďalším Slovákom, ktorí chcú študovať na zahraničných univerzitách?

Aby sa nám v Unimaku ozvali. Často sú totiž prekážky alebo obavy individuálne, preto im chceme ukázať, že tu na to nie sú sami a radi im pomôžeme. Tiež je dôležité, aby sa každý z nás, špeciálne už od stredoškolského veku, venoval aktivitám, ktoré považuje za zmysluplné. Ide o to, aby počúvali svoju zvedavosť a išli za ňou, namiesto toho, aby sedeli na zadku. Na budovanie spoločenského kapitálu potrebujeme ľudí, ktorých zaujíma viac, ako len uspokojenie svojich vlastných potrieb.

Plánujete sa po ukončení štúdia vrátiť na Slovensko?

Nemám to ešte presne premyslené, rozhodnem sa až počas leta. Každopádne otázka neznie, či sa plánujem vrátiť, ale len kedy sa vrátim. Slovensko vnímam ako krajinu, kde mám najväčší priestor venovať sa zaujímavým projektom, pracovať s top ľuďmi a veľmi rýchlo sa rozvinúť. Zároveň tým, že som Slovák zo zahraničia, mi Slovensko príde ako najlepšia krajina, kde viem efektívne priniesť nový pohľad na vec.

Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.

Hlavná foto: Tomáš Gliviak