28. júna 2020

Speváčka Janis Joplin v známej piesni prosila boha, aby jej kúpil Mercedes-Benz, sama však vlastnila pestrofarebné Porsche. Je to symbol luxusu, ikona pretekárskych automobilov a jedna z najcennejších nemeckých značiek (Porsche má hodnotu okolo 11 miliárd dolárov). Keď sa ale české Vratislavice nad Nisou pochválili, že zakladateľ automobilky Ferdinand Porsche je ich rodák, strhla sa roztržka, zhadzovali sa pamätné tabule a s výhovorkami odťahovali muzeálne športiaky.

Ku konfliktu vo Vratislaviciach (dnes časť Liberca) prišlo v roku 2013. Charakterom pripomínal dnešné zhadzovanie (či zastávanie sa) sôch osobností, ktoré boli zároveň otrokármi. Ferdinand Porsche totiž nebol len geniálnym automobilovým konštruktérom, ale aj esesáckym hodnostárom. Jeho autá neočarili iba hnutie hippies, ale aj nacistov na čele s Adolfom Hitlerom. A jeho český pamätník si na toto obdobie akosi nespomínal.

Porsche a Boeing pracujú na automobile budúcnosti.
Ich lietajúce vozidlo má pomôcť mestskej doprave

Na obdobie od polovice 30. rokov do konca druhej svetovej vojny si dlho „nespomínali” ani vo vplyvnej rodine Porsche-Piëch. Tá patrí k najbohatším v Európe a stále má vplyv nielen na Porsche, ale aj na celý koncern Volkswagen. V deviatej časti našej série zabudnutých príbehov miliardárov si prečítate, ako sa v tejto automobilovej dynastii striedali geniálne chvílky s hanebnými.

Navrhoval pre Františka Jozefa, vozil Františka Ferdinanda 

Ferdinand Porsche. Foto: SITA/AP

Narodil sa v roku 1875, v tom istom mesiaci, kedy začala v Prahe jazdiť konská električka. Kým Ferdinand Porsche dosiahol plnoletosť, bol svedkom nástupu nových fascinujúcich technológií – telefónu, fotoaparátu a… automobilu Karla Benza. Jeho otec bol klampiar a Ferdinand mu odmalička pomáhal v dielni.

Ešte viac ho však fascinovala elektrika a doprava, a tak ako 18-ročný odišiel na skusy do Viedne. V centre monarchie sa zamestnal vo fabrike Jakoba Lohnera, ktorá budovala koče pre monarchov celej Európy, vrátane vtedajšieho rakúskeho cisára Františka Jozefa I.. Porsche však už premýšľal o modernejšom pohone, než bol konský… 

A tak v roku 1898 stvoril svoj prvý elektricky poháňaný koč, dnes označovaný za jeho prvý automobil – Porsche P1. Skratka P1 je odvodená od toho, že mladý Porsche vyryl tieto znaky na všetky dôležité komponentny koča, aby mu nik vynález neukradol.

Ťažké batérie, ktoré vozidlo poháňali, boli nepraktickou záťažou, predsa však vynález mladého konštruktéra z Lohnerovej fabriky zaujal aj publikum na svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Keďže s prvým modelom prišiel o storočie skôr, než sa elektronické autá skutočne ujali, v roku 1901 prišiel s hybridným pohonom, ktorým ale rovnako predbehol dobu.

O rok neskôr narukoval na vojenskú službu, pričom velenie c. a k. armády správne vytušilo, že lepšie ako puška mu do rúk sadne volant. A tak sa okolo mladíka ďalej točili dejiny, keďže sa stal osobným šoférom nástupcu trónu Františka Ferdinanda (úspešný atentát na neho v roku 1914 prispel k rozpútaniu prvej svetovej vojny).

Vo veku 30 rokov bol už Porsche konštruktérskou hviezdou monarchie a v roku 1905 ho do služieb získal Austro-Daimler. Práve u nového zamestnávateľa začal s konštrukciou športových vozidiel. Na jednom sám vyhral v roku 1910 legendárne nemecké preteky Prinz-Heinrich-Fahrt.

Nabíjacie stanice pre Porsche i laptop Microsoftu.
Slovák posúva produktový dizajn na vyšší level

Hybrid Lohner – Porsche z roku 1901. Foto: Jacob Lohner & Co. / voľné dielo

Potom však v Sarajeve zabili jeho nadriadeného z vojenčiny a veľká vojna zamiešala kartami. Porsche pomáhal Rakúsku s vývojom prvých tankov, takisto stál za konceptom pohonu 4×4. Publicistka Andrea Hiott v knihe Thinking Small (o zákulisí vývoja VW Chrobáka) píše, že práve počas prvej svetovej vojny sa zvesť o mene Porsche rozniesla aj za hranice. Minimálne britská rozviedka o jeho talente vedela veľa.

Monarchia však vojnu prehrala a vzápätí sa rozpadla. Porsche prijal občianstvo štátu svojho rodného mesta. „Nemením národnosť ako košele,” povedal v roku 1919, keď naučil šoférovať 10-ročného syna Ferryho.

Chrobák na ceste a v hlave

Porschemu boli rodisko a rodina drahé, bol to však aj veľmi ambiciózny muž. Sám síce univerzitu nevyštudoval, podľa Hiott však žiaril nadšením a hrdosťou, keď mu Viedenská univerzita udelila čestný doktorát. Odzrkadlilo sa to aj v názve jeho prvej vlastnej spoločnosti, ktorú založil vo Stuttgarte v roku 1931 pod ľahko zapamätateľným názvom „Dr. Ing. h.c. F. Porsche GmbH, Konstruktionen und Beratungen für Motoren und Fahrzeugbau”. Išlo totiž o konzultačnú spoločnosť, automobilka Porsche de facto vznikla až tri roky pred jeho smrťou – v roku 1948. A konzultoval nielen s výrobcami, ale aj s politikmi…

Ferdinand Porsche (tretí sprava) počúva rozhovor medzi Adolfom Hitlerom a Hermannom Göringom. Foto: Bundesarchiv / v licencii CC-BY-SA 3.0

Porsche vždy sníval o tom, že okrem športových áut navrhne aj malé vozidlo pre masy. Lohner i Daimler mu síce umožnili robiť v tomto smere experimenty, no nezdieľali jeho nadšenie. V Nemecku však Porsche našiel človeka, ktorý rovnako túžil po vozidle, ktoré medzi ľud prerazí s razanciou Fordovho Modelu T.

Ten človek sa volal Adolf Hitler. Porsche sa k führerovi dostal ako hlavný konštruktér zoskupenia Auto Union, združujúceho niekoľko automobiliek, ktoré sa spojili, aby prežili hospodársku krízu. Svojím zanieteným 30-minútovým monológom Hitlera presvedčil, aby podporil týchto outsiderov na úkor jeho obľúbeného Mercedesu.

Hitlerov bankár ekonomicky spasil Nemecko.
Potom ho čakal koncentrák aj Norimberský proces

V knihe Thinking Small sa píše, že Porsche len krútil hlavou, keď mu Hitler hovoril, že cena nového ľudového vozidla nesmie presiahnuť 1 000 ríškych mariek. Führer však vedel, že Nemci nie sú schopní nasporiť si väčšiu sumu. Zo začiatku to hral na viacero strán, horúcim kandidátom bol aj Opel, napokon však svetu predstavil „veľkého nemeckého konštruktéra” Ferdinanda Porscheho.

Stroj nacistickej propagandy vtedy už bežal naplno a nemohol mu uniknúť istý detail – že veľký nemecký konštruktér má československé občianstvo. Z Porscheho sa tak zakrátko stal Nemec a neskôr aj člen SS, s hodnosťou oberführer. Nepekné obdobie sa začalo.

Ferdinand Porsche (prvý muž zľava) na predstavení modelu VW Chrobák. Foto: Bundesarchiv / v licencii CC BY-SA 3.0

Predvojnové uvedenie “Chrobáka” sprevádzal škandál, keďže spustilo súdny spor s československou Tatrovkou, ktorá tvrdila, že sa Porsche viac ako len inšpiroval dizajnom Tatry 97. Napriek propagande patrila Tatra aj počas druhej svetovej vojny k obľúbeným autám nacistov, pri predvádzaní sa v rýchlej a krásnej, ale ťažko ovládateľnej Tatre 87, malo zomrieť viac vysokopostavených nemeckých dôstojníkov, než v aktívnom boji.

Spor však ukončila vojna, počas ktorej sa Porscheho ľudia podieľali na výrobe viacerých modelov tankov, ako aj prvých rakiet V1. A ako vyšlo najavo po polstoročí od pádu Berlína, využívali aj nútenú prácu.  

Hippie Joplin aj yuppie Jobs

Chrobák sa napokon k ľudu Tretej ríše nedostal. Do predaja ho masovo zaradili až po vojne. Jeho tvorca to nesledoval, so synom Ferrym a zaťom Antonom Piëchom boli vo francúzskom zajatí, obvinení z vojnových zločinov. Francúzi však skôr hľadali cestu, ako konštuktérskeho génia využiť  spôsobom, ako Američania zúžitkovali znalosti nacistického konštruktéra Wernhera von Brauna pri svojom vesmírnom programe.

Ferryho pustili po šiestich mesiacoch, Ferdinanda a Piëcha ale držali oveľa dlhšie. Kým otec z donútenia tvoril pre automobilku Renault, syn presťahoval fabriku do Rakúska a začal pracovať na prvom skutočnom Porsche.

Vo Francúzsku vyčíslili sumu, ktorá je “vstupenkou” do klubu zámožných

Model Porsche 356, prvý pod rodinným menom, mal dosiahnuť métu 500 vyrobených kusov. Napokon ich vzniklo 76-tisíc. Ferdinand Porsche sa ešte stihol dožiť začiatku výroby, aj návratu do Stuttgartu, zomrel v roku 1951. Nezažil už však nečakaný úspech modelov VW, vrátane chrobáka, u nastupujúcej generácie hippies.

V roku 1955 bol na svete miliónty chrobák a v 60. rokoch polovica produkcie smerovala do USA. „Kým v Západnom Nemecku lákal na nízku cenu, v USA bol znakom nekonvenčnosti a protipólom predvádzania sa na veľkých autách,” píše v knihe The People’s Car Bernhard Rieger. 

Porsche 356, ktoré patrilo Janis Joplin. Foto: SITA/AP

„Ó bože, kúp mi prosím Mercedes Benz, moji priatelia jazdia na Porsche a ja sa im musím vyrovnať,” spievala v protestsongu proti konzumerizmu ikona éry hippies, speváčka Janis Joplin. Paradoxne, sama jazdila na Porsche 356, pomaľovanom psychedelickými kresbami (v roku 2015 ho vydražili za 1,76 milióna dolárov).

Komerčný aj popkultúrny úspech posúval značku. A členom čoraz rozdielnejších rodín Porsche a Piëch (od 60. rokov sa v automobilovom biznise realizoval aj Ferdinand Piëch, vnuk Ferdinanda Porscheho a syn Antona Piëcha) prinášali výraznejšie zisky. Na začiatku 70. rokov pomohol aj úspech v pretekoch Le Mans. V roku 1970 priamo z jedného Porsche 917 nakrúcali zábery do filmu Le Mans so Stevom McQueenom, ktorý preteky aj sám sledoval.

Porsche, ktoré triumfovalo na pretekoch Le Mans v roku 1970, na ktorých zbieral podklady pre svoj film aj Steve McQueen. Foto: Benutzer Bran / voľné dielo

Hippies generáciu v 80. rokoch nahrádzali yuppies – vlci z Wall Streetu a úspešní mladí podnikatelia, ku ktorým patril aj zakladateľ Applu Steve Jobs. Jeho spolupracovník z toho obdobia Randy Adams pre Forbes spomínal, ako keď mali v roku 1987 rokovať s investorom Rossom Perotom, Jobs sa na poslednú chvíľu pred schôdzkou spamätal a kričal na Randyho: „Musíme skryť všetky naše Porsche, nechceme predsa aby videl, koľko máme peňazí.”

Perot potom do ich firmy NeXT investoval 20 miliónov, no odkaz príbehu je jasný – Porsche bolo jednoznačným znakom luxusu. A ním je aj dnes, keď sa značka Porsche už dávno neobjavuje len na autách (hoci ako povedal Joey v seriáli Priatelia, kompletne odetý v oblečení značky Porsche: „len idiot by si toto dal na seba bez toho, že by vlastnil aj auto”). 

Dieselgate a tiene minulosti

Je zaujímavé, že tak, ako sa na úplne odlišné cesty vydali automobilové firmy Ferdinanda Porscheho, rovnako nepodobné sú si aj klany jeho dcéry (vetva Piëch) a syna (vetva Porsche). Volkswagen je poriadok, Porsche je nespútanosť. A rodiny? Keď pred desiatimi rokmi nemecký Spiegel písal o roztržkách medzi členmi jednej z najbohatších európskych dynastií, vysvetľoval rozdiely v spôsoboch výchovy.

Ferdinand Piëch navštevoval internátnu školu a pobyt v nej opísal ako „elitistický, sparťanský a prísny”. Ferry Porsche poslal svojich štyroch synov do walfdorskej školy, kde sa deti vychovávajú k „vzájomnej úcte, zmysle pre lásku a slobodu”.

Ferdinand Piëch. Foto: SITA/AP

Veľkú pozornosť pútal najmä Ferdinand Piëch, nepochybne jeden z géniov rodiny. Svojou tvrdohlavosťou dosiahol v 70. rokoch športové úspechy pre Porsche (na spomínanom Le Mans), neskôr pomohol Audi a dokázal spojiť do veľkého koncernu rôznorodosť značiek od Lamborghini po Škodu (a napokon aj Porsche).

Veľkú časť jeho nekrológu vo Financial Times (Piëch zomrel v auguste 2019) však venovali jeho chladnokrvému a despotickému spôsobu riadenia firmy. „Nie je možné dostať spoločnosť na vrchol a zároveň udržiavať harmóniu,” je jeho známy výrok. Keď mal zoradiť svoje životné priority, odvetil: „VW, rodina, peniaze.”   

Jeho meno sa však spája aj s najväčším škandálom Volkswagenu v 21. storočí. Bolo to ešte za jeho éry, keď vypukla kauza Dieselgate, pri ktorej sa zistilo, že vo Volkswagene manipulovali s emisiami pri svojich dieslových autách (koncern sa k manipulácii v roku 2017 priznal, za čo len v USA dostal pokutu 4,3 miliardy dolárov, ďalšiu miliardovú pokutu mu udelili v Nemecku).

A kým sa vetva Piëch vyrovnávala so škandálom 21. storočia, tá druhá sa dodnes borí s temnou minulosťou storočia 20. Na spor vo Vratislaviciach napríklad Porsche zareagovalo odvezením muzeálnych kúskov vozidiel z Česka, údajne kvôli inej expozícii…

Ferdinand Porsche navrhol svoje prvé elektrické auto v roku 1898 (vľavo); prvé sériovo vyrábané Porsche Taycan na elektrický pohon vzniklo až v roku 2019. Foto: Arnaud 25 / v licencii CC BY-SA 4.0 a SITA/AP.

Napriek škandálom a odlišnostiam je rodina Porsche-Piëch dodnes považovaná za najbohatšiu rakúsku rodinu. Ich majetok je koncentrovaný najmä v holdingovej spoločnosti Porsche SE, cez ktorú majú vplyv aj na koncern VW. Cez holding spravujú kapitál vo výške takmer 28 miliárd eur.

Dvomi hlavami rodiny sú teraz vnuci Ferdinanda zakladateľa – sedemdesiatnici Wolfgang Porsche a Hans Michel Piëch. Vlastníkom najväčšieho podielu rodinnej firmy v štvrtej generácii je podľa Bloombergu Peter Daniel Porsche.

V rodine však nie je príliš obľúbený. Dôvod? Knihu, ktorú napísal, nazval: „Život je viac, než len stavať autá”…

Tento článok je súčasťou série Forbes History, ktorá mapuje príbehy miliardárskych klanov a iné zabudnuté historky. 

Prečítajte si aj predošlé časti série:

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?