Pravidelný rebríček Najbohatších Slovákov magazínu Forbes vedie aj tentoraz developer a majiteľ skupiny HB Reavis Ivan Chrenko, hoci jeho majetok medziročne poklesol na 1,5 miliardy eur. Na druhom mieste je Jaroslav Haščák s rodinou z Penty (1,0 mld. eur). Prvú trojku uzatvára Miroslav Trnka, spoluzakladateľ technologickej firmy Eset, ktorého majetok stúpol na 730 miliónov eur. Zoznam najbohatších ľudí krajiny zostavil Forbes deviatykrát.
Známe mená, ktoré sa dostali do vyšetrovacej väzby, presuny majetkov na manželky a deti, vysoko úspešné i menej zdatné prestavovanie biznisov na dobu (post)pandemickú. V mnohých ohľadoch to bol pozoruhodný rok. Ako sa s ním vysporiadali členovia nášho rebríčka najbohatších Slovákov v jeho deviatom vydaní?
Súhrnný majetok najbohatších ľudí krajiny podľa tohtoročného rebríčka Forbesu prvýkrát presiahol hodnotu 12 miliárd eur. Zodpovedá to 13 percentám vlaňajšieho HDP Slovenska. A kým výkonnosť ekonomiky sa vlani znížila, kumulované bohatstvo na 32 pozíciách rebríčka sa zvýšilo – napriek pandémii a tomu, že majetok dvoch miliardárov na čele hodnotíme nižšie.
Prvá päťka: dva svety
Imanie najbohatšieho Slováka Ivana Chrenka, väčšinového vlastníka developerskej skupiny HB Reavis, odhadujeme medziročne nižšie o 150 miliónov eur, no jeho 1,5 miliardy ho stále bezpečne drží na prvej priečke. Čistá hodnota aktív developera totiž vlani podstatne utrpela. Skupina sa tiež dostala do straty, hoci hovorí, že ide len o dočasné a účtovné faktory, ktoré neovplyvňujú reálny biznis. No zároveň vlani čelila zbrzdeniu kancelárskeho trhu, oneskoreným povoleniam stavieb i primrznutému dopytu. Tento rok už hovorí o oživení.
Nižšie (o 70 miliónov eur) hodnotíme tiež majetok rebríčkovej dvojky, Jaroslava Haščáka z finančnej skupiny Penta Investments. Dostal sa tak na rovnú miliardu. V jeho prípade bol koniec roka 2020 a začiatok toho aktuálneho poznačený predovšetkým obvinením z korupcie a prania špinavých peňazí a vyšetrovacou väzbou.
Obvinenia sa už Haščák zbavil. Po vlaňajšom uväznení sa však vzdal manažérskych pozícií v Pente a svoj podiel v skupine, najväčší spomedzi partnerov, presúva postupne na rodinný trust, v ktorom figuruje jeho manželka a synovia. Najlepší rok nemala ani sama Penta, jej zisk medziročne spadol na polovicu.
Na rozdiel od jednotky a dvojky rebríčka sa majetok tretieho Miroslava Trnku, najväčšieho spolumajitelia Esetu, kontinuálne zväčšuje. Eset tradične generuje zisky v desiatkach miliónov a tento digitálny biznis s kyberbezpečnostnými riešeniami neutrpel ani v pandémii.
Takáto stabilita a dobré vyhliadky posúvajú postupne nahor majetky i ďalších piatich spolumajiteľov firmy. Dvaja z nich, Peter Paško a Rudolf Hrubý, aj dopĺňajú prvú päťku tohtoročného rebríčka.
České stopy v druhej päťke
Ako vyzeral vlani svet druhej päťky? Otvára ju dvojica otca a syna Tkáčovcov z finančnej a investičnej skupiny sídliacej v Českej republike J&T Finance Group. Skupina vlani stratila zo zisku, no zároveň sa silne angažovala v investičnom biznise, v ktorom cez fond J&T Investments investuje „spolu s poprednými firmami a podnikateľmi v sektoroch realít, priemyslu a služieb.“
Rebríčková sedmička a osmička, Tomáš Chrenek a Milan Fiľo, majú spoločné nielen to, že obaja sa zdržiavajú v Česku, ale i fakt, že ich hlavný biznis (hutníctvo v prípade Chreneka a papierenstvo v prípade Fiľa) zažíval vlani ťažšie obdobie. Chreneka však podržal obchod s komoditami i to, že rozvíja zdravotnícku odnož biznisu v Ageli.
Desiatku, rovnako ako vlani, dopĺňa Ivan Jakabovič, partner Tkáčovcov v J&T Finance Group a uzatvára ju Martin Kúšik, ex-partner skupiny Penta, ktorý investuje cez svoju pražskú firmu Odyssey 44 a jeho hlavným aktívom je rastúca sieť športových obchodov Sportisimo.
Pandemicky oblačno
Výsledky firiem a ocenenie majetku členov rebríčka vlani podstatne ovplyvňovala pandémia. Kým v niektorých prípadoch ich vyhnala nahor, inde pocítili jej negatívne dosahy. Spravidla lepšie fungovali digitálne biznisy než reálna ekonomika, ktorá mohla utrpieť nedostatkom ľudí či problémami v dodávkach.
V ďalších prípadoch sme zmenili ocenenie majetku, lebo sme získali podrobnejšie dáta a lepší obraz o hospodárení firiem. Tak tomu bolo napríklad v prípade Grafobal Group Ivana Kmotríka, ktorého majetok sme na základe získaných konsolidovaných údajov (skupina ich bežne nezverejňuje) odhadli vyššie.
Pri hodnotení vychádzame z metodológie americkej edície Forbesu. Majetok ľudí z rebríčka tvoria hlavne ich podiely vo firmách, v ktorých figurujú, nie peniaze na účtoch. Hodnotu čistého imania odhadujeme podľa ceny, za ktorú by sa firmy mohli predať, ak by sa tak akcionári rozhodli. V našich podmienkach vychádzame spravidla z násobku zisku EBITDA (podľa odvetvia pôsobenia) očisteného o záväzky.
Typickým zástupcom rebríčka je muž, päťdesiatnik, jeho majetok postupne rastie a tento rok dosahuje 375 miliónov eur. Čoraz častejšie však pri členoch nášho zoznamu uvádzame i spoluvlastníctvo rodiny, keďže viacerí milionári postupne odovzdávajú isté podiely i vedenie firiem nástupníkom. V iných prípadoch zas stiahli po zvereneckých fondoch vedených v Českej republike, ktorých beneficientami sú ich rodinní príslušníci. To je nielen prípad Jaroslava Haščáka, ale napríklad i Jozefa Brhela, ktorý je aktuálne stále vo vyšetrovacej väzbe.
