2. decembra 2020

Jaroslav Haščák, momentálne zadržaný políciou, sa vzdal výkonných pozícií v skupine Penta. Je jedným z rozhodujúcich strojcov jednej z najdravejších investičných skupín v regióne. Pozrite sa, ako sa vyvíjalo podnikanie a spôsob fungovania firmy, ktorá Haščákovi vyniesla majetok nad miliardu eur.

Finančná skupina Penta Investments prechádza silnými otrasmi. Po tom, čo v utorok 1. decembra polícia zadržala jej managing partnera a spolumajiteľa s najväčším podielom Jaroslava Haščáka a prehľadala sídlo firmy na pravom brehu Dunaja, dnes (2. decembra) firma oznámila dôležitú zmenu. Haščák sa podľa jej vyhlásenia vzdáva všetkých výkonných pozícií v skupine, no zostáva spolumajiteľom.

Riadiace pozície po ňom v Pente preberá Iain Child, ktorý bude pôsobiť ako Riadiaci Partner divízie Buy Out. Tá zodpovedá za všetky investičné projekty Penty s výnimkou realitných, ktoré sú združené v Penta Real Estate. Tie majú naďalej pod palcom ďalší partneri Jozef Oravkin a v Českej republike Marek Dospiva.

Jaroslav Haščák odmieta obvinenia, ktoré boli voči nemu vznesené zo strany príslušného vyšetrovateľa, uviedla firma. Preto v spolupráci s právnymi zástupcami použije všetky dostupné právne prostriedky na svoju ochranu.

Nahrávka Gorila

Haščák čelí obvineniam z korupcie a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Obvinenia majú súvisieť s kauzou Gorila, podľa ktorej sa mal Haščák v rokoch 2005 a 2006 v tajnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave stretávať s rôznymi politikmi a podnikateľmi a snažiť sa ich ovplyvniť. Spis Gorila sa v roku 2011 objavil na verejnosti a v roku 2019 aj jeho nahrávka. Penta od počiatku informácie zo spisu o korumpovaní odmietala. Ako spolu súvisí nahrávka Gorila a Jaroslav Haščák v skratke opisujeme v tomto článku.

Reklama

Podľa informácií portálu aktuality.sk vyšetrovateľ obvinil aj bývalého šéfa kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Ľubomíra Arpáša a jeho manželku Danu. S firmou pod kontrolou Jaroslava Haščáka mali Arpášovci v septembri 2006 uzavrieť zmluvu na fiktívne poradenské služby za 194-tisíc eur. V skutočnosti išlo podľa polície o odmenu za predaj nahrávky Gorila.

Majetok Jaroslava Haščáka

Z pohľadu majetku je Jaroslav Haščák slovenskou dvojkou. Zároveň je druhým Slovákom, ktorý patrí aj medzi najbohatších ľudí sveta. Do globálneho rebríčka amerického Forbesu sa dostal v roku 2019. Podľa vlaňajších údajov o hodnote Penta Investments jeho majetok odhadujeme na 1,07 miliardy eur.

V roku 2013, keď Forbes na Slovensku priniesol prvý rebríček najbohatších Slovákov, jeho odhad majetku dosahoval 480 miliónov eur. Odvtedy kontinuálne rástol.

Kto je Jaroslav Haščák

Jaroslav Haščák (51 rokov), pochádza z Ďurkovej v okrese Stará Ľubovňa. Spolu so štyrmi spolužiakmi z gymnázia v Banskej Štiavnici či z Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov MGIMO založil spoločnosť Penta v roku 1994. Okrem neho a Dospivu boli v pôvodnej zostave aj Jozef Oravkin, Martin Kúšik a Juraj Herko.

Prvý milión (korún) zarobil však počas štúdia diplomacie v Moskve a Číne, s Marekom Dospivom obchodovali s oblečením.

Po návrate Jozef Oravkin navrhol, aby začali obchodovať s akciami. Míľnikom bol VÚB Kupón, na ktorom zarobili 700 miliónov korún. Alebo ako v roku 2013 spomínal v rozhovore s Forbesom sám Haščák, „dostal nás zo stavu 5 partnerov plus 2 asistentky do situácie, že sme vedeli zamestnať ďalších ľudí“.

Partnerská zostava sa neskôr menila. V roku 1999 odišiel Herko a v roku 2013 aj Martin Kúšik, ktorý rozbehol vlastný investičný biznis (Odyssey 44). Naopak na čas pribudol Jozef Špirko a pribudli aj súčasní menší partneri Eduard Maták a Iain Child.

Až do začiatku roku 2010 skupina investovala princípom – čo najlepšie kúpiť, mať schopného manažéra, ktorý oseká náklady a zveľadí biznis, ktorý potom Penta rýchlo predá. Potom prišlo rozhodnutie zmeniť stratégiu a zamerať sa len na vybrané sektory a pôsobiť v nich dlhodobejšie. Z toho vzniklo súčasné nastavenie silno koncentrované na zdravotníctvo, nehnuteľnosti, stávkové služby či financie.

Ako funguje Penta a jej doterajší managing partner

Haščák je považovaný za mimoriadne pracovitého a pragmatického človeka, ktorý rád zblízka dohliada na biznisy skupiny.

„Bežne začínam od deviatej ráno a končím okolo deviatej večer. V sobotu zvyčajne nepracujem, ale v nedeľu popoludní už áno. Samozrejme, trpí tým rodina, záujmy, je to o kompromisoch. A veľa cestujem. To môj časový režim zhoršilo. Ale ľudia vás potrebujú fyzicky cítiť. Ak je niečo dôležité, musíte tam byť,“ hovoril o svojej pracovnej morálke v rozhovore pre magazín Forbes v roku 2013.

A jeho motivácia? „Nechcem byť rentiér, ktorý by si kúpil akcie firmy, ísť raz za rok na valné zhromaždenie, niečo sa tam spýtať a ísť domov. Chcem čo najdetailnejšie rozumieť, do čoho investujem, a chcem mať možnosť zásadne ovplyvňovať riadenie nášho portfólia.“

Haščák bol aj strojcom veľmi súťaživej štruktúry vo firme, ktorá veľmi štedro odmeňovala výkonných ľudí a rýchlo sa zbavovala tých menej úspešných. V praxi jeho systém „Up or Out“ vyzeral tak, že napríklad investičný analytik, zamestnanec na najnižšej úrovni, mal tri roky na to, aby sa posunul nahor – a vytlačil tak svojho manažéra -, alebo ho čakalo prepustenie. „Tento darvinovský štýl sme označovali ako You eat what you kill (Ješ, čo zabiješ). Motivačný systém bol extrémne štedrý, ale bol viazaný na výsledky,“ spomínal Haščák v roku 2013.

Rozhovor s Jaroslavom Haščákom sme priniesli v máji 2013 v magazíne Forbes. Foto: archív Forbes

Súťažilo sa nielen na najnižších úrovniach firmy, ale aj medzi partnermi. Podľa úspešnosti projektov sa im zhodnocovali podiely vo firme. Historicky začali všetci s rovnakými podielmi. V roku 2011 to zrušili. Zmenili stratégiu a začali sa zameriavať na menší počet dlhodobejších investícií s vyššou EBITDA (hrubý zisk pred úrokmi, daňami a odpismi) okolo 50 miliónov eur, s perspektívou jej zdvojnásobenia v krátkom čase.

Jaroslav Haščák stihol vyrásť na najväčšieho partnera (s malým odstupom pred Dospivom). Prispievala k tomu aj jeho šetrnosť. Ako vysvetľoval, keď bol partner úspešný v nejakom projekte, mohol si peniaze vybrať ako dividendu a vložiť ich do osobnej spotreby, napríklad kúpiť si dom, jachtu, čokoľvek. „Alebo som ich vložil do firmy a navýšil si podiel. U mňa sa to prejavovalo aj tak, že som do predminulého roka (2011, pozn. red.) býval v prenajatom dome. Snažil som sa šetriť na sebe a vkladať všetko do firmy. A tým, že som nemal okolo seba veľa materiálnych statkov, o to viac som pracoval. Keď si kúpite jachtu, láka vás to chodiť na ňu. Čím máte menej materiálnych statkov, tým viac sa zameriavate na prácu.“

Ďalší pohľad do spôsobu práce Haščáka priniesol tzv. spis Gorila, podľa ktorého mal cez úplatky ovplyvňovať rozhodnutia rôznych politických a biznisových aktérov. Jeho zverejnenie prinieslo pre Haščáka a celú skupinu neželanú publicitu i reputačné dôsledky.

Na otázku, ako spis Gorila ovplyvnil biznis, Haščák v apríli 2013 odpovedal: „Reputačne zásadne. A biznisovo? Úplne najviac nás ovplyvňuje strata môjho času. Dosť veľa ho strávim diskusiami s právnikmi. Sú to veci, ktoré nemôžem a nechcem delegovať na niekoho iného.“

A vymenoval, kde sú reputačné straty najväčšie: „Z pohľadu reputácie nás to na Slovensku ovplyvňuje zásadne, v Česku je to odmocnina zo Slovenska, v Poľsku odmocnina z Česka a v Nemecku to možno okrem jedného či dvoch článkov nikto nerieši.“

Reklama

Vlani sa Haščák opäť dostal do médií pre svoju komunikáciu so súdeným podnikateľom Mariánom Kočnerom. Otázky vzbudilo aj tohtoročné septembrové stretnutie s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a následné vyhlásenie, že dôvodom bola Haščákova príprava knihy o slovenskom biznise a politike. (Chcel ju dokončiť do roka až roka a pol.)

Čo ovláda Penta

Penta má rozsiahle aktivity v zdravotníctve, nehnuteľnostiach, stávkovaní, financiách, priemysle i v médiách. Nielen na domácom trhu, pôsobí vo viacerých krajinách strednej Európy a Balkánu. Od roku 2015 dokázala každoročne produkovať zisk prevyšujúci 200 miliónov eur.

Skupina Penta vlani naďalej posilňovala v zdravotníctva a realitách, ktoré sa stali v posledných rokoch hlavnými časťami biznisu firmy.

Zdravotníctvo siaha od jej siete nemocníc, združenej vo Svete zdravia, po tisíce lekární Dr.Max na ôsmich trhoch strednej Európy (sieť je už štvrtá najväčšia v Európe) až po slovenskú zdravotnú poisťovňu Dôvera. O tom, ako Penta nakupovala lekárne v Rumunsku a Taliansku, sme písali v roku 2019.

Čoraz viac rastie tiež váha realitnej časti biznisu, ktorú rozvíja mohutne v Bratislave i Prahe. Vlajkovými projektami vo výstavbe sú Sky Park či Bory v Bratislave a Masarykova stanica v Prahe.

Treťou oblasťou je gambling, ktorý firma združuje pod Fortuna Entertainment Group. Okrem strednej Európy pôsobia je stávkové firmy a online kasína aj na Balkáne.

Skupina má tiež dve banky – retailovú Prima banku a privátnu Privatbanku, ktorá pre ňu zabezpečuje tiež emisie dlhopisov.

Medzi menej úspešné príbehy Penta zaraďuje jej potravinársku odnož v podobe spracovateľa mäsa Mecom, hoci v tomto roku mu pomáha pandémia a zásobovanie sa obyvateľstva. Dlhšie sa tiež nedarilo tradičnému českému výrobcovi lietadiel Aero Vodochody, ktorého sa tento rok skupina zbavila, a nemeckému priemyselnému producentovi Gehring, ktorý zas podal v lete návrh na insolvenčné konanie.

Radosť nemala ani z vývoja vo výrobcovi hliníka Slovalco, v ktorom má 49-percentný podiel popri nórskom Hydro. Firma vlani skončila so stratou 46 miliónov eur. Rozpačito sa tiež vyvíja jej exkurz do sveta médií, ktorý Penta združila do News & Media Holding.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?