Vizážistka, make-up artistka, influencerka. Lucia Sládečková, ktorú mnohí poznajú najmä pod menom Lucid, je stelesneným príkladom toho, že ak sa človek dlho nevie nájsť, nemá preto rezignovať na svoje sny. V rozhovore pre Forbes okrem iného hovorí, ako sa vysporadúva s nenávistými komentármi na sociálnych sieťach aj s frustráciou z kritiky.
Už na prvý pohľad pôsobíte veľmi energicky. Čomu za to vďačíte?
Asi sú to dobré gény. Aj moja mamina je veľmi energická. Občas sa stáva, že aj keď nás niekto nevidí rok či dva, a potom sa stretneme, tak vždy vravia, že sa nič nezmenilo a sme čistá energia.
Ako sa dá skĺbiť vaša práca, biznis, materstvo a život na sociálnych sieťach?
Asi je to o dobrom time managemente. Mám nastavené priority, ale uvedomujem si, že by som bez peňazí nemohla vychovávať dieťa. Takže práca je čím ďalej, tým viac dôležitá, ako rozvoj seba a biznisu. Aby sme mali dostatok prostriedkov rozvíjať nové veci a teda, aby som mohla aj ja šťastne vychovávať svoju dcéru. Samozrejme, nie všetko je o peniazoch, ale keď chýbajú, tak sa ťažko funguje. Keďže som slobodná mama, tak je naozaj ťažké skĺbiť prácu, aby som bola spokojná ja aj moja dcéra Lydka. Ale našťastie máme aj s maminou dobré nastavenie, vieme si pomôcť a žijeme pre seba.
Kimlička: Som taký deformovaný, že v mysli retušujem ľudí,
keď s nimi sedím na káve
Koľko ľudí vám pomáha?
V súkromí určite mamina, v práci mám svojho asistenta. On je so mnou takmer stále. Ak nastane situácia, že potrebujem byť sama, vyvetrať si hlavu, tak vtedy, samozrejme, nie. Ale väčšinu času sama nebývam.
Ak by ste si museli zvoliť len jednu vec. Buď sa venovať svojmu biznisu, vizáži, či sociálnym sieťam. Ktorá by to bola?
Vystúpenia. Mám totiž rada pracovnú pozornosť, v súkromí som paradoxne veľký introvert. Vystúpenia milujem, aj keď pred nimi bývam neskutočne nervózna. Dokážem prežívať taký stres, že mi je až na odpadnutie, nič vtedy nejem, potia sa mi ruky, ale keď vystúpim, tak mi je fantasticky. Na pódiu či na kamere si to viem veľmi užiť, takže toto ma veľmi baví a navyše je to, samozrejme, spojené s líčením.
Napriek rokom praxe má pred vystúpením pred ľuďmi stres. Foto: Peter Brichta
Osvedčil sa vám nejaký spôsob, ako s touto trémou bojovať?
Pred veľkými vystúpeniami sa mi stalo, že som si hovorila, že vôbec neviem líčiť a čo na tom pódiu vôbec vytvorím. V podstate je to forma rešpektu, či splním očakávania ľudí a zaujmem. Či som stále pre publikum zaujímavá. Teším sa, keď mi opätujú úsmev. Veľmi ma baví, keď vidím, že mi napríklad prikyvujú. Vtedy sa začnem uvoľňovať. Okrem toho si nikdy dopredu nič nepripravujem. Ani svoje vystúpenia. Potrebujem vidieť publikum a reakcie, aby som s nimi mohla pracovať.
Dôležité je nepreceňovať sa, ale ani nepodceňovať
Ako si to máme predstaviť? Máte pred sebou modelku a naozaj dopredu neviete, čo budete líčiť?
Naozaj nie. Väčšinou ju nalíčim tak, ako mi to práve napadne. Milujem spontánnosť, takže to nechávam plynúť.
Pred akým najväčším publikom ste líčili?
Asi pre tisíc ľudí. Bolo to úžasné, pretože tam bola super nálada a poháňalo ma to vpred a už som odtiaľ ani nechcela odísť.
Z príspevkov na vašom Instagrame to občas vyzerá, že vaše dni majú 48 hodín. Neobávate sa, že to „prepálite“?
Nie. Robím vždy všetko tak, aby som si bola istá, že to robím správne. To znamená, že sa nepreceňujem, ale ani nepodceňujem. To znamená, že ak zo seba dokážem vydať viac ako ostatní, tak to urobím. Nepociťujem vtedy únavu, cez deň necítim ani hlad, tieto veci ma vtedy vôbec nezaujímajú. Pokiaľ sa zobudím a som unavená, tak v ten deň som opatrnejšia. Mňa dopredu ženú aj ľudia, a vďaka nim dokážem urobiť viac, akoby som urobila, keby som ich nevnímala.
V kreatívnom priemysle ste však neustále pod tlakom prichádzať s niečím novým. Kde hľadáte inšpiráciu?
Momentálne je mojou inšpiráciou to, že nemám čas (smiech). Viem, čo by som chcela robiť, ale v prvom rade si musím uvedomovať to, že som mamina, a aj vek už mám dostatočne zrelý na to, aby som sa vedela správne rozhodovať. Nestáva sa už to, že chcem natáčať videá a teraz za tým idem bezhlavo. Nechcem to robiť nasilu. Pred nedávnom som cítila, že ma nebaví ani práca, ani byť doma a že potrebujem nabrať nový smer. Mala som aktivity, ktoré ma napĺňali, ale kvôli nedostatku času som sa im nemohla venovať. Vtedy som bola až tak veľmi zameraná na to, čo chcem, až sa mi nechcelo nič. Povedala som si, že stačí, a ak to má prísť, tak to príde.
Ako to u vás vyzerá, keď vypnete?
Nevypínam. Moja hlava pracuje odvtedy, ako zazvoní budík a pracujem až dovtedy, kým nejdem spať. Možno sa to zle číta, ak to niekto takto na rovinu povie. Ale ja to tak vnímam. Potrebujem to, pokiaľ by som to takto nechcela, tak vypnem. Pracovať však chcem a potrebujem sa posúvať, pretože Slovensko nie je v tomto biznise také rozvinuté ako iné štáty, takže musím byť stále pripravená.
Veronika Cifrová Ostrihoňová: Hranica, ktorú
na Instagrame neprekročím, je dcéra a spálňa
Myslíte si, že napríklad v Českej republike to je iné?
Nie, ani v Česku nie, dokonca ani v Rakúsku. Mám skôr na mysli Londýn alebo Spojené štáty, kde má make up svoje publikum a make up umelci majú veľkú podporu a sú aj benevolentnejšie vnímaní. Asi môžem sama o sebe povedať, že som trochu priekopník v skúšaní nových trendov. Síce sa stáva, že zožnem kritiku, no prejde rok a už to ľudia považujú za bežné. Stávajú sa situácie, keď ma skritizujú, pretože som niečo nové priniesla, a neskôr to začnú ľudia obdivovať u niekoho iného.
To však musí byť extrémne frustrujúce.
Áno, ale nakoniec som si povedala, že každému je dané niečo iné.
Aký najdlhší čas ste boli bez sociálnych sietí?
Nevypínam sociálne siete a ani to nechcem robiť. Momentálne je to to, čo ma poháňa vpred. Na druhej strane, Facebook nepoužívam už niekoľko rokov. Moju fanúšikovskú stránku síce udržiavame, ale osobný profil by som si už naozaj nevytvorila. Sociálne siete nepoužívam na to, aby som sa o ľuďoch niečo dozvedela a uspokojila sa s tým. Ak o niekom chcem niečo vedieť, tak sa stretneme. Dôležité sú pre mňa osobné rozhovory. Nemám rada, keď mi niekto napíše, ako sa mám.
Takže je to skôr pracovný nástroj ako prostriedok na zábavu?
Môžeme to nazvať aj tak. Na Instagrame často hľadám skôr niečo nové, čo ma inšpiruje.
Na primitívne názory treba ísť rázne
Už sme sa dotkli témy nenávisti na sociálnych sieťach. V niektorých svojich príspevkoch na ňu reagujete s nadhľadom. Stalo sa aj niečo, o čom ste si povedali, že je to neúnosné?
Samozrejme, nastanú situácie, keď sa už musím naozaj rázne ozvať. Obhájiť sa nie je hriech. Je potrebné, aby som to dokázala sama, aj keď mám za sebou skupinu žien, ktoré za mňa zabojujú a to ma povzbudzuje. To, čo je už za hranicou, sú niektoré primitívne názory a vtedy naozaj nemám problém akýmkoľvek spôsobom reagovať na podobné komentáre.
Čo máte konkrétne na mysli?
Sú to situácie, keď majú ľudia potrebu povedať, ako by niektoré veci urobili oni. Respektíve vyjadria svoj názor, na ktorý som sa ani nepýtala. Na Instagrame vám majú dať ľudia follow pre to, že vás chcú sledovať. A ak vás nemajú povzbudiť, tak nech radšej mlčia.
Pred niekoľkými mesiacmi ma zaujal pojem “mumfluencerka”. Považujete sa jednu z nich?
Áno, považujem. Je to o tom všetkom, čo dokážem. Mám dcéru, ktorú vychovávam sama, popri tom pracujem, a mám šťastie, že to dokážem skĺbiť. Nemyslím si o sebe viac, ako som, ale viem poskytnúť ľuďom malý náhľad do môjho života. Dokážem ženy povzbudiť. Sebaľútosť je to najhoršie, čo sa vo vás môže zobudiť. Keďže ja samu seba neľutujem, tak sa snažím v tomto smere nájsť východisko pre druhých. Aj takto sa snažím ukázať ľuďom, ktorí si myslia, že niektoré veci sú nemožné, že možné je úplne všetko.
Herečka Kavaschová: Hrá už hocikto, dôležitý je výzor.
Veľa talentov nedostane ani šancu
Môže byť v dnešnej dobe influencerom naozaj každý?
Samozrejme, influencer môže byť každý, ale nie každému sa to podarí. Ten človek by mal vedieť zaujať. Ľudia za tým neraz idú, pretože v tom vidia peniaze a slávu, potom to robia nasilu, čo je pre mňa nezaujímavé. Ja mám rada, keď sú veci natoľko dobré, že ich začnem sledovať so záujmom. To neznamená, že im dám len follow, ale že toho človeka cielene sledujem, pretože mi to niečo dá. A nie preto, že používa nejaký typ kozmetiky a rozpráva o nej hodinu. To je subjektívny názor, ktorý ma vôbec nezaujíma. Pokiaľ je niekto pracovitý, má životné hodnoty a tieto veci dokáže pretransformovať na influencerstvo, tak to ma zaujíma. Ale to, že niekto má finančné prostriedky od partnera či rodičov a ukazuje, čo si kupuje a kam cestuje, tak to ma neoslovuje. Mám rada pracovitých ľudí, ktorí niečo tvoria a na tom si urobia svoj biznis.
Koho by ste teda odporučili sledovať?
V tomto smere ľudí nechcem a ani neviem ovplyvňovať. Skôr by mal každý začať trochu viac vnímať reálne hodnoty.
Líčiť sa učila sama a po nociach. Foto: Peter Brichta
Aké boli vaše začiatky ako make-up artistky, kým sa váš rukopis stal rozpoznateľný?
Veľmi húževnaté. Bola to obrovská chuť pracovať a líčiť. Až taká, že som sa učila tieňovať oči po nociach a pri malej lampičke som skúšala rôzne techniky. Musela som vedieť presne pomenovať, čo chcem dokázať, a potom to skúšať. Ak niečo chceme, musíme to vedieť pomenovať, a potom sa nám to lepšie transformuje do praxe.
Prísnejšie kritériá
Ako ten proces u vás konkrétne vyzeral?
Povedala som si, že chcem tieňovať oko. Opýtala som sa, čo mám preto urobiť. Začala som teda presne pomenovávať to, čo sa pri tom deje. A vtedy som jednoducho vedela, čo mám robiť a začala som skúšať. Okolo líčenia je podľa mňa celá veda. Mrzí ma, že dnes už líči naozaj každý, a tí, ktorí sa snažia, študujú techniky a robia to na dennej báze, sú prevalcovaní ľuďmi, ktorí si len myslia, že majú naviac. Ich spokojnosť a nadradenosť berie tým lepším prácu. Ja to síce nepociťujem, ale mali by sa nastaviť prísnejšie kritériá na to, čo je po profesijnej stránke ľuďom dovolené robiť. Nehovorím len o make-upe, ale napríklad aj o estetickej medicíne. Potom sa stávajú zo žien monštrá, a to ma mrzí. Žena má byť stále pekná.
Vy sama organizujete či už kurzy samolíčenia, ale aj vizážistické a robíte aj poradenstvo. Neobávate sa, že vám týmto spôsobom vyrastie konkurencia?
Nie. Prirodzená konkurencia je perfektná a veľmi ma poháňa dopredu. Podobne však aj kritika od vizážistov. Tá ma vie tak posilniť, že si niektorí ani nevedia predstaviť, čo sa vo mne prebúdza. Dôležité je to, že je o mňa záujem.
Vybudovanie vlastného biznisu asi nejde zo dňa na deň. Aká bola vaša profesia predtým?
Dlhé roky som pracovala ako manažérka pre medicínske technológie pre rádiológiu, gynekológiu a laboratóriá. Bývala som vtedy v Prahe, ale neskôr som dostala ponuku ísť na Slovensko, tak som sa presťahovala, ale už vtedy som vedela, že v tejto oblasti nevydržím dlho. Vedela som, že potrebujem líčiť, a cítila som, že to musím urobiť, aj keď som nemala presnú víziu, čo chcem.
Koľko ste v tom čase mali rokov?
29.
Takže je možné „nájsť sa“ aj na prahu 30ky?
Ja som pre to dlho trpela. Veľakrát sa mi stalo, že som mame plakala na kolenách, a pýtala sa jej, čo budem v živote robiť, lebo som nevedela, čo ma baví. Moje rovesníčky boli učiteľky, lekárky, policajtky. Mali svoje zaradenie a ja som sa jednoducho nevedela nájsť. Ale pre každého nastane ten správny čas. Vo všetkom. Mamina mi vždy vravela: Luci, nie je ten správny čas, ale každého čas raz príde. Okrem toho som musela vystúpiť z komfortnej zóny, zahodiť ego, učiť sa líčiť.
Čo hnevá Vicu Kerekes? Herečka v rozhovore prezrádza aj to,
kedy naposledy bola bez peňazí
Okrem líčenia ste rozbehli aj biznis s beauty produktami. Chystáte značku Lucid style rozšíriť o ďalšie výrobky?
Jednoznačne áno, aj keď je ten postup na Slovensku náročnejší. Ľuďom sa snažím niečo priniesť, čo sa tu nedá kúpiť. Mnohí sa boja objednávať produkty z internetu, pretože nevedia, čo im vo finále môže prísť. Na druhej strane, keď niečo na tento trh prinesiem, tak kým po tom začne dopyt, tak prejdú dva roky. A nebaví ma držať na sklade niečo dva roky. Tým, že aktívne sledujem túto beauty sféru, tak niekedy prinesiem nejaké trendy skôr a nedostanem tú odozvu, ktorú by som chcela.
Takže príde niečo nové v dohľadnom čase?
Určite to chcem. Jediné, nad čím premýšľam, je kúpyschopnosť Slovákov. Ak to má byť len o tom, že sa občas niečo predá, tak to nie je úplne to, po čom túžim. Potrebujem, aby boli ľudia s tými produktami stotožnení a bol po nich dopyt. Každého podnikateľa baví boom okolo jeho produktov. Moje mihalnice sa skvelo ujali. Aj keď už sú na trhu nejaké napodobeniny. Ale sú to pre mňa úsmevné veci.
Ak človek vie, že sa chce venovať podobnému biznisu, ale nevie sa rozhýbať. Čo má urobiť ako prvé?
Musí sa nájsť. To je jediné, čo každému odporúčam, aby urobil. Pretože aj tento môj biznis je len prechodná stanica. Ak sa niekto zatiaľ len hľadá, tak to má svoj dôvod, ale raz príde jeho čas.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
