Jeden z príkladov, ako Vica Kerekes nakladá so zarobenými peniazmi, je nasledujúci: v podstate si kupuje čas, aby niekoľko mesiacov nemusela pracovať. Vo svojej profesii sa nikam neponáhľa, ale verí, že už stabilne bude herečkou pre väčší trh. Uspela na Slovensku, v Česku aj v Maďarsku a nedávno si zahrala aj v hollywoodskom filme.
Patríte dnes v Česku, v Maďarsku či na Slovensku medzi najlepšia platené herečky?
Nedá sa to presne posúdiť, lebo každý film má iný rozpočet a nie každý je veľký. A keď vás nejaký scenár zaujme alebo chcete s nejakým režisérom spolupracovať a nemá práve veľa peňazí, tak si svoj honorár aj znížite, lebo vás tá práca láka. A pri reklame či podpore nejakej firmy vôbec neviem, lebo ma tá oblasť už veľmi nezaujíma.
Ale reklamy ste nakrúcali.
Áno. Ak máte nejaké meno, tak sa firmy snažia kúpiť si vašu značku, ktorú ste si za tie roky vybudovali. A vy máte dilemu. Keď som o niečom presvedčená, že je to dobré, tak to budem propagovať aj zadarmo, nie? Skrátka, z reklamy som v rozpakoch.
Ako sa pozeráte na dobre platené roly v seriáloch?
Veľmi si vyberám, nechcem ísť do tých slabých. No práve som s jednou rolou súhlasila, lebo nejde o dlhý seriál a má veľmi dobre napísané dialógy. Pre mňa je však najdôležitejšie zachovať si slobodu. Minulý rok som nakrútila maďarský, slovenský aj americký film, nezarobila som nejaké závratné sumy, ale zase dosť na to, aby som nejaký čas nerobila nič – a mohla si vyberať. Prednedávnom som napríklad nevzala žiadnu prácu sedem mesiacov. Som trošku iný prípad ako herci, ktorí si potrpia na určitú životnú úroveň, chcú si ju za každú cenu udržať, a preto sa púšťajú do všetkého. Ja sa radšej uskromním.
Známa herečka si otvorila kabaret.
Po roku a a pol má vypredané každé predstavenie
Kedy ste naposledy boli bez peňazí?
Úplne? (smeje sa) Tuším pred tromi rokmi.
Ako sa to stalo?
Jednoducho, prichádzali iba ponuky, ktoré som nechcela zobrať. Žila som z úspor, platila šeky a stále verila, že príde ponuka na úžasný projekt. Taký, z ktorého budem mať zážitok.
Čo ste si hovorili, keď sa vám účet stenčoval?
Musíš veriť! A klopem na drevo, zatiaľ mi to vychádza. Tiež vám napadne, na čo všetko človek míňa peniaze. Na aké blbosti. Veď čo k životu ozaj potrebujeme? Umrieš, budeš ležať na posteli a čo tam budeš mať? Len to, čo si zažil. Nechcem tu dávať nejaké vzletné reči, ale najlepšia investícia je do vzťahov, do blízkych ľudí.
Herečku Vicu Kerekes hnevajú nízke honoráre aj sociálne siete. Foto: Ondřej Pýcha pre Forbes
Viete rozhadzovať peniaze?
Nič veľké nekupujem, žiadne majestátne veci, neutrácam za šperky ani povedzme za domáce kino. Rada idem s kamarátmi do reštaurácií, na vínnu cestu, rada ich niekde pozvem. A nekupujem lacné oblečenie. Vyhľadávam predovšetkým našich návrhárov a snažím sa podporovať aj tých, ktorí len začínajú.
Zdá sa mi, že míňate rozumne.
Tiež si myslím. (usmeje sa) A tiež investujem do štúdia angličtiny, na mesiac som šla do Kalifornie či na Nový Zéland. Ja si vlastne kupujem to, aby som nemusela niekoľko mesiacov pracovať. Kupujem si čas, ktorý môžem venovať sebe.
Za ktorý film ste si mohli kúpiť najviac času?
Fakt neviem. S pribúdajúcimi filmami, s tým, že je herec známejší, logicky rastie jeho cena. Akurát v Maďarsku… Teraz sa mi stalo, že z televízie mi povedali výšku honoráru a nestačila som sa čudovať. Prosím? Veď toľko som mala naposledy, keď som študovala na VŠMU.
Slovenský huslista Filip Jančík urobil dieru do sveta.
Dá vám 5 tipov, ako v rozbehnutej kariére nepoľaviť
V Maďarsku sú také nízke honoráre?
Napríklad, čo sa týka seriálov, je to niekde úplne inde ako v Česku, ale aj ako na Slovensku. Preto si vravím, že v Maďarsku založím organizáciu, ktorá by chránila práva hercov. Nič také tam zatiaľ neexistuje.
Trúfate si založiť herecké odbory?
Veľa nad tým rozmýšľam. Myslím, že také angažovanie má zmysel. Aj svojim kolegom hovorím: deti, zobuďte sa! Ja to nechcem spraviť pre seba, ale pre všetkých hercov. Ostatní na nás zarábajú, tak aj my si zaslúžime viac. Bez nás by tie filmy či seriály nevznikli. Nech tu je nejaká rovnováha. A ešte ďalšia vec ma hnevá. Na Slovensku, v Česku aj v Maďarsku štát nedostatočne podporuje umenie. Možno budem trochu drsnejšia, ale športovci majú financované svoje top tímy, sponzorujú ich aj veľké firmy. A umelci? Nič. Alebo len málo. Dobre, my herci ešte môžeme urobiť kompromis, vytrčíme sa v tej reklame, ale takí výtvarníci? Im sa nesluší robiť kompromisy.
Čo vás ešte hnevá?
Sociálne siete. Ako s nimi fungovať a pritom sa nezabiť. Bojujem s tým každý deň. Snažím sa tú novú dobu od seba čo najviac odtláčať. Ale čo vám poviem, tiež skúšam „postovať“ fotografie na Instagrame. No nejako sa na to necítim, až sa za to hanbím, aj keď tam nedávam snímky z osobného života. Na facebooku zverejňujem pracovné veci a pre mňa dôležité oblasti, ako sú ochrana prírody a charita.
Keď som sa pýtal na váš najvyšší honorár, nedostal sa hore ten za film Resistance? Ide o hollywoodsko-francúzsko-nemeckú koprodukciu a film sa bude premietať po celom svete.
Sťažovať sa, samozrejme, nemôžem, ale nepredstavujte si to tak, že aj mne dali hollywoodsky honorár. Oni presne vedia, v akých sumách sa tu pohybujeme.
Čo vás ten film naučil?
Ukázal mi, že s nimi profesionálne dokážeme držať krok, že nie sme niekde v kúte. Nezdalo sa mi, že pracujú diametrálne inak. My však napríklad veľakrát nemáme toľko času na nakrúcanie. Pri Resistance sme sa jednému obrazu venovali aj tri dni, tu doma sme zvyknutí, že musia stačiť dve či tri hodiny. A opäť sa mi potvrdilo, aký obrovský je benefit, keď ovládate jazyky. Treba ich stále pilovať.
Po anglicky hovoríte dobre, nie?
Mám vlastnosť, že nerada hovorím jazykom, ak ho dobre neovládam. Som samouk a najskôr som sa učila nemčinu, až potom angličtinu. Každý deň sa snažím ju zlepšovať, naberať nové slovíčka. Keby som teraz dávala interview do časopisu v angličtine, necítila by som sa úplne komfortne. Nemusíte pochopiť metaforu alebo niekto nepochopí, ako myslíte nejaký vtip, lebo v tvojom jazyku znie inak. Ani v slovenčine a češtine sa však necítim tak komfortne ako v maďarčine.
Rozmýšľate v maďarčine?
Teraz, keď sa s vami rozprávam, tak už nie. Ale najjasnejšie sa vyjadriť, zachytiť všetky nuansy, viem v maďarčine.
Vo filme Resistance ste si zahrali aj s Edom Harrisom…
…ale najviac filmovacích dní som mala s Jesse Eisenbergom (nominovaný na Oscara za rolu Marka Zuckerberga vo filme Sociálna sieť). S Edom Harrisom mám však milý zážitok. Začali sme nakrúcať, on sa prišiel pozrieť a s každým sa zoznámiť. Ja také oficiality nemám veľmi rada, pomyslela som si, že aj pre neho to musí byť únavné, tak som zostala stáť bokom. Po nakrúcaní sme šli do reštaurácie, kde sme vždy sedávali, a zrazu ku mne prichádza a podáva mi ruku: „Ahoj, ja som Ed.“ Veľmi fajn gesto. Aj Jesse bol veľmi uvoľnený, mal pri sebe rodinu, malé dieťa a vôbec nemal maniere. Vlastne všetci boli veľmi príjemní. Bolo to veľmi prirodzené súžitie.
Ako na vás režisér Jonathan Jakubowicz vlastne prišiel?
Film rozpráva príbeh míma Marcela Marceaua z obdobia druhej svetovej vojny a francúzske miesta sa nakrúcali v Česku, lebo je to zrejme finančne výhodnejšie. No a vtedy máme aj my miestni herci príležitosť získať úlohy. Väčšinou však len tie maličké.
Vica Kerekes hovorí, že sa jej páči striedať krajiny. Účinkovať vo filmoch pôvodom z rôznych štátov jej umožňujú jej znalosti viacerých jazykov. Foto: Ondřej Pýcha pre Forbes
Vaša je však vo filme štvrtá najväčšia.
Najskôr mi ponúkli iba jeden filmovací deň, ale zaujala som režiséra, tak rozmýšľal o nejakej väčšej role. A potom ešte o väčšej. Dobre, páčila som sa režisérovi, ale zase… Nemáš meno, znamenáš niečo v troch krajinách, ale nie na svete. Uvažuje sa biznisovo, kto potiahne film. Na moju rolu najskôr čakali na „veľkú“ herečku, ale potom im v rozpočte chýbali peniaze. Tak si vybrali mňa. A dostala som 17 filmovacích dní z 35.
Kam vám to môže otvoriť dvere?
Držím sa pri zemi. Režisér vám môže povedať, že ježišmária, kde si sa skrývala, ty si neskutočná! Ale to je skôr také bla-bla-bla.
Lichôtky delíte dvoma.
Najmä Američania majú takú povahu zveličovať. Ja sa nechcem hladkať. Jasné, potešilo ma, kde som si zahrala, ale ide sa ďalej. Veď si všimnite, ako sa propaguje Resistance. Harris, Eisenberg, Clémence Poésy (z filmov Harry Potter, pozn. red.), ale aj Géza Röhrig, ktorý hral v maďarskom oscarovom filme Saulov syn. Ale mňa nikde nespomenú, takže, aha, viem, kde je moje miesto.
Takže si nepripúšťate, že by mohli prísť ponuky na ďalšie zahraničné produkcie?
Teraz sa čaká, na ktoré festivaly sa Resistance dostane. A úprimne, ja vôbec nerozmýšľam, čo mi to môže priniesť. Môžem rozoslať self-tape, zohnať si už európskeho agenta, ale ani nemám plány, že chcem fungovať v Amerike. Mne bohato stačí byť v Európe. Asi by ma lákalo Anglicko, Nemecko, no je to aj o zdokonaľovaní jazyka. Filmografiu už asi mám zaujímavú, nakrútila som nemecký aj rakúsky film, je tam Resistance aj film Milada z produkcie Netflixu, plus snímky z Česka, zo Slovenska, z Maďarska.
Takže, aký bude ďalší krok?
Keď sa pozerám na hercov okolo seba, často mám pocit, že k práci pristupujú v štýle „rýchlo, rýchlo, teraz musím, lebo neviem, čo bude“. Berú čokoľvek, len aby zostali na očiach a v kurze. Myslím, že k tomu prístupu ich tlačí aj to, keď pôsobia len v jednej krajine. Mne sa páči krajiny striedať, lebo viem, že nechcem byť herečkou len pre jeden štát, to by mi bolo ľúto. Pokojne budem začínať aj od nuly, obiehať kastingy. Musíte prekonať prekážky, naučíte sa nové veci a v konečnom dôsledku vás to osvieži. Nikam sa neponáhľam, ale verím, že budem už stabilne herečka pre väčší trh.
Ako herečka ste sa presadili v troch krajinách. Skúsme taký asociačný experiment, že mi poviete, čo vám pri každej ako prvé napadne. Začnime Maďarskom.
Celistvosť. Krv, ktorú mám v sebe.
Česko?
Úžasné príležitosti, otvorenie dverí. Film Nestyda bol pre mňa akýmsi výťahom do filmového sveta.
A Slovensko?
Tu som sa narodila, je vo mne silne zaryté. A slovanská duša vo mne zmierňuje tú maďarskú horkokrvnosť.
V ktorej z tých krajín sú najlepšie pracovné podmienky pre herečku?
V Česku, kde sa nakrúca až neskutočné množstvo filmov. Rozprávky, rodinné aj historické filmy, drámy a mohla som sa tam herecky položiť do rôznych polôh. Na Slovensku sa teraz tvorba rozbieha, vznikajú výborné projekty a sú tu aj silné seriály. A myslím, že aj oveľa profesionálnejšie než napríklad v Maďarsku. Tam zase majú super filmy, ktoré dokážu uspieť na festivaloch. Maďarské snímky vedia viac osloviť svet ako české filmy, čo je pre mňa zvláštne.
Máte na to nejaké vysvetlenie?
Je to môj názor, ale veľa českých režisérov asi často rozmýšľa, že musia do kina pritiahnuť čo najviac divákov. Vidia najmä biznis. Aj českí producenti k tomu pristupujú tak, že teraz urobím historický film alebo film, ktorý má zmysel, ale predtým nakrútim dve komédie, lebo viem, že na nich zarobím. A veľakrát je komédia iba kalkul, čo predtým nebolo. Kedysi sa nakrúcali komédie, lebo v nich bola skrytá pravda alebo ukazovali zrkadlo spoločnosti. Česi sa dnes skrátka snažia viac vyhovieť obecenstvu. Neriskujú. Maďari tiež kalkulujú, ale inak. Oni sa usilujú cielene robiť experimentálne filmy tak, aby s nimi uspeli na festivaloch.
A slovenskí filmári?
Tu sa nakrúti niečo veľmi pre divákov alebo temnejšie drámy. Úžasné filmy sú Nech je svetlo či Eva Nová. Rodia sa tu filmy, ktoré reagujú na dianie v spoločnosti, čo je úžasné.
Vica Kerekes
Narodila sa 28. marca 1981 vo Fiľakove. Oslovenie Vica je zdrobnenina jej rodného mena Eva (Évica). Po maturite rok pracovala ako televízna redaktorka, potom vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Debutovala v roku 2004 v slovenskom filme Konečná stanica, po škole začala hrať v divadle a vo filmoch v Maďarsku. Dnes sa už divadlu nevenuje a sústreďuje sa len na prácu pred kamerou na Slovensku, v Česku a v Maďarsku. Slovenská herečka maďarskej národnosti bola v roku 2013 nominovaná na Českého leva za rolu vo filme 7 dní hriechu, známa je aj vďaka filmom Muži v nádeji, Krídla Vianoc, Príbeh kmotra, Anjel Pána 2, Vtedy v raji, Milada či Die Freibadclique. V posledných rokoch sa objavuje aj v západoeurópskych alebo amerických filmoch, napríklad aj v hollywoodskej koprodukcii Resistance, ktorá pôjde do kín v tomto roku. Žije v Budapešti a v Prahe.
Celý rozhovor s Vicou Kerekes ste mohli nájsť v augustovom vydaní magazínu Forbes.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]