Matej Rabada na Slovensku vzkriesil starú techniku vzorovania plátna, takzvanú modrotlač. S jej výrobou začal už počas štúdia na vysokej škole a venuje sa jej dodnes. Za značkou, ktorú vytvoril ale nestojí sám, typicky tmavomodrú látku s bielymi vzormi do hotových produktov pretvára jeho snúbenica Veronika Galášová.
Dvojica tak na predaj okrem metráže na svojej stránke ponúka už aj kravaty, motýliky, šatky či vaky. Ich dielňa sa nachádza v Párnici na Orave a ľudia žijúci nablízku k nim nosia svojich zahraničných hostí, ktorí si vďaka Matejovi a Veronike domov zo Slovenska odnášajú aj niečo viac, než len obyčajný suvenír. Ich šikovné ruky boli v roku 2017 odmenené na veľtrhu Trenčín mesto módy cenou Zlatá Fatima v kategórii handmade.
V Indii vyvíja hmotu budúcnosti. Slovenka chce nahradiť kožu
Modrotlač je vzácna stará technika, ktorá sa do Európy dostala v 16. storočí z východnej Ázie. Na Slovenku sa stala súčasťou folklóru a dlho sa udržala v krojoch. Za výrobou modrotlačového plátna pri tom stáli malé dielne. Podľa slov Mateja, originálna a poctivá modrotlač vzniká počas zložitého procesu, ktorý nám opísal.
Za značkou stojí Matej a jeho snúbenica Veronika. Zdroj foto: Milan Surový
Začína sa s bielym plátnom prírodného pôvodu, v minulosti prevažne ľan, dnes zase bavlna, na ktoré sa nanesie špeciálna tyrkysová kaša – pap, ktorá vytvorí vzor. Tú si farbiar mieša sám a v minulosti si tajomstvo jej výroby každý rod chránil a odovzdával z generácie na generáciu.
Slovenka Dajana Rodriguez išla s kožou na trh: Jej kabelky sú hitom
Potlačené plátno sa necháva niekoľko dní zrieť, následne sa ponára do roztoku indiga, kde získava typické tmavomodré zafarbenie. Pap sa potom odperie v slabom roztoku kyseliny sírovej a v tomto bode procesu sa objaví biely vzor.
Farebná stupnica. Zdroj foto: Milan Surový
Technika ako téma bakalárky
Matej sa k tejto technike vzorovania dostal počas štúdia na vysokej škole, kde sa venoval hlavne textilnej tlači. „Keď som sa rozhodoval, že čo by som asi chcel robiť, premýšľal som nad tým, kam by sa toto remeslo dalo povýšiť, aby bolo jedinečnejšie, keďže teda nešlo len o dizajn. Navrhnúť si svoje vzory je skvelé, no vedieť ich aj natlačiť je druhá vec. No a tam skrsla myšlienka robiť modrotlač,“ uvádza. Práve tá v roku 2010 na Slovensku zanikla, čo bolo pre Mateja hlavným podnetom. Ako sám tvrdí, vtedy ešte netušil, čo všetko za tým stojí a čo to obnáša.
Umelkyňa na voľnej nohe Bumpkinova obľubuje fixky a navrhuje tetovania
Aby sa uistil, že sa tejto technike bude s určitosťou venovať, vybral si ju ako tému bakalárskej práce. Jeho cieľom bolo modrotlač vyrobiť a vyhotoviť z nej pánske košele. Matej si zohnal recepty a pustil sa do práce, tieto skúšky robil štýlom pokus-omyl. Nie všetko ale fungovalo tak, ako to očakával. „Jednak som nevedel dosiahnuť tmavomodrý odtieň a tiež som mal problém so samotným papom, ktorý bol natlačený a pri farbení sa mi roztekal, rozpíjal, podpíjala mi ho modrá farba,“ hovorí o problémoch pri výrobe.
Návrhárka Mišena stavila na 300-ročnú techniku. Vzkriesila modrotlač
Termín odovzdávania sa blížil a aj napriek tomu, že tieto skúšky nedopadli najlepšie, zamiešal si v pivnici v 200-litrovom sude roztok indiga a plátno nafarbil. Vzor sa mu síce nerozmazal, no modrotlač mala svetlomodrú farbu. „Pracoval som teda s tým, čo som mal, keďže bolo nutné košele zrealizovať a odovzdať. Po skončení bakalárskeho stupňa som sa hlásil na magisterský už s myšlienkou, že chcem rozvíjať techniku modrotlače,“ hovorí. Ešte počas prázdnin v ten istý rok navštívil dielňu Františka Jocha na Morave, kde mu starší a skúsenejší farbiari poradili. Napríklad sa dozvedel aj to, že ak chce získať typickú tmavomodrú farbu, plátno musí do roztoku ponárať niekoľkokrát.
Veronika tvorí z modrotlače napríklad aj takéto vaky. Zdroj foto: Milan Surový
Dielňa za symbolickú cenu
V poslednom ročníku školy sa nádejnému farbiarovi podarilo s pomocou rodiny a grantovej nadácie získať finančné prostriedky a otvoriť si vlastnú dielňu. V Párnici na Orave. „Oslovil som pani starostku s tým, aký je môj podnikateľský zámer, a ona mi vyšla v ústrety – dala mi do prenájmu priestor v podstate len za symbolickú cenu,“ hovorí Matej. V roku 2015 bola táto dielňa uvedená do prevádzky a prvú vec, ktorú tam jej majiteľ farbil, bola jeho vlastná diplomová práca.
Dvojica vytvorila kolekciu. Skúšajú vniesť do modrotlače aj farby, používajú preto farebné podkladové plátno. Zdroj foto: Milan Surový
Za značkou stoja dvaja
„Ako čas plynul, tlačil som metráže a nejakým spôsobom sa z tej výroby, ktorá ma pôvodne nadchla a bavila, stal stereotyp tej pásovej a bolo to o tom, že sa tlačia mesačne stovky a stovky metrov dookola,“ hovorí. V tej dobe navrhol svojej vtedy ešte priateľke Veronike Galášovej spoluprácu. Značka Modrotlač Mateja Rabadu už bola zaužívaná, preto dvojica jej názov nemenila. Práve Veronika má za úlohu pretvárať metráž do produktov. „Základom je, aby Matej vyrobil látku, najkratšie tvorím šatku, najdlhšie kravatu. Kým šatku stačí vystrihnúť, zahnúť a začistiť okraje, pri kravate je ten proces výroby náročnejší a zaberie cez dve hodiny. Je to množstvo procesov ako presné rozmeranie látky, jej spevňovanie, vystrihovanie, zažehľovanie, až sa všetko skompletizuje šitím,“ hovorí Veronika. Pár má k dispozícii aj historické vzory, no inšpiráciu najčastejšie hľadá v prírode.
Ich kolekcia zožala úspech. Zdroj foto: Jozef Spišák
Zlomový bol pre dvojicu rok 2017. Už nie len ako remeselníci, ale aj dizajnéri na veľtrhu Trenčín mesto módy predstavili svoju prvú modrotlačovú kolekciu pre obdobie jar/leto 2018. Za svoju tvorbu získali v kategórii handmade ocenenie – Zlatá Fatima. Ich produkty si objednávajú aj ľudia z Česka, napriek tomu, že tam už existujú dve dielne, ktoré fungujú nepretržito niekoľko generácií. Modrotlač posielali ale aj Slovenke do USA, ktorá si tam zariaďovala slovenskú reštauráciu, či odevnej dizajnérke do Kanady. Ako Matej skonštatoval, menšie a súkromné objednávky mali už skoro do celého sveta.
Zdroj hlavnej foto: Milan Surový
