2. januára 2018

Zuzana Gombošová sa venuje dizajnu a materiálom budúcnosti. Po štúdiách odišla do Indie, kde pracuje na vývoji nového materiálu, ktorý pomenovala “Malai”. Ide o materiál, ktorý môže v určitých aplikáciách nahradiť kožu alebo jej napodobeniny a zároveň je rozložiteľný v prírode. Dnes z neho vyrába módne doplnky, ako kabelky či peňaženky.

Za jej úspechom treba hľadať tvrdú drinu už od samotného začiatku. „Na štúdium na vysokej škole odevného návrhárstva som sa pripravovala asi dva roky. Chodila som na kurzy kreslenia, kde som sa zdokonalila vo figurálnej kresbe, grafických technikách, teórii farieb, maľbe. Okrem toho som už aktívnejšie navrhovala a vytvárala vlastné kúsky oblečenia,“ hovorí dizajnérka, ktorá pochádza z Michaloviec.

Igelitke zadarmo zvoní umieračik. Mladý Slovák ponúka štýlovú náhradu

Rozhodla sa študovať v zahraničí, vybrala si vysoké školy v Liberci, Istanbule a v Londýne. V prvých dvoch prípadoch boli jej odbormi módny a textilný dizajn, v metropole Anglicka sa už začala špecializovať na štúdium materiálov budúcnosti.

Pri svojej záverečnej práci v Londýne využila atypický materiál, vďaka ktorému sa neskôr dostala aj do Indie. Zdroj foto: Archív Z. Gombošová

Po vyštudovaní školy v Liberci a po absolvovaní výmenného pobytu v Turecku zakotvila práve v Istanbule, kde začala pracovať ako odevná dizajnérka. Postupne sa zoznamovala s kladnými aj zápornými stránkami tohto priemyslu. „Videla som, že to nie je spravodlivé voči ľuďom, na ktorých celá výroba v podstate stojí, a realita je to posledné, o čom sa diskutuje. Svoju profesiu som mala rada a chcela som v štúdiu pokračovať aj ďalej, hľadala som však odbor, ktorý by mal k dizajnu holistickejší prístup a problémy by riešil aktívne,“ uvádza Zuzana Gombošová.

Svoj diár predávajú do sveta: Za každý kus posadia strom v Tatrách

Nakoniec sa rozhodla pre britskú metropolu a odbor zaoberajúci sa materiálmi budúcnosti. „Naučili sme sa používať rôzne nástroje výskumu v dizajne, ako napríklad vytvoriť scenáre pre riešenie dizajnového problému, ako pristupovať k experimentom s materiálmi, spolupracovať s odborníkmi z úplne iného odvetvia a hlavne prezentovať myšlienky či projekty publiku, ktoré o vašej práci nič nevie. Štúdium mi dalo schopnosť vystúpiť z komfortnej zóny a nebáť sa experimentovať. Svet dizajnu vždy vyhľadáva nové senzácie, inovácie, akýchsi hrdinov, kritika vašej práce je často vecou verejnou na internetových fórach či blogoch,“ priznáva.

5 dôvodov, prečo nosiť každý deň to isté

Štúdium zavŕšila záverečnou prácou s názvom The Invisible Resources, ktorá bola v Londýne nominovaná na ocenenie NOVA Innovation Award. Počas jej tvorby sa zoznámila aj s mikrobiológiou a bakteriálnou celulózou.

„Mojim cieľom bolo pochopiť určitú skupinu materiálov, ktoré sú vyrábané alebo transformované mikroorganizmami. Práve tie využívajú procesy, ktoré sú odlišné od výroby a spracovania materiálov, ktoré poznáme a používame dnes. Štúdie ukazujú, že bakteriálna celulóza môže nahradiť mnohé konvenčné materiály, ako sú napríklad zvieracia koža a plasty – s tým rozdielom, že jej proces výroby je ohľaduplnejší k životnému prostrediu a je rozložiteľný v prírode,“ uvádza Zuzana Gombošová.

Mladá Slovenka študovala v Liberci, Istanbule aj Londýne. Zdroj foto: Archív Z. Gombošová

Počas záverečnej práce pracovala na vývoji prístroja, vďaka ktorému by mikroorganizmy dokázali okolo modelu ruky vytvoriť rukavicu.

Táto práca ju v roku 2015 priviedla až do Indie, kde najskôr pracovala v súkromnej sfére a neskôr sa spolu so svojim partnerom rozhodli zo zamestnania odísť a pokračovať vo vlastnom výskume futuristických materiálov.

„V juhovýchodnom regióne Ázie sa pestuje Nata de Coco – tento materiál sa kvasí na vode z hnedých kokosov po dobu 12-14 dní a následne sa spracuje do formy sladkého dezertu. Nata de Coco je vlastne bakteriálna celulóza. Môj partner pochádza z indického štátu Kérala, čo v preklade doslova znamená: krajina kokosu. Začali sme bakteriálnu celulózu vyrábať na kokosovej vode v Indii a vynašli sme spôsob, akým ju transformovať do komerčne použiteľného materiálu, ktorý sme nazvali Malai. Ten môže v určitých aplikáciách nahradiť kožu, PU alebo PVC. Pri jeho výrobe sa však nepoužívajú žiadne škodlivé chemikálie a je rozložiteľný v prírode,“ uvádza Zuzana Gombošová.

V Indii pracuje s materiálom Malai. Zdroj foto: Archív Z. Gombošová

Na svojej internetovej stránke dvojica prezentuje vzorky rôzneho Malai. ale aj prototypy, ktoré boli z neho vyrobené, ako napríklad kabelky, peňaženky či kľúčenky. „Zameriavame sa na vývoj a výrobu materiálu. Zisťujeme, ako ho vyrobiť v rôznych podobách, farbách, hrúbkach, povrchových úpravách. Skúšame, ktoré vlastnosti materiálu vieme ovplyvniť, a ktoré zdokonaliť,” hovorí.

Ukážka produktov, ktoré sú vyrobené z futuristického a plne rozložiteľného materiálu Malai, s ktorým prišla slovenská dizajnérka. Zdroj foto: Archív Z. Gombošová

„Inšpirácia často pochádza z prírodných materiálov, zdrojov, procesov, z vedeckých štúdií ale aj z oblasti kulinárstva. Miera inšpirácie záleží na tom, ako sa dokážete na javy a veci okolo seba pozerať a interpretovať ich,“ dodáva.

Zdroj hlavnej foto: Archív Z. Gombošová