Keď poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prišli v marci roku 2017 s novelou zákona o odpadoch, v ktorej sa nariaďuje spoplatnenie ľahkých igelitových tašiek, trh už bol na túto zmenu pripravený. Minimálne kníhkupectvá ponúkali svoje látkové noše s osobitými potlačami vrátane loga. Mladý dizajnér Robert Lively sa však s takýmto riešením neuspokojil a navrhol vlastnú líniu ekologického nakupovania.
Podľa tlačovej správy z odboru životného prostredia schválilo novelu zákona 123 poslancov zo 150. To znamená, že do konca roka 2018 budú musieť predajcovia nielenže spoplatniť ľahké igelitové sáčky, ale aj ponúknuť ekologickú náhradu. “Ľahká plastová taška sa totiž stala symbolom nezmyselnej záťaže životného prostredia. Veľmi rýchlo sa z nej stane odpad,” dôvodil minister životného prostredia László Sólymos.
Znechutený aktivizmus
Podobne uvažoval aj 24-ročný slovenský dizajnér Robert Lively, ktorý sa ako jeden z reprezentantov generácie mileniálov začal vážnejšie zaoberať životným prostredím.
Z dovoleniek si nosil domov ponožky. Na Slovensku potom rozbehol Fusakle
Medzi jeho najväčšie koníčky patrí okrem grafického a priemyselného dizajnu aj cestovanie. Pri jednom obzvlášť intenzívnom zážitku zostal znechutený. „Bol som v Indii. Plával som v oceáne a štyri igelitky sa mi zaplietli do rúk. Vtedy som si povedal, že je úplne nechutné, ako si znečisťujeme planétu.“ Zároveň sa dostal k rovnakej štatistike Európskej únie ako Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa nej spotrebuje Slovák v priemere 466 plastových tašiek za rok, čo je oproti štyrom, ktoré využije za rovnaký čas Dán, alarmujúco priveľa.
Robert Lively na cestách. Foto: archív
Vznikol tak nápad vytvárať ekologické nákupné tašky so štýlovým dizajnom. Ako sám hovorí, väčšinou sa pre veci nadchne, ale sťažka ich dokončuje. Našťastie, keď potreboval počiatočné investície, pomohol mu ich získať jeho spoločník z oblasti marketingu Daniel Horváth.
Manažérske posty v korporáte vymenili za biznis s knihami. Tak vznikol Absynt
„Náklady na výrobu aj na vedenie e-shopu sú vysoké. Naše výrobné náklady začínajú tam, kde končia predajné ceny veľkých medzinárodných firiem,“ netají sa Lively.
Vracia poctivosť do biznisu
Proces cenotvorby udáva aj na letákoch, ktoré sprevádzajú nákupné tašky Taschkēn. Sortiment pozostáva z troch kolekcií výrobkov. Najčastejšie sa vyskytuje dizajnérska línia, pričom hodnota jednej takejto tašky je necelých dvadsať eur. Na každom výrobku sa píše, aké boli jeho výrobné náklady. Konkrétny príklad zo štítka?
- Za materiál vrátane transportu zaplatí zákazník 1,74 eura
- Za strih dá 36 eurocentov
- Potlačí sa za 2,62 eura
- Spevní v hodnote 15 eurocentov
- Cena práce šičiek sa uvádza v hodnote 2,10 eura za jeden kus
- Ošetrovacie či značkové štítky stoja dovedna 59 eurocentov
Taschkēn si týmto poctivým vypísaním cien dáva za cieľ „vrátiť poctivosť do obchodu a podnikania“. Podľa hesla na priloženej tlačovine tak robia ako prví na Slovensku.
Rodák z Rimavskej Soboty vypočítal, že pri cene 9 eurocentov za jednu ľahkú plastovú igelitku zaplatí našinec v priemere viac ako 40 eur ročne. „Za rovnakú sumu môžete mať dve tašky nášho brandu bez toho, aby ste robili reklamu veľkému reťazcu, ktorý si na ne umiestňuje svoje logo. Zároveň nimi môžete vyjadriť svoju osobnosť alebo image. Nehovoriac o tom, že igelitky sa vám často počas užívania roztrhnú, režú prsty a každý vidí obsah vášho nákupu,“ menuje výhody.
Viac rešpektu
S tvorbou doplnkov z ekologických tašiek má Lively tak trochu aj postranné úmysly. Okrem motivácie Slovákov k zodpovednejšiemu prístupu voči planéte chce vzbudiť väčší rešpekt smerom k dizajnérskej a umeleckej komunite. Preto robí z každej dizajnérskej línie maximálne 300 kusov. „Je málo pravdepodobné, že s tou vašou taškou stretnete v spoločnosti niekoho iného,“ verí Lively. Zároveň sa však nechce upínať iba na jednu cieľovú skupinu.
Produkty Taschkēn sú horúcou novinkou zimy, keďže sa predaj reálne spustil v decembri cez oficiálny e-shop. Napriek tomu, že autor projektu považuje spojenie so správnymi ľuďmi za svoje najväčšie šťastie, nestačilo to k urýchleniu procesov. „Dostal som sa k výrobcovi, ktorý šije pre viacero celosvetovo populárnych značiek. To bol začiatok reálneho procesu, avšak aj dohadovanie samotnej výroby a výrobných procesov trvalo celkom dlho. Napokon, aj tie dizajny som prerábal osemkrát,“ priznal s úškrnom mladík. Je zmierený s tým, že projekt tak skoro profitovať nebude, no keď to začne, prisľúbil finančnú spoluúčasť na slovenských ekologických projektoch.
