13. apríla 2020

Práve v čase, keď miestne úrady na Bali zavádzali kvôli šíreniu nového koronavírusu domácu izoláciu, boli štyri milióny ostrovných obyvateľov dobrovoľne zatvorené doma. Oslavovali totiž sviatok ticha, pri ktorom každoročne vypínajú televíziu a internet, zhasínajú svetlá a ponárajú sa do seba. Ľudia sú tu zvyknutí na obmedzovanie svojho pohodlia, hovorí Veronika Janečková, 33-ročná Slovenka, ktorá už niekoľko rokov žije na ostrovoch v juhovýchodnej Ázii.

Koronavírus v raji

Niekoľko rokov už žijete v juhovýchodnej Ázii, na Bali posledných pár mesiacov. Aká je tam atmosféra?
Momentálne je tu veľmi prázdno, väčšina turistov odišla a zatvorená je aj prevažná časť podnikov. Bali pripomína nedotknutý raj spred 15 rokov. Je tu však celkom pokojná atmosféra. Keď sa začala vo svete šíriť panika kvôli vyhláseniu pandémie, Bali vyzeralo uchránené.

Počas februára a marca prichádzalo veľa turistov, a to aj priamo z čínskeho Wu-chanu, kde epidémia vypukla. Do začiatku apríla bolo na Bali potvrdených asi 30 pozitívnych prípadov, pričom ostrov má štyri milióny obyvateľov. Pojem „šírenie epidémie“ preto považujem na Bali za prehnaný. Aspoň zatiaľ.

Veronika Janečková je digitálna nomádka, už niekoľko rokov žije a pracuje v juhovýchodnej Ázii a blízkom okolí. Foto: Mickey Edwards

Čomu to pripisujete, že má Bali tak málo potvrdených prípadov?
Myslím, že napomáhajú klimatické podmienky, nižšia zaľudnenosť a tiež miestny spôsob života. Ľudia sú v omnoho menšom strese, uprostred prírody, venujú sa sebe. Na začiatku sa veľmi netestovalo, aspoň nie na polostrove Bukit, v časti Uluwatu, kde žijem.

Testovanie sa sústredilo do Jakarty a na výsledky testov sa čakalo päť dní, medzičasom veľa turistov už odišlo. Posledných pár týždňov však prebieha testovanie aj v okolí Denpasaru (hlavné mesto Bali, pozn. red.). Ľudia chodia do nemocnice, ale väčšinou odtiaľ odchádzajú s nepotvrdenou nákazou.

Ako dnes vyzerá život na Bali?
Väčšina obchodov, reštaurácií, turistických atrakcií a verejných priestranstiev je zatvorená, podujatia sa zrušili. Na miesta, ktoré ostali otvorené, nás pri vstupe zdravia s dezinfekčným sprejom v rukách a na tvárach majú všetci rúška. Pritom dezinfukujú nielen ruky, ale aj nohy. Pri vstupe napríklad do wellnessu a spa ľuďom merajú teplotu, niekedy aj dvakrát denne.

Život plynie tak trocha pomalšie, ako obvykle. Možnosti sú obmedzené, a to má určite dopad na dennú rutinu ľudí. Omnoho menej sa surfuje, pláže sú poväčšine zatvorené.

Slovenka v severnom Taliansku:
Bojím sa, že Slováci sa nepoučia zo situácie u nás

Mali ste šancu rozprávať sa s miestnymi obyvateľmi? Ako to prežívajú?
Niektorí majú obavy, že môžu prísť o prácu, pretože videli, ako sa to stalo ich kamarátom. Najviac to pociťujú ľudia pracujúci v cestovnom ruchu, keďže majitelia rezortov a reštaurácií sa rozhodli zatvoriť a prepustiť svojich zamestnancov. Urobili tak najmä pre to, aby sa vyhli plateniu dovoleniek a troch mesačných platov, ako to v minulosti nariadila vláda v prípade ľudí, ktorí sú dlhodobo neschopní práce.

No je tu aj mnoho miestnych, ktorí vlastnia biznisy, pozemky a nehnuteľnosti a vírus ich až tak neovplyvnil. Na ostrove sa naďalej stavia. Sú to vlastne dva svety. Na jednu stranu Al-Jazeera alebo Bloomberg informujú o tom, ako celá ekonomika v Indonézii trpí. Potom sa ale porozprávam s lokálnymi ľuďmi a niektorí z nich majú stále fungujúci biznis a príjem vyšší ako väčšina ľudí v zahraničí.

Slovensko ako príklad

Zaviedla vláda alebo miestne autority nejaké opatrenia?
Postupne. Napríklad zrušili spoločenské aktivity, ceremónie a tiež oslavy, čo je pre domácich celkom veľká vec, keďže sú zvyknutí na masové náboženské aktivity. Ľuďom, ktorí majú tú možnosť, nariadili prácu z domu a doporučili izoláciu. Vonku pravidelne dezinfikujú ulice a obchody, z ktorých sú niektoré stále otvorené – toto rozhodnutie ponechali úrady na majiteľoch či manažmente.

Nosenie rúšok spočiatku nebolo povinné, ale väčšina ľudí ich mala hneď aj tak, najmä v supermarketoch. No nie je to až také nezvyklé, ľudia nosili rúška kvôli znečistenému ovzdušiu aj predtým. Pred pár dňami vláda už vydala odporučenie nosiť rúška všade, dokonca v správach spomínali aj Slovensko ako pozitívny príklad (úsmev).

Pre cudzincov tiež platí zákaz vstupu do krajiny. Niektorí z nich však zostali na ostrove „zaseknutí“, keďže sa nemôžu dostať domov, kvôli zatvoreným letiskám a zrušeným letom. Preto dostali zahraniční občania zadarmo predĺžené víza a mnohí to prijali ako akúsi „predĺženú dovolenku“.

Taktiež vláda prijala niektoré opatrenia, aby zmiernila dopad na podnikateľov, napríklad na šoférov služby GoJek, ktorá funguje podobne, ako Uber. Udelila aj rôzne úľavy ohľadom platenia účtov, napríklad za elektrinu a podobne.

Veronika Janečková pôvodne pracovala v korporátnom svete v Londýne, no po tom, ako objavila čaro Ázie a Oceánie, nedá na túto oblasť dopustiť. Foto: Mickey Edwards

Malé a stredné firmy a drobní živnostníci na Slovensku sú aktuálne ochromení mnohí nevedia, či toto obdobia prežijú. Ako reagujú miestni podnikatelia na Bali?
Kúpna sila ľudí je podstatne nižšia, keďže turizmus je na Bali takmer úplne pozastavený. Niektorí obchodníci sa tomu prispôsobili, ponúkajú zľavy, donášky jedál alebo zľavnené pobyty či vstupy do spa pre lojálnych zákazníkov. Ľudia sa snažia byť kreatívni, presmerovať svoje schopnosti tam, kde si môžu aspoň trocha zarobiť.

Majitelia podnikov, s ktorými som sa rozprávala, neočakávajú návrat turizmu do konca tohto roka. Na druhú stranu, myslím, že ľudia v týchto končinách sú viac zvyknutí sa odpojenie sa od komfortov života. Niečo podobné som pred pár rokmi zažila na Filipínach, keď sa ostrovom prehnal tajfún, ale aj po záplavách.

Ľudia sú tu zvyknutí na každodenné výpadky elekriny, na dočasnú neprítomnosť základných služieb, ako je úžitková a pitná voda, plyn, elektrina či internet. Bali je známe tým, že sa v minulosti spamätalo z veľkých katastrof, či už to boli zemetrasenia alebo povodne. Nepochybujem, že toto nebude výnimka.

Slováci v zahraničí:
Opatrenia vlád prišli neskoro, ľudia si z nich robili prázdniny

Myslíte, že sú ľudia kvôli tomu lepšie pripravení zvládať katastrofy?
Myslím, že takéto situácie dokážu ovplyvniť to, čo považujú ľudia za dôležité a nevyhnutné pre život. Rovnako tieto skúsenosti ovplyvnili aj moje zmýšľanie o tom, kde je moja hranica komfortu, s ktorou som ochotná žiť.

Keď človek žije v neustále sa meniacich podmienkach a do cesty mu prichádzajú živly, ktoré sú omnoho väčšie ako on sám, jednoznačne ho to pozýva sústrediť sa skôr na svoje vnútro. Na to, aby našiel svoju vnútornú odolnosť, silu a pokoj. Balinézsky hinduizmus, ktorí miestni ľudia vyznávajú, predstavuje fascinujúcu filozofiu.

Čo je jeho podstatou?
Je založený na harmonickom súžití s ostatnými, ale aj s prírodou a bohmi, s ktorými sa spájajú prostredníctvom rôznych rituálov. Tiež prinášajú každodenné „obete“, ľudia sú zvyknutí byť solidárni, obdarúvať sa, ale tiež sa niečoho vzdať a zastaviť celý kolobeh života. Pred dvoma týždňami, keď sa na Bali ešte len začínala izolácia, sme oslavovali Nyepi – sviatok ticha.

Počas neho zostanú ľudia celý deň doma, internet a televízia nefunguje, neusporadúva sa žiadna zábava a večer sa nesmie ani len svietiť. Tento deň je určený na sebareflexiu, pôst a na stíšenie sa. Bolo naozaj krásne tento deň prežiť v strede celosvetovej krízy a cítiť tú pokojnú atmosféru, ktorú si ľudia na Bali doprajú každý rok bez ohľadu na nejaké ohrozenia. Dokonca, vláda uvažuje nad tým, že tento sviatok ešte trikrát počas apríla zopakuje, aby zostali všetci ľudia doma.

Je zaujímavé pozorovať, do akej miery táto neistota okolo koronavírusu ovplyvní ľudí, ako sa dobrovoľne obmedzia, zmenia svoje návyky, preorientujú svoje životy. Je to v podstate experiment, ktorý podstupujeme všetci spolu a to, že to zatiaľ funguje, je pre mňa znakom, že sme mnoho vecí k životu predtým nepotrebovali. Alebo toho, že sme boli už na zmenu pripravení, len sme sa potrebovali k nej nejako posunúť.

Práve v týchto časoch je dôležité dbať o svoje fyzické a duševné zdravie. Veronika denne cvičí jogu. Foto: Mickey Edwards

Pomáha nejako miestnym aj to, že sú zvyknutí žiť v jednej komunite?
Keďže na komunitách je táto spoločnosť postavená, pomáha im to „vykryť“ v nevyhnutných prípadoch otázky prežitia. Napríklad si tak vedia zabezpečiť strechu nad hlavou alebo naplniť žalúdok.

Na Bali sa dá zároveň mnoho jedla zohnať aj zadarmo, ako napríklad ryža, ryby, listová zelenina, kokosové orechy alebo papáje – to všetko je strava, na ktorej sa dá nejaký čas bez problémov prežiť. Náročnejšiu situáciu musia mať ľudia vo veľkých mestách, ako napríklad v Denpasare alebo Jakarte, ktorí stratili prácu.

Slovák na Taiwane hovorí,
prečo môže byť ostrov neďaleko Číny vzorom, ako zvládať epidémie

Na Slovensku je v týchto dňoch cítiť veľa solidarity, spolupatričnosti. Ľudia si sami šijú rúška a rozdávajú ich zadarmo, robia nákupy susedom a IT komunita vymýšľa rôzne aplikácie, ktoré môžu pomôcť. Deje sa niečo podobné aj na Bali?
Je krásne, ako sa celý svet doslova aktivuje a navzájom podporuje. Nie len v rámci jednotlivých krajín, ale globálne. Na Bali je vzájomná pomoc veľmi citeľná – organizácie a biznisy darujú jedlo hladným, ľudia ponúkajú svoje služby zadarmo a rôzne užšie komunity si vypomáhajú a podporujú sa.

Nepoddávať sa úzkosti

Prečo ste sa vlastne pred pár mesiacmi presťahovali z Austrálie na Bali?
Po 1,5-roku života v Austrálii som už pociťovala, že potrebujem zmenu. Na Bali som vycestovala už začiatkom decembra s úmyslom stráviť tam Vianoce. No už počas prvých dní som sa cítila skvelo a začínalo mi byť jasné, že sa sem chcem presťahovať. Keď mi vo februári vypršali dvojmesačné víza, na pár týždňov som sa vrátila do Austrálie, doriešila si potrebné veci a potom som sa už presťahovala na Bali na dobu neurčitú.

A ako prežívate súčasnú situáciu vy osobne?
Pravdupovediac, zatiaľ to bola celkom jazda. Psychicky som si prešla niekoľkými štádiami – od pokoja, vďačnosti, cez hnev, úzkosť až po pocity bezmocnosti a samoty. A potom som sa pokúsila opäť dostať k tvorivosti, k nachádzaniu radosti. Každopádne, to, čo teraz prežívame, je skvelou príležitosťou posedieť si sami so svojimi myšlienkami a emóciami, skúmať ich, pretriediť a vyventilovať si myseľ a telo.

Príbeh z Číny: Tri mesiace s karanténou.
Ako sa vraciam do normálu?

Aj ste si zaviedli nejaké nové rutiny, ktoré vám pomáhajú?
Ako prvé som sa odpojila od médií, spôsobovalo mi to úzkosti. Mám pocit, že zo správ v médiách a na sociálnych sieťach to vyznieva, že sa koronavírus šíri rýchlejšie, ako v skutočnosti. Z počítania úmrtí sa stala úchylka – radšej ich preto nesledujem.

Denne cvičím jogu, tancujem, meditujem a robím rôzne dychové cvičenia. V rámci prisťahovaleckej komunity, v ktorej žijem, sa rozmohlo viacero fitnes výziev, do ktorých sa zapájame. Snažím sa zdravo jesť, navštevujem parnú saunu a ľadový kúpeľ.

A tiež udržujem čistý priestor, v ktorom žijem. Popri tom som si zašila všetky roztrhané veci, pretriedila som si fotky, dokumenty a premazala aplikácie v telefóne. Som aj naďalej v kontakte s kamarátmi a mentormi, dokonca aj s koučami, aspoň telefonicky. Beriem to deň po dni. Napokon, každý deň je dar, nie samozrejmosť.

Každý deň je dar, nie samozrejmosť, hovorí Janečková. Foto: Mickey Edwards

Kedysi ste pracovali v Londýne, v rôznych korporáciách, až potom ste sa rozhodli žiť v juhovýchodnej Ázii a blízkom okolí. Čo vás táto skúsenosť naučila?
Pomohlo mi to uvedomiť si, že neistota vždy bola, je a bude. Dokonca by som ju dnes označila za premenu. Nemyslím si, že je správne všetko kontrolovať, škatuľkovať a ovládať. Preto som sa zamerala na prácu s mojim vnútrom, ktoré ako jediné môžem usmerňovať.

Môžem vám poradiť jeden experiment – predstavte si, že za pár mesiacov sa situácia stabilizuje a vy budete mať opäť možnosť robiť to, čo vás baví, bez hraníc a obmedzení. Čo by to bolo? Napojte sa na svoje vnútro a skúste to robiť už teraz, každý deň. Nakoniec vás to povedie správnym smerom. Mne sa to už niekoľkokrát osvedčilo.

Nové príležitosti

Niekoľko rokov už prevádzkujete na Bali, ale aj na Filipínach či v Austrálii retreatové pobyty pre tímy a jednotlivcov. Predpokladám, že súčasná situácia vám značne ovplyvnila aj podnikanie.
Áno, už začiatkom roka sme kvôli situácii v Číne stratili pár klientov. Potom sme zrušili všetky plánované retreaty na tento rok, takže to, čo som si plánovala ešte pred pár mesiacmi, dnes už vôbec neplatí. No zároveň som začala pracovať na nových veciach, prišli aj nové príležitosti a nakoniec som za túto zmenu veľmi vďačná.

A čo po korone?
Týchto 9 zvykov si možno zachovať, keď sa pandémia skončí

Na čom napríklad pracujete?
Posledný mesiac som strávila výskumom syndrómu vyhorenia, ktorým som si aj sama v minulosti prešla. Dokončovala som si koučingový certifikát, čítala som, vzdelávala sa. Momentálne dizajnujem holistický tréningový program práve pre ľudí, ktorí si vyhorením prešli a zároveň som začala koučovať ľudí aj na exekutívnych pozíciách.

Na druhú stranu, spozorovala som na sebe problém s motiváciou, čo asi spôsobilo celkové spomalenie vo svete, dokončovanie starých plánov a vytváranie nových. A tiež je pre mňa zmenou, že nemôžem pracovať z kaviarní, keďže sú zatvorené, a tak som viac-menej sama. Snažím sa o to viac pracovať na sebadisciplíne a sebamotivácii. No aspoň uplatňujem to, čo som sa za posledné roky, odkedy pracujem remote, naučila (úsmev).

Sledujete aj, ako sa vyvíja situácia na Slovensku?
Správy veľmi nesledujem, ale o opatreniach, ktoré sa zaviedli, viem vďaka kontaktu s blízkymi. Komunikujem s rodinou a kamarátmi a som rada, že si Slovensko našlo spôsob, ako sa so situáciou vysporiadať.

Veronika Janečková (33)

Rodáčka z Martina vyštudovala London Metropolitan University a London School of Economics. Pracovala v londýnskej pobočke kreatívneho štúdia Made by Many, na starosti mala produktový manažment, prevažne v oblasti vzdelávania. Popritom sa venovala startupom a zakladala vlastné projekty, napríklad portál Odviati o úspešných Slovákoch v zahraničí. Pred troma rokmi rozbehla spoločnosť BizTreat, ktorá umožňuje lídrom a tímom z celého sveta aktívny oddych a osobnostný rozvoj. V minulosti žila na filipínskom ostrove Siargao, v Austrálii a v súčasnosti žije na Bali.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?