21. marca 2020

Keď Forbes vlani v novembri usporiadal v juhočínskom Šen-čene, ktorý Číňania zvyknú označovať za svoje mesto budúcnosti, fórum pre biznismenov zo Slovenska, Česka a Maďarska, nikto z nás netušil, čo prinesie nasledujúcich pár mesiacov. Jan Smejkal, Čech, ktorý nám s akciou pomáhal a dlhodobo v Číne žije, nám popísal vlastnú skúsenosť zvnútra krajiny, ktorá sa ako prvá musela vyrovnať s epidémiou nového vírusu COVID-19. Prinášame vám tento pohľad jeho vlastnými slovami.

COVID-19 a všetko, čo s týmto koronavírusom súvisí, začalo byť pre nás dôležité koncom januára. Presnejšie, počnúc týždňom od 20. januára. Pretože na 23. januára sme mali už niekoľko týždňov naplánovanú cestu vlakom zo Šen-čenu na sever Číny kvôli oslavám čínskeho nového roka.

Niekoľko dní pred odchodom sme po kontrole zistili, že náš rýchlovlak má zastávku aj vo Wu-chane, epicentre vírusu. Hoci celá situácia bola v tej chvíli ešte na začiatku a reštrikcie v podstate neexistovali, na poslednú chvíľu sme sa rozhodli cestu vlakom zrušiť a cestovať 22. januára lietadlom. Už vieme, že to bolo správne rozhodnutie. Deň po našom odlete mesto Wu-chan uzavreli.

Uzavretie ulíc na vidieku. Foto: Jan Smejkal

Čínsky nový rok sme strávili na dedine a bolo zaujímavé sledovať reakcie ľudí na to, ako sa situácia vyvíjala. Nikto nesledoval televíziu, všetci čerpali informácie o víruse z internetu, a to hlavne z aplikácií Douyin (vo svete známy ako TikTok) a Weibo (čínska verzia Twitteru). Po pár dňoch väčšinu prístupov a vjazdov do našej dediny s pár stovkami obyvateľov zablokovali a strážili. Nepovolaným návštevníkom bol vstup zakázaný.

V boji s koronavírusom nám mohli
pomôcť príklady z Afriky. Ich chráni nezáujem

Pred naším návratom do Šen-čenu boli rúška a dezinfekčné prostriedky, samozrejme, k nedostaniu, zásadná panika v supermarketoch sa však nekonala. Mohlo to byť aj preto, že ľudia mali nakúpené dopredu práve kvôli čínskemu novému roku.

Večer 3. februára sme sa vydali na letisko do mesta Čching-tao (Qingtao). Stretli sme len hŕstku áut, pri zjazde z diaľnice nám zmerali teplotu, letiská a aj samotné lietadlo boli poloprázdne. Všetci, a to bez výnimky, mali nasadené rúška.

Život po návrate do Šen-čenu

Prvá úloha, ktorú sme po návrate museli vyriešiť, bol nákup potravín. Dobré na Šen-čene a Číne všeobecne je to, že model online to offline (O2O), e-commerce a služby s týmito biznismi spojené sú veľmi rozvinuté. Jednoducho, objednať čokoľvek online nie je žiadny problém.

Prvý týždeň, počnúc 3. februárom, človek musel o tovar tak trochu bojovať, pretože denné zásoby supermarketov sa rýchlo vypredali. Niektoré supermarkety neboli schopné doručovať v ten istý deň (za normálnych podmienok im to trvá cca 1 hodinu), pretože príval objednávok narazil na nedostatok pracovných síl.

Kontrola vodičov. Foto: Ján Smejkal

V podstate všetky kaviarne, kiná, posilňovne, obchody (okrem supermarketov), boli zatvorené. Tie obchody a supermarkety, čo zostali otvorené, fungovali len s obmedzenou pracovnou dobou, respektíve na rozvoz.

Druhý týždeň po návrate, počnúc 10. februárom, sa situácia s nákupom potravín stabilizovala s tým, že občas človek nenakúpil úplne všetko, čo chcel. Od tretieho týždňa boli supermarkety späť v plnej prevádzke ako online, tak aj offline.

Kaviarne, reštaurácie a obchody začali vo veľkom, aj keď s celým radom obmedzení, otvárať na začiatku marca.

Kaviarne: Najprv rozbehli len rozvoz, prípadne iba „take-away“ služby.

Reštaurácie: Niektoré fungovali v zásade nonstop vďaka rozvozu, zvyšok po opätovnom otvorení umožňoval len „take-away“ či sedenie na vonkajšej záhradke.

Obchody (retail všeobecne): Aj keď už dnes môžeme vidieť celý rad obchodov otvorených, stále v nich nie je v podstate ani noha.

Posilňovne: Otvárajú až teraz, no viem si predstaviť, že príliš veľa návštevníkov nemajú.

Kiná: Stále zatvorené, limitovaný výber filmov sa dá pozerať online.

Niektoré prieskumy aj samotní majitelia naznačili, že malé a stredné podniky (retail/služby) zaznamenali až viac ako 80-percentný prepad tržieb. V mnohých prípadoch sa situácia ani dnes (13. marca) nijako zásadne nemení. Hoci Šen-čen sa zdá byť z najhoršieho vonku, a aj keď už môžeme vidieť známky akéhosi ekonomického uživenia, moji známi aj ja sám sa stále zdráham tráviť čas vonku v kaviarňach. A keď už sa niekam vydáme, reštaurácia stále funguje na 20 percent kapacity a hostia sú zväčša cudzinci. Ísť do posilňovne či na masáž nám zatiaľ ani nenapadlo…

Aj keď je v zásade nemožné sa proti spomenutému stopercentne ubrániť, rád by som spomenul pár taktík, ktoré čínske firmy aplikovali v priebehu tej najväčšej krízy tu v Číne. Snáď to aspoň niekomu pomôže.

Ako biznisy v Číne zareagovali?

Jednou z odpovedí firiem bola spolupráca a zdieľanie pracovných síl. Ako prvý s nápadom na zdieľanie pracovnej sily s nevyťaženými reštauráciami prišla Hema (obdoba Rohlík.cz vlastnená Alibabou). Firma sa dohovorila s majiteľmi ťažko zasiahnutých reštauračných a retailových reťazcov, podpísala krátkodobé zmluvy s ich nevyužitými zamestnancami, novú pracovnú silu vyškolila (ako po pracovnej tak bezpečnostnej stránke) a v priebehu niekoľkých dní bola Hema opäť schopná zabezpečiť viac dodávok a pomôcť tak v megameste ako Šen-čen zabezpečiť vcelku normálny chod.

Hema, samozrejme, nebola jediná, všetci veľkí hráči sa myšlienky chytili a zareagovali podobne. Veľmi pozitívne ma prekvapilo, že Rohlík.cz už ide v Česku príkladom. Dúfam, že viac firiem a podnikateľov sa pridá a spoločnými silami to zvládneme!

Podniky poskytujúce rozvoz jedál z reštaurácií (napr. Meituan-Dianping) či dovoz potravín (už spomínaná Hema) nielenže museli zaistiť bezpečnosť na pracovisku (dostatočná zásoba rúšok a pravidelné meranie a sledovanie teploty zamestnancov), ale rovnako museli postupovať aj pri odovzdaní tovaru konečnému zákazníkovi.

Zo dňa na deň každá budova alebo miestna komunita v Šen-čene obmedzila vstup iba na jeden hlavný vchod. Pri tomto vchode bol vymedzený priestor pre doručené balíky a tašky s potravinami. Kuriéri majú aj dnes vstup do objektu zakázaný, a ak si chcete tovar vyzdvihnúť, vrátnik si vás zapíše aj s vašou aktuálne nameranou teplotou. Návštevám je vstup striktne zakázaný, len tí, čo sú na adrese zaregistrovaní, majú vstup povolený.

Reštaurácie začali baliť jedlo na rozvoz. Foto: Ján Smejkal

Reštaurácie, ktoré si vedeli zabezpečiť rozvoz (či už na vlastnú päsť, alebo cez jedného zo sprostredkovateľov), fungovali v zásade nonstop, zvyšok po opätovnom otvorení umožňoval len „take-away“ či sedenie na vonkajšej záhradke. Už dnes vieme, že na niektorých z podnikateľov v službách a retaile mal COVID-19 a s ním spojený prepad tržieb devastačný účinok. Niektorí žiadajú o pôžičky s nízkym úrokom, niektorí dúfajú, že dostanú vládnu pomoc, no a niektorí už zavreli či hľadajú kreatívne cesty, ako si zákazníkov udržať aj v tomto období.

Starbucks plánuje otvoriť všetky predajne (okrem provincie Hubei) ku koncu marca. Predajne Apple v Číne sú už z veľkej časti znovu otvorené a napríklad Ikea mala v pláne ku koncu druhého marcového týždňa uviesť do prevádzky aspoň päťdesiat percent ich lokácií v Číne.

Pri výdaji jedla majú všetci rúška. Foto: Ján Smejkal

Práca z domu. Najväčší svetový experiment

Drvivá väčšina ľudí v Číne začala pracovať z domova hneď po skončení čínskeho nového roka (tento rok bol oficiálne o týždeň predĺžený). Niektoré čínske technologické firmy, s ktorými pracujem, mi oznámili, že boli späť na „100 percent“ už na začiatku februára. Jediný rozdiel bol, že ľudia pracovali z domova či zo zahraničia.

Experti sa zhodujú, že jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Číne podarilo rozširovaniu COVID-19 pomerne rýchlo zabrániť, je, že ľudia dobrovoľne zostali doma a nevychádzali, ak to nebolo nevyhnutné. Firmy ako Tencent, Alibaba, Baidu, ByteDance a ďalšie neváhali a ešte pár dní pred koncom čínskeho nového roka vyhlásili 2- až 3-týždenný home office. Išli tak príkladom a naštartovali veľmi dôležitý trend.

Toto viedlo k zrodu celosvetovo najväčšiemu home office experimentu. V podstate cez noc desiatky a stovky miliónov ľudí začali používať aplikácie umožňujúce skupinové videohovory, live-streaming, zdieľanie a spoluprácu pri tvorbe dokumentov. Konglomeráty ako Tencent, Alibaba a ByteDance ponúkli tieto služby zadarmo, menšie firmy ako Zoom či ďalší nováčikovia zažili neskutočný nárast tržieb a aktívnych užívateľov.

Digitálne nomádstvo či home office nie je v Číne stále úplne bežný, a tak aktuálna situácia pomáha jeho osvete. Všeobecne však môžeme povedať, že osobné stretnutie nestratí na svojej dôležitosti. Už od minulého týždňa dostávam pozvánky od čínskych firiem na osobné stretnutia, aby sme mohli pokročiť v práci na spoločných projektoch. Ak sa nič zásadné nestane, viem si predstaviť, že nasledujúci týždeň sa všetko pomaly začne vracať do normálu, aspoň teda v Šen-čene.

Škola online a zrušené konferencie

COVID-19 sa dotkol nielen pracujúcej časti obyvateľstva, ale aj študentov. Zo dňa na deň sa výučba presunula do online sveta. Len pár dní po skončení predĺženého čínskeho nového roka Alibaba oznámila, že 50 miliónov študentov a 600-tisíc učiteľov využili jej služby pre organizáciu online výučby hneď v prvý oficiálny deň školy.

Aplikácia DingTalk, ktorú už študenti a učitelia v Číne vo veľkom používajú, sa stala obetným baránkom tohto nového trendu online výučby. Naštvaní žiaci a žiačky sa dozvedeli, že ak aplikácia získa dostatočný počet nízkych ohodnotení (1 hviezdička), môže byť z App Store stiahnutá. Celkový rating aplikácie DingTalk sa cez noc zhoršil zo 4.9 na 1.4.

Vďaka už vyššie spomenutému celoštátnemu home office došlo k dočasnému zrušeniu všetkých konferencií a spoločenských akcií. Konferencie a aj ďalšie akcie sa presunuli do online sveta. Niektorí sa rozhodli využiť služby ako DingTalk či Zoom, niektorí začali viac experimentovať s live-streamingom (Douyin). Boli aj takí, ktorí sa rozhodli zainvestovať do tvorby svojich vlastných platforiem len pre ich účely.

Celkom veľký záujem je teraz v Číne aj o VR konferencie a VR technológiu. Pozorne sledujem čínskeho prezidenta spoločnosti HTC, ktorý v poslednom mesiaci promoval už dve veľké VR konferencie. Tento typ konferencií sa zrušenia obávať nemusí. Myslím, že môžeme očakávať, že týchto konferencií bude tento rok v Číne i na celom svete pribúdať.

Back to office

Organizovaný návrat do kancelárií sa začal v pondelok 24. februára. Niektoré firmy poslali väčšinu zamestnancov späť do kancelárií, niektoré zaviedli tzv. prácu na zmeny (polovica zamestnancov pracuje z domu a druhá polovica je v kancelárii, pričom nasledujúci týždeň sa poradie prehodí, aby sa obmedzil kontakt na pracovisku). Tento týždeň je už všetko v zásade v normále. Drvivá väčšina ľudí je späť v kanceláriách, ale mnoho ochranných opatrení stále platí (rúška, meranie teploty pri vstupe do budovy a podobne).

Taxikári majú v aute plastové zábrany. Foto: Ján Smejkal

Aj dnes, ak chcete ísť nakúpiť do supermarketu, musíte mať nasadené rúško, a ak máte teplotu, zmerajú vás buď klasickým diaľkovým teplomerom, prípadne novou kamerovou technológiou prispôsobenou pre tieto účely a dovnútra vás nepustia. Vidieť to v supermarketoch, na letiskách či na ďalších rozľahlých verejných plochách. Taxikári či vodiči Didi (lokálna verzia Uber/Liftago) vás môžu odmietnuť v prípade, ak nemáte rúško, a niektorí vodiči majú v aute dokonca aj plastovú zábranu.

Dostatočná zásoba rúšok pre zamestnancov (dve rúška na zamestnanca denne, pretože aby rúško malo aspoň nejaký ochranný účinok, musí sa po 4 hodinách meniť), dezinfekčné prostriedky (pravidelné čistenie verejných a kuchynských priestorov), teplomery (pravidelné meranie a sledovanie teploty) a prísne a pravidelné kontroly. Toto sú tie základné podmienky, aby ste mohli svoj biznis či kanceláriu v Číne znovu otvoriť.

Tí, čo zaváhali, museli čakať a možno ešte aj teraz čakajú na povolenie od miestneho úradu. Ja pevne dúfam, že situácia u nás nebude taká dramatická ako v Číne, avšak treba ju brať vážne a pripraviť sa!

Prajem vám veľa zdravia a sily a v prípade, že by som vám mohol nejako pomôcť, ozvite sa.

Autor Ján Smejkal prepája čínske a európske biznisy, pôsobí v Šen-čene.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso