21. marca 2020

Krajiny v Európe prijímajú pri boji s koronavírusom rozličné opatrenia. Zatiaľ čo napríklad česká vláda zakázala v noci z nedele na pondelok voľný pohyb osôb, Briti sa spoliehali na kolektívnu imunitu a ešte cez víkend organizovali maratón. Forbes oslovil Slovákov v zahraničí a zisťoval, ako vnímajú opatrenia tamojších vlád a prístup obyvateľov. Ako podľa nich zvládajú situáciu v Španielsku, Anglicku, Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku a Česku?

Španielsko

Kristína Böhmer, ktorá žije s rodinou v Španielsku, pokrýva aktuálnu situáciu v krajine ako novinárka. Hovorí, že Španieli “outbreak” prespali, aj keď už od začiatku, ako rástli čísla infikovaných v Taliansku, bolo jasné, že pre Španielsko je to len otázka času. Väzby medzi týmito dvomi krajinami sú totiž veľmi silné, ľudia cestujú hore-dole za prácou, štúdiom, rodinou.

„Mám známeho, ktorý štyrikrát cestoval na sever Talianska za klientmi v priebehu posledných dvoch týždňov a prestal s tým, až keď ho nepustili cez hranicu. Povedal, že pracovať musí a pokiaľ tam nechodí, prichádza o peniaze,“ dopĺňa ďalšia Slovenka v Španielsku Martina Matuščáková.

Tento muž má 46 rokov a je zdravý, takže sa nakazenia nebojí, lebo mu to ublížiť vraj nemôže. Tento pohľad na koronavírus tam dlho prezentovali aj autority. Prvý prípad na pevnine (okrem prvých dvoch na Kanárskych a Baleárskych ostrovoch) bol potvrdený v Barcelone.

„Hlavný tajomník regionálneho verejného zdravotníctva na tlačovke povedal, že sa viac bojí chrípky. Tvárili sa tak všetci politici. Ultrapravicová strana Vox si urobila zhromaždenie, na ktoré prišlo 9-tisíc ľudí. Premiérova manželka a dve ministerky išli pochodovať s ďalšími 120-tisícmi ľuďmi za práva žien. Všetky tri dámy aj tajomník strany Vox sa teraz liečia na koronavírus,“ dodáva novinárka.

Ľudia čakajúci v rade pred obchodom v Barcelone. Foto: SITA/AP

Na začiatku minulého týždňa sa v Španielsku začali potvrdzovať stovky pozitívnych prípadov, no vláda podľa Martiny občanom stále hovorila, že nehrozí veľké nebezpečenstvo, všetci sú v poriadku a život pokračuje ďalej. Tak to vnímali aj bežní ľudia. Kristína hovorí, že keď dcéru odhlásila z komunitných aktivít v Barcelone, niekoľko kamarátok jej napísalo: „Prečo nebudete chodiť? Stalo sa niečo?”

Vláda otočila až minulý víkend, keď v krajine vyhlásila stav núdze. Počet infikovaných bol už v tisícoch. Martina celú situáciu pozorovala z malého mestečka na Costa Brava, 90 kilometrov od Barcelony.

„Asi najsilnejší moment prišiel vtedy, keď nám jeden z dodávateľov povedal: ‚Keby som vami, tak nezavriem. Reštaurácie v Barcelone sú už zavreté, všetci prídu sem a zarobíte strašne veľa,“’ hovorí a dodáva, že nakoniec zavreli. Reštaurácie v ich okolí však mali na celý víkend vybookované a na pobrežie prichádzali celé rodiny do svojich “letných bytov”, aby nemuseli byť zatvorení v karanténe.

Slovenka v severnom Taliansku: Bojím sa, že Slováci sa nepoučia zo situácie u nás

„Neuvedomovali si závažnosť situácie, pretože neboli dostatočne informovaní a jediné, čo mali v hlave bolo – ja som zdravý a nič sa mi nemôže stať, ‘“ hovorí Martina a dodáva, že polícia musela uzatvárať pláže a terasy.

Situácia sa po pár dňoch zmenila a dnes už je v krajine všetko zatvorené, okrem potravín, lekární a trafík. Kto môže, pracuje z domu. Deti nechodia do školy a platí prísny zákaz vychádzania. „V supermarketoch si musíte vystáť prvý rad pred obchodom, lebo dnu púšťajú obmedzený počet ľudí a v rade medzi vami musia byť dva metre odstup. Ak si Španieli držia dva metre odstup, pochopili, že je fakt zle,“ hovorí Kristína, ktorá si myslí, že všetko prišlo neskoro.

Dnes má Španielsko potvrdených takmer 18-tisíc nakazených, skoro 831 mŕtvych a zdravotníctvo je podľa Kristíny také preťažené, že ak voláte na linku, čakáte v poradí dve hodiny. Krajina sa však snaží držať spolu. „Každý večer o ôsmej vyjdeme všetci naprieč Španielskom na balkóny a tlieskame. Je to dojímavé. Bodaj by sme sa dočkali toho posledného potlesku, keď vírus porazíme,“ dodáva Kristína.

Spojené kráľovstvo

V Británii potvrdili v stredu 676 nových prípadov nákazy koronavírusom, čím ich počet stúpol na 2 626 a počet obetí v krajine už prekročil stovku. Napriek tomu sa stavala k aktuálnej situácii omnoho miernejšie ako susedné štáty. Prečo? Postup Spojeného kráľovstva bol dlho založený na teórii skupinovej imunity, podľa ktorej je potrebné, aby sa koronavírusom nakazilo asi 60 percent ľudí.

„Spoločnosť takto bude voči koronavírusu imúnna, čo nám pomôže kontrolovať túto chorobu z dlhodobého hľadiska,“ povedal hlavný poradca britskej vlády pre zdravotníctvo Sir Patrick Vallance ešte 13. marca.

Znamenalo by to však, že by sa muselo nakaziť 39 miliónov ľudí, čo by podľa výpočtov Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá udávala 1-percentnú úmrtnosť, znamenalo 398-tisíc obetí. Mnoho odborníkov britský postup kritizovalo a označovalo ho za veľký hazard. Prvé výraznejšie karanténne opatrenia vláda zaviedla až s výrazným oneskorením oproti Francúzsku a Španielsku.

Kriticky vnímali postoj vlády Spojeného kráľovstva aj niektorí zo Slovákov, ktorí v krajine žijú. „Stretávam sa hlavne s astrofyzikmi a mám pocit, že väčšina postup vlády kritizuje. Postupne nás to začalo znepokojovať,“ hovorí Tomáš Šoltinský, ktorý si robí doktorát v Centre pre astronómiu a teóriu častíc na University of Nottingham.

„Nie som virológ a verím, že Briti majú jedny z najlepších mozgov k dispozícii, no stratégia kolektívnej imunity vyzerá ako riskantná možnosť, ktorá môže stáť veľa životov,“ pokračuje. Aj kvôli nedostatočným opatreniam vlády sa Tomáš cez víkend rozhodol priletieť domov na Slovensko.

Na univerzite síce dali zamestnancom home office a študenti budú mať prednášky online, ale centrálne opatrenia chýbajú.  „My astrofyzici máme radi grafy, prečítal som rôzne články zobrazujúce vývoj  nákazy s a bez opatrení, a z nich jasne vyplýva, že opatrenia môžu veľmi pomôcť. Aj preto je postoj vlády zarážajúci,“ hovorí Tomáš.

Dodáva, že Britom drží palce, no má obavy z toho, čo keď ich taktika nevyjde.

Francúzsko

Prvé opatrenia vo Francúzsku oznámili pred týždňom v sobotu a v pondelok ich prezident Emmanuel Macron sprísnil. V krajine bolo vtedy už päťtisíc nakazených a vyše stovka obetí. Od utorka tam platí obmedzenie pohybu obyvateľov na verejnosti a vláda tiež odložila druhé kolo miestnych volieb.

To prvé sa v krajine konalo minulú nedeľu, za čo si vláda vyslúžila veľkú kritiku lekárov. „Mnohí považujú Francúzsko za neuveriteľne vyspelú krajinu, no v boji proti novému typu koronavírusu nemôžeme z môjho pohľadu o jej vyspelosti hovoriť,“ hovorí Slovenka žijúca vo  Francúzsku Erika Mokrý. Opatrenia podľa nej prišli veľmi neskoro a vláda k situácii nepristupovala zodpovedne.

Francúzska polícia upozorňuje cyklistov na pláži v Marseille. Foto: SITA/AP

Sám Macron bol nedávno kritizovaný za to, že sa v čase šírenia vírusu spoločne s ministrom zdravotníctva Olivierom Véranom zúčastnil na divadelnom predstavení. Podobne ako to v začiatkoch prezentovali autority, to ešte aj dnes vnímajú obyvatelia, najmä na juhu krajiny, kde žije Erika. O situácii hovorila s kolegami, susedmi, staršími aj mladšími a nikto z nich situáciu neberie dostatočne vážne. „Ľudia tu nerešpektujú zákaz vychádzania, len veľmi málo z nich nosí rúško a naďalej sa stretávajú vo väčších počtoch. Či už v rodine, alebo medzi susedmi. Berú to celé ako prázdniny, nemusia chodiť do práce ani si čerpať dovolenku a naďalej sú platení,“ vysvetľuje.

Vo štvrtok bol zakázaný vstup na pláže na južnom pobreží Francúzska, na Korzike a zákaz je uvalený aj na mnohé oblasti atlantického pobrežia. Pohyb tam kontrolojú policajti, pričom mnohí z nich podľa nej nemajú žiadne ochranné pomôcky. Erika zatiaľ nikde nepostrehla ani výzvu, aby si ľudia ušili rúška sami, prípadne návod. Obáva sa preto o to, aby krajina nedopadla ako Taliansko.

Nemecko

Filip Kubej býva v menšom asi 250-tisícovom nemeckom meste Chemnitz, ktoré leží asi 50km na sever od českých hraníc. Pracuje v tamojšom závode Volkswagenu. „Asi pred 2 – 3 týždňami sme dostali zákaz cestovať mimo EÚ, neskôr už aj v rámci EÚ. U väčšiny kolegov ale prevládal názor, že koronavírus je trochu iná chrípka,“ hovorí a dodáva, že vláda k tomu v tom čase zaujala stanovisko, že môže byť nakazených až 70 percent obyvateľov a že opatrenia nemajú veľký zmysel.

Postupne však zakázali veľké stretnutia nad 500 ľudí a až keď bolo v Nemecku nakazených niekoľko tisíc ľudí, oznámili zatvorenie škôlok a škôl. „U nás v meste sa objavili prvé prípady a výstavný komplex hál sa začal prebudovávať na dočasnú vysunutú nemocnicu. Stále tu ale prevládala nálada, že je to zvládnuteľné, len si treba dávať väčší pozor, ale kto to má dostať, tak to dostane a mal by sa potom izolovať,“ vysvetľuje.

V boji s koronavírusom nám mohli pomôcť príklady z Afriky. Ich chráni nezáujem

V tom čase už Slovensko uzatváralo hranice, ľudia boli doma a robili sa veľké propagácie na nosenie rúšok. Nemecká spolková vláda začala tému intenzívnejšie komunikovať a robiť vážnejšie opatrenia až tento týždeň. „Osobne ma mrzí, že rúška sa tu vôbec nepropagujú. S údivom a závisťou sledujeme, ako si s nimi na Slovensku všetci pomáhajú, ako ich ľudia zodpovedne nosia, vyvíja sa aplikácia a prichádzajú rôzne iniciatívy od obyčajných ľudí,“ hovorí Filip.

Počet prípadov nákazy novým typom koronavírusu tam v stredu za 24 hodín narástol o rekordných 2 801 na 10 999 a aj preto prijíma vláda stále nové opatrenia. Momentálne majú zatvorené školy, škôlky, väčšinu obchodov a obyvateľov vyzývajú k tomu, aby ostali doma.

Ako informovala ČTK, berlínsky primátor Michael Müller nevylúčil, že dôjde aj k zásadnejšiemu obmedzeniu pohybu občanov. Doterajšie opatrenia totiž viedli aj k tomu, že obyvatelia hlavného mesta trávia čas spoločne vo veľkých skupinách v parkoch alebo na vonkajších ihriskách. Niektorí podľa neho dokonca organizujú špeciálne “koronavírusové párty”.

Švajčiarsko

Švajčiarsko má piaty najvyšší výskyt koronavírusu v Európe, ale podľa výskumníčky Márie Friedmannovej bola krajina ešte v stredu v pokoji a dobrej nálade. Minulý víkend tam prestali fungovať lyžiarske strediská, ale stav núdze, keď sa zavreli všetky bary, reštaurácie, posilňovne, obchody a iné verejné miesta, prišiel až v pondelok.

„V nedeľu bol krásny jarný deň a vonku bolo mnoho ľudí. V tom čase už malo Švajčiarsko asi 1 600 prípadov, ale nebolo tu vidno znepokojenie. Rúška sa nenosili a život išiel normálne ďalej,“ hovorí Mária, ktorá sa na to nedávno pýtala svojej švajčiarskej susedy, vzhľadom na opatrenia inde v Európe.

„Odpovedala, že sa neznepokojujú a veria svojej vláde a zdravotníctvu, že vedia, čo robia. Od včera však veľmi stúpol počet prípadov, tak už volia vážnejší jazyk,“ vysvetľuje.

Výzva menom koronavírus: Návod od bývalého príslušníka Navy SEALs, ako prekonať ťažké časy

Po vyhlásení núdzového stavu sa tam ľudia síce stiahli do izolácie, ale stále je tam možné chodiť na prechádzky a stretávať sa v malých skupinách ľudí. „Švajčiarsko asi zareagovalo príliš pomaly, no má také zdroje a zdravotníctvo, že si to možno mohlo ‚dovoliť’. Či je to naozaj tak, alebo zareagovali naozaj príliš neskoro, uvidíme už o pár týždňov,“ dodáva.

Česko

Vo štvrtok pribudlo u našich susedov 205 potvrdených prípadov nákazy koronavírusom, čo bol doteraz najvyšší denný nárast a celkový počet nakazených sa vyšplhal na 774. Tamojšia vláda zakázala v noci z nedele na pondelok voľný pohyb ľudí v krajine, ktorý má platiť do 24. marca s výnimkou nevyhnutných nákupov či ciest do zamestnania. V pondelok ráno tam tiež hygienici uzavreli dve mestá a jednu obec.

„Opatrenia tunajšej vlády vnímam kladne a súhlasil by som aj s prísnejšími, najmä na začiatku, keď bol Instagram plný ľudí, ktorí piknikovali na Letnej alebo lyžovali v Jasnej,“ hovorí Viktor Vincze, ktorý pracuje v Prahe ako fitness tréner.

On sám sa snaží na svojich sociálnych sieťach vyzvať ľudí a influencerov, aby medzi luďmi šírili potrebné informácie a šli príkladom. Priznáva však, že aj on bral na začiatku, podobne ako mnohí iní, koronavírus na ľahkú váhu. „Dúfali sme, že sa nás to týkať nebude, ale bohužiaľ sme sa mýlili,“ dodáva.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso