6. októbra 2020

Jedno percento najmajetnejších ľudí sveta vytvára dvakrát viac emisií ako tí najchudobnejší, uvádza najnovšia správa analytických inštitútov Oxfam a Štokholmského inštitútu životného prostredia. Preto volajú po vyšších daniach na prebytočný luxus. 

Štúdia dvojice inštitútov, ktorá prebiehala štvrť storočia, presnejšie medzi rokmi 1990 – 2015, prišla na to, že jedno percento najbohatších ľudí sveta vyprodukuje až 15 percent všetkých emisií. Najchudobnejší ľudia planéty sú pritom zodpovední len za 7 percent celkového znečistenia v atmosfére.

Prečo bohatí znečisťujú viac

Kameňom úrazu boháčov je nadmerné cestovanie. Iba letecká preprava v rámci Európskej únie má na svedomí vyše polovicu emisií, ktoré ročne vyprodukuje percento najbohatších Európanov. Nasleduje pozemná doprava a nakoniec energia, ktorú minú ich luxusné domácnosti.

Niet pochýb o tom, že čím je človek bohatší, tým viac cestuje a väčšina jeho ciest je súkromná. Bohatí ľudia majú vlastné luxusné autá a jazdia na dovolenku do zahraničia, no tí najmajetnejší, o ktorých je reč, si kupujú extrémne znečisťujúce súkromné tryskáče a superjachty.

Pre predstavu: superjachta spáli v priemere 500 litrov paliva za jedinú hodinu. Naopak, najchudobnejší, ak aj cestujú, tak prevažne hromadnými prostriedkami, ktoré sú omnoho šetrnejšie k životnému prostrediu.

Ekoaktivistka: Máme pocit, že to, čo máme, nikdy nie je dosť dobré.
Prispievajú k tomu aj influenceri

Preto analytický think-tank Oxfam v najnovšej štúdii tvrdí, že luxusný životný štýl by mal podliehať väčšiemu zdaneniu – a malo by sa tak stať skôr, ako sa veci vymknú spod kontroly.

„Jednotlivé vlády musia okresať emisie, ktoré produkujú najbohatší, a to prostredníctvom daní, ktoré uvalia na luxusné produkty, ako na SUVčka či príliš časté lety,“ hovorí Tim Gore, šéf odboru klimatickej politiky v Oxfame, ktorý je zároveň aj autorom spomínanej štúdie.

Priveľká spotreba

Nie sú to však len emisie oxidu uhličitého, ktorých produkcia je nerovnomerne rozložená medzi chudobných a bohatých. Nezávislá štúdia Univerzity v Leedse poukázala na fakt, že desatina najbohatších ľudí sveta spotrebuje 20-krát viac energie ako desať percent najchudobnejších ľudí planéty.

Na vrub to možno opäť pripísať prevažne cestovaniu. „Najbohatších 10 percent ľudí spotrebuje až 56 percent všetkého paliva, stojí za 70 percentami všetkých novopredaných áut a 76 percentami všetkých predaných balíčkov luxusných dovoleniek,“ hovorí štúdia, ktorú univerzita publikovala v marci tohto roka.

Ako dovolenkujú boháči?
Miliardár Jay-Z s Beyoncé si v Chorvátsku prenajali luxusnú superjachtu

Štúdia však pripomína, že mnohé oblasti sa nedajú ani porovnať, pretože „chudobní majú príliš malú spotrebu.“ Dokonca aj najnevyhnutnejšie veci spotrebujú bohatí v omnoho väčšej miere ako chudobní.

„Spotreba každodenných produktov rastie s príjmom, takže bohatí míňajú aj omnoho viac tepla a elektriny,“ uvádza štúdia, ktorá bola publikovaná v magazíne Nature Energy.

Yannick Oswald, jeden z autorov štúdie, hovorí, že odpoveďou na tento problém by mohlo byť lepšie cielené zdanenie. „Musíte brať do úvahy, že na svete je mnoho chudobných ľudí, ktorí potrebujú zvyšovať svoju spotrebu energie, pretože stále nemajú všetko na to, aby žili dobrý život. Preto sa nedá iba paušálne obmedziť spotrebu,“ vysvetľuje Oswald.

Pandémia urobila bohatých bohatšími.
Toto je 400 najmajetnejších Američanov

Namiesto toho by mali vlády nastaviť daňové zaťaženie tak, aby odrádzalo ľudí od prebytočnej spotreby, či už od dlhých letov súkromnými tryskáčmi alebo aj od kúpy drahých šperkov, či nadbytočnej elektroniky, dopĺňa autor štúdie.

Nie, riešením nie je väčšia efektivita

Mnohí boháči sa svojho okázalého životného štýlu zastávajú a pomáhajú si starým argumentom, že nové technológie pomôžu, aby bola ich spotreba efektívnejšia a menej zaťažovala životné prostredie.

Áno, je pravda, že elektroautá od Tesly sú voľbou pre milionárov, ktorí chcú byť o niečo viac ekologickí, že smart domácnosti spotrebujú menej tepla a elektriny a aj to, že superjachty už tiež presedlávajú na vodíkový pohon.

Ako však podotýka štúdia z Leedsu, tento argument neobstojí. Ak sa pozrieme na projekcie ekonomického rastu OECD, tak z nich vyplýva, že „aj pri zvýšení energetickej efektivity sa celková spotreba energií do roku 2050 zdvojnásobí pričom doprava bude mať na tomto čísle väčší podiel, ako v súčasnosti.“

Korona nezastavila stavbu najväčšej superjachty.
Nechýba jej kino, bazén ani heliport

Na druhej strane nám môže byť útechou aspoň to, že predikcie ekonomického rastu už skosila pandémia Covidu-19. To by malo znamenať, že rovnako klesnú aj emisie oxidu uhličitého.

No aj tak by sme mali konať. Ako hovorí Tim Gore, šéf odboru klimatickej politiky v Oxfame: „Nemôžeme znova naštartovať naše zastarané, neférové a znečisťujúce ekonomiky do obdobia pred Covidom. Vlády by mali využiť príležitosti, ktoré im táto pandémia ponúkla, a celkom by mali zmeniť smerovanie ekonomík tak, aby prispeli k lepším zajtrajškom pre nás všetkých.“

Prispievateľ Ollie Williams píše pre Forbes o boháčoch a ich životnom štýle. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?