12. augusta 2020

Kedysi bola Natália Pažická nákupnou maniačkou, dnes je aktívna v oblasti udržateľnosti a na svojich sociálnych sieťach sa snaží motivovať ľudí k rozumnejším rozhodnutiam. Aj keď sama patrí medzi influencerov, k svojim „kolegom“ je aj kritická. Tvrdí, že neustále prezentovanie konzumného spôsobu života má veľký sociálny a environmentálny dopad a negatívne ovplyvňuje najmä mladých ľudí.

„Bolo by fajn, keby si influenceri uvedomovali, aký dopad má ich správanie na ľudí, ktorí ich sledujú, ale aj na tých, ktorí ten konkrétny produkt vyrábali,“ hovorí a dodáva, že možno o 10 rokov už rozbaľovanie balíčkov s oblečením a promovanie nových vecí na týždennej báze už nebude v poriadku.

V minulosti ste ako modelka pracovali napríklad pre fast fashion značku Bershka, kde vám platili 250 € na deň pri 8 hodinovom pracovnom čase. Nedávno ste k tomu na Instagrame napísali post, kde ste to porovnávali s mzdou ich šičiek, ktoré „dostávajú o 246 € menej, pričom šičky robia o päť hodín viac a v nepredstaviteľných podmienkach.“ Keď sa zamýšľate nad svojou kariérou modelky s dnešným nastavením, urobili by ste niečo inak? 

Dobrá otázka. Asi každý z nás, keď si položí takúto otázku, tak by našiel niečo, čo by urobil inak. Človek dospieva, dostáva sa k iným informáciám, stretáva sa s novými ľuďmi a vždy sa dá nájsť niečo, čo by urobil inak. Keby som však mohla vyradiť nejakú časť svojho života, tak by som to neurobila, pretože by som možno nebola tam, kde som dnes.

Módna blogerka Janatini: Instagram má byť o pekných záberoch,
kvalita stojí veľa času a peňazí

Ak by som sa nezačala venovať modelingu, a potom na základe toho stylingu a písaniu blogu, možno by som nešla študovať módu a nikdy by som neprišla k zisteniam, k akým som dospela a môj život by asi vyzeral inak. Som vďačná za to, čím som si prešla a som rada, že mám skúsenosť aj z tej opačnej strany. Ja sama som bola kedysi závislá na nakupovaní, pohybovala som sa v módnom biznise… No mala som šancu navštíviť fabriky v Číne a to bol akýsi začiatok  mojej cesty.

Ako vyzerala vaša závislosť od nakupovania?

Tým, že som vďaka modelingu začala zarábať vlastné peniaze, mohla som sama dosť skoro rozhodovať, kde ich miniem. V tej dobe k nám prišli prvé fast fashion obchody, ako sú H&M či Zara a spolu s nimi sa spustil veľký nátlak na mladých ľudí kupovať si stále nové oblečenie. U mňa na základnej škole a neskôr aj na strednej to bolo tak, že ak ste si dali dva krát v jednom týždni tie isté nohavice, tak ste boli na smiech.

Natália začala v 14 rokoch s modelingom, vďaka ktorému sa dostala do čínských fabrík a videla podmienky, v akých sa tam pracuje. Foto: archív respondentky

Vždy, keď som sa obliekala, premýšľala som, kedy som konkrétny kúsok mala oblečený naposledy. Tento tlak je podľa môjho názoru vyvíjaný na mladých ľudí stále. Na mňa navyše vplývalo aj to, že som chodila na kastingy, videla som, ako sa obliekajú iné modelky. Mala som pocit, že aj to, ako sme oblečené rozhoduje o tom, či dostaneme prácu. Svoje zarobené peniaze z modelingu som teda míňala najmä na oblečenie, do nákupného centra som chodila každý týždeň. Ak sa mi niečo páčilo, nevedela som povedať nie.

Ako sa teda dostala nákupná maniačka a modelka k aktivizmu v oblasti udržateľnosti?

Prvá situácia, ktorá ma ovplyvnila, bola návšteva fabriky v Číne, kde som sa dostala ako 17-ročná a prvý krát som videla, v akých hrozných podmienkach sa toto oblečenie vyrába. Vedenie fabriky nosilo rúška, bol tam nepríjemný zápach, asi 40 stupňov, plesne a obrovská špina. Bol to hrozný pohľad. Nechápala som, prečo na jednej strane fabriky ľudia pracovali a na ten druhej spali na laviciach. Veľa ich tam malo aj deti. Zistila som, že tí ľudia tam bývajú, keďže cestovanie za rodinou je nákladné, a tak im fabrika poskytuje miesto, kde môžu prespať. Robia aj 16 hodín denne, takže sa tam naozaj len vyspia. Peniaze, ktoré zarobia, potom posielajú domov.

Bola to chvíľa, keď ste skončili s fast-fashion alebo to uvedomenie prišlo až neskôr?

Vtedy som si ešte myslela, že sa to týka výhradne lacných čínskych značiek, pre ktoré sme tam predvádzali. Ani by som si nepomyslela, že aj oblečenie, ktoré si kupujem u nás, sa vyrába v takýchto hrozných podmienkach. Až keď som začala študovať v Amsterdame na Fashion Institute a na prvých hodinách nám pustili dokument True Cost, pochopila som, že to, čo som videla v Číne, platí o takmer každom oblečení.

Psychologička: Deti si neuvedomujú, že videá a fotky
influencerov sú len výrezom reality

Je jedno, či ide o lacné handry z Číny alebo pekné štýlové kúsky zavesené v luxusnom butiku. Svoje štvorročné štúdium som teda zasvätila témam udržateľnej módy, pretože to, akým spôsobom sa dnes vyvíja tento priemysel, nie je udržateľné a nie je možné, aby to tak ďalej pokračovalo. Niečo sa musí zmeniť.

„Nemusíme ísť do extrémov, nejde o to byť hneď stopercentný, zmeniť sa zo dňa na deň nejde. No už len malý krôčik môže pomôcť,“ hovorí Natália. Foto: archív respondentky

Prečo pred tým zatvárame oči?

Veľa ľudí má v sebe obranný mechanizmus. Bránia sa tomu, lebo si nechcú priznať, že to, čo robili doteraz, nemuselo byť správne a nechcú byť vystavený výčitkám svedomia. Nehovorím, že teraz musíme všetci nakupovať len udržateľné značky a už nikdy si nekúpiť nič z fast-fashion. Ale neustále prezentovanie konzumného života a toho, že treba mať doma 80 párov tenisiek, 80 riflí a tričiek, má veľký sociálny a environmentálny dopad. My si to možno neuvedomujeme, pretože sme mali šťastie, že sme sa narodili práve tu, ale platia za to ľudia na druhej strane sveta.

O zodpovednosti

Ako sa pozeráte na influencerov, ktorých kariéra stojí na nakupovaní a zdieľaní neustále nových outfitov?

Že som tam bola kedysi aj ja. Tiež som si myslela, že keď začnem riešiť iné témy, tak ma ľudia prestanú sledovať. Vtedy som nemala informácie, ktoré mám dnes, no keď už o týchto veciach človek vie, je na ňom, či sa rozhodne v tom pokračovať. Takéto správanie influencerov má dopad nielen environmentálny, ale aj spoločenský.

Aký je ten spoločenský dopad?

Mladá generácia ľudí, ktorá sleduje sociálne médiá a influencerov, má pocit, že to, čo majú nie je dostatočne dobré. Že to, čo si kúpili minulý týždeň, možno aj na základe ich odporúčania, už nestačí, prestane sa m to páčiť, influencer už zdieľa nové veci. Sú to preteky, ktoré nemáme šancu vyhrať, pretože tých produktov je obrovské množstvo. Na mladých ľudí to podľa mňa vplýva aj z psychického hľadiska.

Na svojom Instagrame organizuje Natália každý mesiac zbierky pre rôzne neziskové organizácie a inštitúcie. Foto: archív respondentky

Mám pocit, že nová generácia vyrastá v tom, že to, čo majú a čím sú, nie je dosť dobré a tie nové a nové veci dajú ich identite nejakú väčšiu váhu. Myslia si, že netreba byť nikdy spokojný s tým, čo majú. Neviem si ani predstaviť, koľko námahy musí dnes stáť rodiča vysvetľovanie dieťaťu, že nemusí mať posledný iPhone a že nepotrebuje každý týždeň nové šaty, aby ho spoločnosť ocenila.

Ako na vás reagujú influenceri, keď otvorene kritizujete ich správanie? 

S influencermi, s ktorými som v kontakte, už zmýšľajú trochu inak. Nie je to preto, že by som sa ostatným vedome vyhýbala, ale je prirodzené, že v okolí máme ľudí, s ktorými sa (ne)chceme stretávať. Nechcem niekomu nadávať, ponížiť ho, alebo mu urobiť zle. No myslím, že sa treba ozvať, keď niečo nie je v poriadku. Tým, že je Slovensko malé, ľudia sa boja otvorene rozprávať o týchto problémoch. No kým sa budeme tváriť, že je napríklad prehnané nakupovanie a neustále rozbaľovanie balíčkov s oblečením v poriadku, tak to bude stále pokračovať.

Aj u nás však už platí, že influenceri nechcú promovať všetko a niektoré veci sa už stávajú tabu. Napríklad promo tabletiek či vitamínov na chudnutie, spoločnosť to už začala odmietať, lebo to nebolo dôveryhodné. Už nie je „cool“ to promovať.

S oblečením to tak asi ešte nie je…

To je ešte stále „cool“, pretože možno aj 95 percent ľudí stále netuší, čo sa za týmto biznisom skrýva. Keď niekto ide venčiť tigra, tak to ľudia odmietnu, vedia si spojiť, že tiger patrí do voľnej prírody, je to veľmi ľahká matematika. Potom je tu ale promovanie šiat, ktoré sa aj mne samej veľmi páčia, ale čo je za nimi si už človek pospájať nevie, lebo nemá tie vedomosti. Neznamená to však, že tieto šaty sú o niečo etickejšie alebo menej problémové ako tiger. Možno o 10 rokov nebude v poriadku ani rozbaľovanie balíčkov s oblečením a promovanie nových vecí na týždennej báze. Možno už bude spoločnosť nastavená inak.

Dnes je to stále normálne a ovplyvňuje to množstvo ľudí na druhej strane planéty. V tom, že slušne poukážeme na to, aký to má vplyv a že možno to nie je tá správna podoba pozitívneho ovplyvnenia mladých ľudí, nevidím problém. Bolo by fajn, ak by si influenceri uvedomovali, aký dopad má ich správanie na ľudí, ktorí ich sledujú, ale aj na tých, ktorí ten konkrétny produkt vyrobili.

Stretávate sa s tým, že vám ľudia hovoria, že to preháňate alebo že priveľmi moralizujete? Napríklad, keď poviete, že by niečo nemali robiť…

Myslím, že nestačí hovoriť: Nerob to a to. Chcela by som s týmto apelovať aj na ľudí. Aj u nás v domácnosti, keď som bola dieťa, bola možno tá chyba, že sme robili nejaké veci, napríklad sme separovali, ale nikdy mi nebolo vysvetlené, prečo to mám robiť a aký dopad to má na životné prostredie. Tak som to brala len ako niečo, čo ma otravuje. Treba uvádzať aj vysvetlenia a ísť príkladom.

Ktorí influenceri sú v kurze a kto je už pasé?
Gogo klesol, predbehla ho známa blogerka

Veľa ľudí si myslí, že to, čo čaká našu planétu je veľmi vzdialená budúcnosť, ale nie je to tak. Ja mám 24 rokov a pravdepodobne budem svedkom toho, že veľká časť našej planéty nebude vhodná pre život ľudí. A aj tá časť, ktorá možno bude vhodná, bude vyzerať inak, ako si ju pamätáme. Všetko nasvedčuje tomu, že k tomuto smerujeme, no stále máme čas to meniť. Každý by mal prispieť svojou trochou. Nečakajme, že obrovské korporáty sa zmenia bez toho, aby sme im dávali nejakú spätnú väzbu. Každý z nás môže byť tou zmenou, tým, že sa meníme my, meníme aj svoje okolie.

Aké boli reakcie okolia, keď ste začali komunikovať tieto témy nahlas na sociálnych sieťach?

U mňa to bolo tak, že som tieto veci najprv menila vo vlastnom živote a komunikovala o tom len s mojou rodinou a najbližším okolím. Nebola som taká odvážna, aby som o tom hovorila aj na sociálnych médiách, lebo tam som sa venovala módnemu blogu, kde som dávala tipy na outfity a podobné klasické záležitosti. No odrazu som nevedela, čo tam mám dávať. Nechcela som podporovať fast fashion značky, blog ma akoby stále nútil kupovať nové a nové veci, potom som si však povedala, že to už nechcem robiť. Začalo to nenápadne a až potom, čo som natočila video #everyindividualmatters, ktoré sa netýkalo iba módy, ale aj znečistenia a odpadu ako takého, a dostalo sa ku mne veľa ľudí, som nabrala odvahu riešiť tieto témy intenzívnejšie.

Natália poukazuje nielen na environmentálne dopady módneho biznisu, ale aj na tie spoločenské, napríklad zlé podmienky vo fabrikách. Foto: archív respondentky

Čoho ste sa na začiatku báli?

Vtedy sa „nenosilo“ riešiť tieto témy. Teraz síce žijem v bubline, kde je to normálne, ale ľudia o tom stále neradi počúvajú. Asi som sa vtedy bála aj odmietnutia mojich sledovateľov, že čo sa to odrazu stalo, že som zo dňa na deň zmenila názor. Aj keď to neprišlo zo dňa na deň, na sociálnych sieťach to mohlo budiť ten dojem. Bála som sa tiež, že v tom nebudem stopercentná. V móde sa mi to síce celkom darí, už štyri roky som si nekúpila nič z fast-fashion, ale nie je to o tom, že tlačím iných ľudí, aby to mali podobne. Snažím sa len ovplyvniť tých, ktorí si zvykli na to, že môžu mať vo svojom šatníku každý týždeň niečo nové len preto, lebo to je lacné, chcem, aby nad tým viac premýšľali. Cena je totiž príliš vysoká, len ju neplatíme my ako zákazníci, ale niekto na druhej strane sveta.

Na každom z nás záleží

Za ktorú tému schytávate na sociálnych sieťach najviac hejtov?

Na začiatku bolo tých hejtov veľmi veľa, najmä preto, že som bola predtým modelka. Ľudia sa pýtali, prečo sa hrám na niečo iné, prečo chcem byť zaujímavá. Veľa ľudí má ešte predstavu, že človek, ktorý sa zaujíma o udržateľnosť, musí žiť v lese, bez topánok a elektriny a živiť sa len chrobákmi, ktoré nájde…Teda chrobákmi nie, lebo je vegán (smiech). Tento stereotyp sa však našťastie pomaly rúca, ale keď som to pred rokmi tieto témy otvorene začala riešiť, ľuďom to nesedelo. Čím ďalej sa tomu venujem, tým menej hejtov dostávam, a už to ani veľmi neriešim.

Pekné na tom celom je to, že si každý vie nájsť spôsob, ako to robiť. Môže obmedziť mäso, spotrebu plastov, dávať si kratšie sprchy, vymeniť niekoľkokrát do týždňa auto za MHD a podobne. Je tam toľko možností, že keby každý z nás urobil len niečo, tak by to malo pozitívny dopad na nás všetkých.

„Ak sa aj v minulosti stali nejaké veľké veci, tak vždy prišli zdola. Nie od značiek či veľkých koncernov, ale od angažovaných občanov, ktorí sú uvedomelí, ktorí majú chuť veci riešiť a veria, že máme šancu pohnúť sa vpred,“ hovorí Natália. Foto: archív respondentky

Veľa značiek aj známych ľudí sa dnes vezie na vlne udržateľnosti. Ako rozoznať, kto z nich to myslí úprimne?

Ja sa teším hocikomu, kto tieto témy šíri. Veľa ľudí spochybňuje tých, ktorí napríklad povedia, že nechcú slamku v drinku (aj keď tá je najmenší problém, aký máme), a potom ho niekto náhodou uvidí so slamkou. Nemusíme ísť do extrémov, nejde o to byť hneď stopercentný, zmeniť sa zo dňa na deň ani nejde. No už len malý krôčik môže pomôcť. Napríklad hovoriť o týchto témach. Treba vyzdvihovať tých, ktorí sa o to snažia. Je veľa takých, ktorí nerobia vôbec nič, pretože im to tak vyhovuje.

Dnes je trendom využívať udržateľnosť. Každý predsa chce, aby sme nakupovali s dobrým pocitom a bez výčitiek svedomia. Na dlhodobej báze je však rozpoznateľné, či to človek alebo značka myslia úprimne. Dáva zmysel, keď dá značka do svojich predajní kôš na staré použité oblečenie s tým, že ho netreba vyhadzovať do zmesového odpadu, ale môžete ho priniesť k nám a my to spracujeme, a o týždeň vyjde článok, že tá istá značka ročne páli 12 ton nepoužitého oblečenia ešte s visačkami? Je to primárna motivácia značky, byť environmentálne zodpovedná? Z dlhodobého hľadiska je však podľa mňa dobré, že to komunikujú, lebo aj reklama od takejto značky šíri nejakým spôsobom povedomie. Je lepšie, keď o tom hovoria, akoby to vôbec neriešili. Vzbudzuje to v ľuďoch zvedavosť vedieť o týchto témach viac.

Ak by ste mali dať ľuďom jednu radu v oblasti udržateľnosti, aká by to bola?

Asi môj slogan #EveryInidividualMatters, teda na každom z nás záleží. Ak sa aj v minulosti stali nejaké veľké veci, tak vždy prišli zdola. Nie od značiek či veľkých koncernov, ale od angažovaných občanov, ktorí sú uvedomelí, ktorí majú chuť veci riešiť a veria, že máme šancu pohnúť sa vpred. Tým, že o tom budeme rozprávať a budeme tieto informácie šíriť ďalej, pomôže to. Nikdy neviete, koho ovplyvníte.

Môžete o tom hovoriť niekomu, kto to hneď vypustí, ale môžete naraziť na niekoho, komu zmeníte život, zmeníte jeho nákupné správanie. Značky skáču, ako pískame, svedčia o tom aj rôzne ‘conscious’ kolekcie, no treba sa o týchto veciach baviť hlasnejšie, aby nastala zmena aj v sociálnom smere, nie len environmentálnom. Aj keď samozrejme v tom environmentálnom smere je to ešte beh na dlhú trať.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?