18. mája 2020

Matej Varhalík podniká v Austrálii už sedem rokov. Počas toho obdobia vybudoval známu sieť fitnescentier SpeedFit, získal ako investora jednu z najbohatších rodín sveta a pustil sa do budovania ďalších franšíz. Posledné mesiace však boli pre koronavírus jeho fitnescentrá zatvorené a iba pomaly sa prebúdzajú k životu. 

Podnikanie v oblasti rýchleho cvičenia je vo svete čoraz populárnejšie, no pred niekoľkými rokmi, keď sa rodák z Košíc Matej Varhalík presťahoval do Austrálie, to bola ešte diera na trhu. Preto sa mu začalo s jeho sieťou fitnescentier SpeedFit, ktoré umožňujú klientom cvičenie pomocou špeciálnych prístrojov na elektro stimuláciu svalov, relatívne rýchlo dariť.

Dobre rozbehnutý vlak

Na začiatku mal iba dve fitnescentrá v Perthe v Západnej Austrálii, s ktorými sa pokúšal preraziť. Už pri rozbehu sa mu však podarilo zaujať austrálske televízne kanály Channel 7 a tiež Channel 9, ktoré o slovenskom biznise natočil zopár reportáží.

Neskôr sa mu dokonca podarilo zúčastniť na populárnej podnikateľskej súťaži Shark Tank. A práve to odštartovalo rast biznisu, v ktorom Matej Varhalík dnes pôsobí spolu s manželkou Zuzanou. Dodnes im pritom účasť v tejto súťaži prináša záujemcov o nové franšízy, a to aj zo zahraničia, napríklad z USA, Kanady alebo Barbadosu.

Generácia Z a koronakríza:
Odnesie si z nej silné posolstvá, ktoré ju budú ovplyvňovať celý život

Ďalší kolosálny úspech slávili, keď sa im podarilo dostať na palubu investorov Neemu Shetty s manželom Sharadom, najstaršiu dcéru 78-ročného indického miliardára B. R. Shettyho, ktorý je 804. najbohatším mužom sveta podľa amerického Forbesu s odhadovaným majetkom 3,2 miliardy amerických dolárov. Varhalíkovci dnes vlastnia 71,5 percenta firmy a bohatá rodina Shettyovcov 28,5 percenta.

Matej Varhalík s manželkou Zuzanou (v strede) a investorská dvojica Neema a Sharad Shetty. Foto: Matej Varhalík (archív)

SpeedFit celkovo zamestnáva 50 ľudí a má 16 pobočiek, hoci polovica z toho sú franšízy. Týždenne obslúžia 2 000 klientov, s ktorými absolvujú v priemere 2 500 tréningov. Do júna, keď sa im končí finančný rok, plánovala firma vykázať tržby na úrovni 6 miliónov austrálskych dolárov (3,56 milióna eur).

Bez ohľadu na priaznivé čísla a na bohaté pozadie investorov, aj tento dobre rozbehnutý vlak narazil na krízu spôsobenú koronavírusom Covid-19.

Rýchle zatvorenie

Austrálska vláda pomerne rýchlo rozhodla o uzatvorení hraníc, a to nielen zvonka, ale aj medzi jednotlivými štátmi a menšími územnými celkami, aby zamedzila šíreniu koronavírusu. Podobne rýchlo vydal premiér Scott Morrison aj nariadenie o zatvorení všetkých biznisov, ktoré nie sú nevyhnutné pre život, vrátane fitnescentier.

„Bolo to dosť nešťastné, premiér oznámil na tlačovke v nedeľu večer, že od pondelka 23. marca napoludnie je potrebné zatvoriť všetky fitnescentrá. Samozrejme, vznikol chaos, pretože napríklad my nie sme typické fitko, hľadali sme aj ďalšie usmernenia, ale tie neprichádzali,“ spomína na obdobie spred dvoch mesiacov Varhalík.

Šíri sa koronavírus vo vode?
Odpovede na otázky, či sa môžu otvoriť kúpaliská a plavárne

Hneď na ďalší deň zatvorili všetky svoje fitnescentrá aj franšízové prevádzky. „V tom čase pribúdali denne stovky prípadov, rozhodnutie zatvoriť bolo skôr etické ako ekonomické,“ vysvetľuje Varhalík. Pri otázke, ako oznámil svojim zamestnancom zatvorenie, odpovedá rozhodne.

„Mal som príhovor k našim zamestnancom, v ktorom som im vysvetlil, že naša firma je dosť silná na to, aby sme túto krízu prežili. Zároveň som im povedal, aby si vážili, v akej krajine žijeme, pretože poznám ľudí zo Slovenska alebo Talianska, kde nemajú ani zďaleka takú silnú podporu od štátu ako my.“

Pomoc od austrálskej vlády

Pomoc od austrálskej vlády si pochvaľuje. „Austrália ukázala, že je bohatá a sociálne silná krajina. Keď sa epidémia rozbehla, tak vláda namiesto dočasných opatrení na mesiac – dva prijala väčšinu opatrení plošne až do konca septembra. Chcela, aby občania cítili istotu,“ vysvetľuje Varhalík.

Napríklad vláda hneď schválila nariadenie, podľa ktorého musí dať prenajímateľ nájomcom zľavu na nájomnom, a to minimálne v takom rozsahu, o koľko percent sa im znížil obrat v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

„Nám vypadli príjmy úplne, a preto sme dostali 50-percentnú zľavu na nájomné a druhú polovicu môžeme splácať počas zvyšného obdobia nájmu,“ opisuje na príklade svojej siete fitnescentier Varhalík. Dodáva, že aby to bolo férové, vláda dala prenajímateľom úľavu na dani z nehnuteľnosti a napríklad dostali aj kredit 2 500 austrálskych dolárov na účty za elektrinu.

Matej Varhalík s manželkou Zuzanou dnes vlastnia v Austrálii sieť fitnescentier Speedfit. Foto: Ivan Fleischer/Forbes

Austrálski podnikatelia dostali úľavy aj na odvodoch. Daňové úrady poslali podnikom odvodovú dotáciu na zamestnancov na šesť mesiacov dopredu. Minimálna výška dotácie je 20-tisíc austrálskych dolárov a maximálna 100-tisíc dolárov.

„S našimi 15 pobočkami dostaneme počas najbližších šiestich mesiacov minimálne 300-tisíc dolárov. Dokonca aj naša posledná novootvorená pobočka, ktorá platí na odvodoch len pár stoviek dolárov mesačne, dostane tú minimálnu sumu 20-tisíc dolárov,“ konštatuje Varhalík.

Pandémia v raji očami Slovenky:
Bali je bez turistov, ale ľudia sú na katastrofy zvyknutí

Túto pomoc dokonca uvidia aj daňoví neplatiči. „Keď niekto dlhuje napríklad 10-tisíc dolárov a majú mu poslať 15-tisíc dolárov, tak mu jednoducho vynulujú účet a pošlú mu ten rozdiel 5-tisíc dolárov,“ dodáva s tým, že systém je podľa neho veľmi premyslený.

No a špeciálnu podporu dostanú firmy, ktoré aj počas krízy zamestnajú čerstvého absolventva alebo rodiča po rodičovskej dovolenke. Tým zas štát preplatí časť nákladov na ich mzdy.

Kríza? Nie je to také zlé

Medzi ďalšie opatrenia, ktoré austrálska vláda zaviedla, patrí aj podpora pre firmy, ktorým klesol obrat o 30 percent v porovnateľnom období.

„Na každého zamestnanca nám vláda dala 750 austrálskych dolárov na týždeň, a to po obdobie šiestich mesiacov. Naši ľudia teda dostávajú túto sumu, aj keď máme zatvorené alebo chodia do práce len na pár hodín. Peniaze, ktoré takto dostanú, predstavujú asi 70 percent priemernej mzdy v Austrálii,“ opisuje ich situáciu Varhalík.

Kríza je šanca na ďalší rozvoj, ľudí prepúšťať nechceme,
hovorí šéf pekárenskej spoločnosti

Podpora bola viazaná na minimálny pokles obratu najmä kvôli biznisom, ktoré sa počas koronakrízy, paradoxne, rozbehli. Tie, samozrejme, neuvidia zo štátnej podpory nič.

Pre tých, ktorí zas o prácu prišli, vláda zvýšila podporu v nezamestnanosti na 550 austrálskych dolárov týždenne. Pre úplnosť doplníme, že pred koronavírusom sa podpora pohybovala na úrovni 350 –400 dolárov týždenne, čo je zhruba na úrovni polovice tamojšej minimálnej mzdy.

Varhalíkovci podnikajú v Austrálii už šesť rokov. Foto: Ivan Fleischer/Forbes

Ďalšie stimuly rozposlali firmám teritoriálne úrady. „Každé z našich štúdií v Sydney dostalo 10-tisíc austrálskych dolárov na úhradu nákladov spojených so zamestnancami a s nájmom, aj keď ho teraz neplatíme. To sú stimuly, ktoré rozdal len Nový Južný Wales. Postačilo nám vyplniť jedno tlačivo, poslali sme im výkaz DPH a peniaze nám prišli obratom do piatich pracovných dní. V Západnej Austrálii nám štát odpustil extra dane, ktoré platíme ako veľký zamestnávateľ,“ uvádza príklady toho, akú lokálnu pomoc dostali nad rámec dotácií od federálnej vlády.

Prekonanie strachu, ale aj peniaze do marketingu.
Čo pomohlo počas korona krízy gastrobiznisu?

Práve tieto opatrenia sú dôvodom, pre ktoré slovenský podnikateľ nevníma krízu spôsobenú koronavírusom ako zásadnú. „Aj keď sme zatvorení a strácame asi 120-tisíc austrálskych dolárov týždenne na obrate, tak pri dvojmesačnom výpadku príjmov nám peniaze, ktoré od vlády dostaneme, vykryjú všetky náklady a dokonca aj časť ziskov. Navyše, ak budú tieto peniaze prúdiť na účet aj ďalšie štyri mesiace do septembra a my už budeme otvorení, tak ekonomika pôjde ďalej hore a my dobehneme to, čo sme stratili,“ hovorí Varhalík.

Dodáva, že ak by náhodou pandémia trvala až do septembra, alebo by prípadne prišla druhá vlna, ktorá by ich fitnescentrá držala zatvorené dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo, tak by skončili zrejme na nule.

Zatiaľ nevieme, či sa pandémia v lete zoslabí.
Od čoho všetkého to závisí?

„Nebola by to žiadna katastrofa, nájom by sme mali odpustený, ľudia by boli zaplatení a dotácie by nám pokryli náklady, ktoré nevieme zrušiť,“ neskrýva spokojnosť s reakciou austrálskej vlády.

Tá si však už postupne uvedomila, že ňou nastavené dotácie sú zrejme priveľmi tučné. „Iba pred pár dňami vláda povedala, že možno niektoré opatrenia po 3 – 4 mesiacoch zruší, keďže pôvodne rátali s väčším ekonomickým dopadom pandémie,“ ozrejmuje Varhalík.

Dodáva, že iba opatrenia na udržanie pracovných miest na pol roka budú vládu stáť 130 miliárd austrálskych dolárov, a ich skrátenie o dva mesiace by jej pomohlo výrazne ušetriť.

Zaznieva aj kritika

Napriek tomu, že pomoc pre podnikateľov je v Austrálii výrazne odlišná od tej na Slovensku, niektoré rozdiely sa predsa len zotierajú. Príkladom toho je vyplácanie spomínaných príspevkov.

„Pri podpore na zamestnancov bol v tom dosť chaos a bolo s tým aj veľa papierovačiek, pravidlá sa menili za jazdy. Taktiež vláda povedala, že peniaze prídu začiatkom mája, neskôr to posunuli na 21. mája,“ pripúšťa Varhalík aj niektoré systémové chyby. Varhalíkovcom však už peniaze prišli, a to skôr, ako ich po posunutí termínu očakávali.

Pre posunutiw pôvodného termínu však museli siahnuť na firemné rezervy. „Potrebovali sme asi 100-tisíc dolárov, aby sme dokázali preklenúť obdobie tých pár týždňov, kým uvidíme tieto peniaze. No veľa firiem nemá dostatok financií na preklenutie, preto sa tejto podpory vzdali,“ dodáva s tým, že toto bolo dôvodom, pre ktorý schytala vláda od austrálskych podnikateľov aj kritiku. Na pomoc však priskočili banky, ktoré im začali ponúkať preklenovacie úvery.

Ako šetria British Airways: bez štátnej pomoci prepustia 12-tisíc ľudí,
ostatní majú viac pracovať

Podobne mnohí kritizujú neprehľadnosť štátnych opatrení, ktorí sa líšia štát od štátu. Práve to je dôvodom, prečo je podľa Varhalíka dodnes mnoho podnikateľov z rôznych opatrení zmätených. „Pokiaľ nemá firma dobrého účtovníka, môže mať problém. Na druhej strane, tu funguje množstvo úradné hotlines, na ktoré vieme zavolať, a tam nám všetko vysvetlia,“ opisuje fungovanie systému.

Zároveň je možné takmer všetko vybaviť elektronicky a mnohé štátne pomoci nabiehajú automaticky. „Úrady vidia môj výkaz, o koľko nám klesol obrat a či to bolo o viac ako 30 percent, a ak áno, tak mi pri mesačnom alebo kvartálnom zúčtovaní sami od seba pošlú peniaze,“ vysvetľuje.

Kríza zastavila obchod

Napriek výraznej pomoci od štátu však koronakríza narobila SpeedFitu škrt cez rozpočet. Pred jej vypuknutím totiž dokončovali dohodu o otvorení piatich nových franšízových prevádzok, mali už aj vyzbierané depozity od budúcich majiteľov, no príchod pandémie to celé zabrzdil.

„Všetci z obchodu odstúpili a povedali, že radšej počkajú, kým sa situácia neupokojí. Je to pre nás tvrdá rana, spôsobilo nám to výpadok príjmov na úrovni asi 250- až 300-tisíc dolárov,“ opisuje Varhalík.

Matej Varhalík ukazuje, ako vyzerajú ich prístroje na elektro stimuláciu svalov. Foto: Matej Varhalík (archív)

Dodáva, že im to ovplyvní aj plánované príjmy na budúci rok, no nebude to pre nich likvidačné. „Prežijeme, a prežili by sme, aj keby nebolo štátnej podpory, akurát by sme počítali straty v stovkách tisícok dolárov,“ dopĺňa.

Postupné otváranie

Austrálčanom sa podarilo sploštiť krivku nových prípadov podobne ako Slovensku. Posledné dni pribúda iba zopár nakazených denne. K 18. máju bolo v Austrálii 7 054 nakazených, 99 úmrtí a 6 392 ľudí sa z ochorenia vyliečilo. Pritom približne polovica nakazených aj úmrtí je na východnom pobreží v štáte Nový Južný Wales.

Preto sa aj pomerne rýchlo mohli otvoriť mnohé prevádzky, ako napríklad stavebniny alebo kaderníctva. „Hoci som tomu celkom nerozumel, keďže medzi našimi fitnescentrami a kaderníctvami nie je z pohľadu možného nakazenia zákazníka žiaden rozdiel,“ poznamená Varhalík.

Prepúšťanie a iné nepríjemnosti vo firme?
V kríze prezradí dobrého šéfa týchto päť znakov

Iba minulý týždeň premiér oznámil, ako bude prebiehať otvorenie austrálskej ekonomiky, no rozhodnutie o tom, ktorá fáza sa udeje, ponechal na jednotlivých štátoch. Varhalíkovci tak môžu už tento týždeň otvoriť prvé štúdiá v Západnej Austrálii, no kým otvoria tie v Sydney, tak si zrejme počkajú až do začiatku júna.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso