Čo je najčastejším predmetom sporov v kanceláriách? Predsa klimatizácia. S letnými teplotami často prichádza k horúcim situáciám aj medzi kolegami. Jednému klimatizácia prekáža, ďalšiemu nie, na oproti sediaceho príliš fúka a iný bez nej nevie žiť. Prepuknutie pandémie koronavírusu môže tieto problémy ešte vyeskalovať. V kanceláriách, nákupných centrách i bežných prevádzkach služieb. Všade vzduch prúdi cez klimatizáciu. Ako sa z nej stal taký postrach?
Áno, v klimatizovaných priestoroch sa môžu vyskytovať baktérie či vírusy vo zvýšenej miere, súvisí to však najmä so zlým technickým stavom či nesprávnou údržbou samotných zariadení, vysvetľuje Dáša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. „Je veľmi dôležité sledovať biologickú kontamináciu ovzdušia klimatizovaných priestorov, zvlášť v priestoroch s nasávaním vlhkého vzduchu z vonkajšieho prostredia alebo pri jeho zvlhčovaní vodnými aerosólmi,“ dopĺňa.
Ako môže patogén „uniknúť“ z laboratória?
Expert na biologické zbrane hovorí o štyroch spôsoboch
Nie je klimatizácia ako klimatizácia
Šéf firmy Daikin Airconditioning Central Europe – Slovakia Vladimír Orovnický zdôrazňuje, že pri diskusii o klimatizácii je dôležité definovať, o akom systéme hovoríme. Či o klasickej klimatizácii v byte, alebo o komplexe vzduchotechniky v kancelárskych budovách či nákupných centrách.
Klimatizácie, ktoré máme bežne doma, vzduch cirkulujú, ochladzujú, ohrievajú alebo odvlhčujú. Používame ich však na miestach, kde sa stretávame s rodinou a bez rúšok na tvári. To znamená, že ak je člen domácnosti chorý, zrejme sa nakazíme aj bez toho, či klimatizáciu používame alebo nie. „Používanie správne servisovanej jednotky v bytových priestoroch v žiadnom prípade nemôžeme považovať za pandemickú hrozbu,“ dopĺňa Orovnický.
5 zistení o návrate do kancelárie:
home office, bezpečnosť, rúška, klimatizácia a mlčanie
Čo sa týka verejných priestorov či kancelárskych budov, v tomto prípade je problém zložitejší. Niektoré vírusové ochorenia, medzi ktoré patrí aj Covid-19, sa rozširujú v malých kvapôčkach, ktoré môžu putovať ďaleko v priestore.
Vypnutie nie je možné
Často sa napríklad skloňuje hrozba nákazy v kinosálach. O zvýšenej hrozbe by sme mohli hovoriť vtedy, ak by v kine visela bežná nástenná klimatizácia, ktorá vzduch cirkuluje a v danom priestore by nebol žiaden iný prívod čerstvého vzduchu. To znamená, že ak by v takto „vybavenej“ miestnosti vydýchol vírus niekto chorý, mohol by sa prúdom vzduchu vychádzajúcim z klimatizácie rozšíriť ďalej.
Orovnický však zdôrazňuje, že takéto systémy sa v kionsálach takmer vôbec nevyužívajú. Navyše, vypnúť vzduchotechniku v nákupných centrách, potravinách a obchodoch sa naozaj nedá. Okrem iného aj z legislatívneho hľadiska. Zákon totiž upravuje, akú teplotu majú mať tieto priestory.
Ako túto situáciu vyriešiť, je na prvý pohľad komplikované, no nie úplne nemožné. Odborníci majiteľom budov radia, aby odsledovali v budovách vlhkosť vzduchu i to, aké biologické čiastočky obsahuje. Účinnejším, no o to nákladnejším riešením, je renovácia vzduchotechnického systému.
Nekonečné videohovory a vyčerpanie z rozhodovania.
Vyhorenie má novú podobu
„Systém úpravy vzduchu môže byť veľmi odlišný podľa vyhotovenia jednotlivých objektov. Napríklad, keby v danom kine bolo zariadenie, ktoré dokáže privádzať len čerstvý, teplotne upravený vzduch z exteriéru a pred vstupným distribučným elementom bude odfiltrovaný vysokým stupňom filtrácie a dokonca prúdenie vzduchu by bolo laminárne a nie turbulentné, tak je pravdepodobné, že miera infekcie prostredníctvom bioaerosólov vydýchnutých infikovanou osobou by bola extrémne nízka, samozrejme nie nulová,“ dopĺňa Orovnický s tým, že pri tomto riešení sú síce vstupné náklady vysoké, ale to sú aj škody, ktoré aktuálna pandémia spôsobí.
Vysoké vstupné náklady
Spomínané systémy, keď sa dovnútra priváža len čerstvý vzduch, by boli v súčasnosti ideálne napríklad pre nemocnice či školy. Tie však zväčša takýmito systémami nebývajú vybavené. Kompletná rekonštrukcia na nové systémy je podľa odborníkov veľmi nákladná, najmä ak hovoríme o starých budovách.
„Pokiaľ by sme hovorili o novej budove, ktorá by zohľadňovala všetky aktuálne platné požiadavky, či už energetické alebo hygienické, a spadala by do triedy inteligentných zelených budov, tak rozdiel v investičných nákladoch by nemusel byť obrovský,“ vysvetľuje Orovnický. V tomto prípade sa však podľa neho musí myslieť na režim „pandemickej prevádzky“, keď by sa dbalo na kvalitu vzduchu viac ako na energetické hospodárenie.
Veľkou výzvou sú najmä administratívne budovy bez vetrania. V nich by sa počas rutinného servisu vzduchotechniky mala robiť aj analýza ovzdušia. V nej sa ukáže nielen to, aká je teplota či vlhkosť vzduchu, ale aj či v ňom poletujú baktérie.
Odborníci v týchto prípadoch odporúčajú využiť čističky vzduchu a takzvané germicídne žiariče. Na to, aby sa vzduch v budove vyčistil, by bolo potrebné použiť veľké množstvo týchto prístrojov. „Otvorenie okna je asi riešením, o ktorom by som povedal, že je lepšie ako neurobiť nič,“ hovorí Orovnický.
Štvrtá fáza uvoľnenia nastane možno už 20. mája,
rúška zruší až dlhšia séria núl v testovaní
Na vrchole všetkých pravidiel je však stále správna údržba zariadení, ich čistenie, sanitácia a hlavne dezinfekcia povrchov vo všetkých klimtizovaných priestoroch. Na povrchoch v ideálnych podmienkach totiž môže aj nový koronavírus prežiť niekoľko dní. Jednoducho, treba pravidelne všetko čistiť a dezinfikovať – stôl, počítač, klávesnicu, pohár.
„V súčasnej situácii je samozrejmosťou nosiť rúško a toto platí vo vnútorných klimatizovaných priestoroch mimo domácností bezpodmienečne, keďže prekrytie nosa a úst spolu so zvýšenou osobnou hygienou a dezinfekciou rúk je najúčinnejšou ochranou voči nákaze,“ dodáva na záver Račková.
