Objavili sa podozrenia, že vírus SARS-CoV2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, mohol uniknúť z laboratória v čínskom Wu-chane, hoci odborníci skôr predpokladajú, že pochádza od netopierov. Špekulácie však umocnili správy, podľa ktorých Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických vedelo o bezpečnostných zlyhaniach v laboratóriu. Ako vlastne špecializované laboratóriá uskladňujú smrtiace patogény?
Americké Centers for Disease Control and Prevention (CDC) vydáva usmernenia o bezpečných mikrobiologických laboratórnych postupoch. Okrem toho vykonáva inšpekcie v tých laboratóriách, ktoré narábajú s vysoko rizikovými patogénmi ako ebola, antrax či mor.
Laboratória sa delia podľa úrovne biologickej bezpečnosti od BSL-1 až po BSL-4 v závislosti od toho, na čom pracujú a akými kontrolami sa musia riadiť. Laboratória typu BSL-3 a BSL-4 pracujú s najvyššími bezpečnostnými opatreniami. Prečo to tak je? Pretože pracujú s mikroorganizmami, ktoré môžu nakaziť laboratórnych pracovníkov, najmä pri kontakte so vzduchom. Preto si vyžadujú špecializované „uskladnenie“.
Sociálny dištanc proti koronavírusu môže trvať až do roku 2022, hovoria vedci
Laboratóriá BSL-3 a BSL-4 využívajú bezpečnostné prvky vyvinuté v priebehu desaťročí, aby minimalizovali pravdepodobnosť úniku patogénu. Ide o technické kontroly ako negatívny tlak či filtrovaný vzduch, ďalej sú to napríklad dekontaminácia odpadu, sterilizácia parou, spaľovanie či špeciálne vybavenie ako biologické bezpečnostné skrine. Vstup je obmedzený na pracovníkov, ktorí sa podrobili prísnym previerkam, zdravotným a bezpečnostným kontrolám i opakovanému školeniu.
Ako môže niečo napriek bezpečnostným opatreniam „uniknúť“?
I napriek preventívnym opatreniam sa občas v laboratóriách vyskytnú nehody. Patogény nelietajú samé od seba, zvyčajne im ľudia pomôžu neúmyselnými chybami. Americké laboratóriá majú postupy na interné zvládnutie týchto komplikácií. Existujú štyri základné spôsoby, ako by mohol patogén uniknúť z laboratória a potenciálne sa rozšíriť:
1. Uvoľnenie aerosólu
Táto metóda je vysoko nepravdepodobná. Laboratória majú totiž sofistikované systémy na úpravu vzduchu, vrátane účinnej filtrácie častíc HEPA. Skôr, než sa laboratórny vzduch uvoľní do životného prostredia niekedy prechádza až cez dva filtre HEPA v sérii. Ak by sa v nepravdepodobnom prípade patogény dostali cez tieto filtre, mnohé z nich vo svete neprežijú, predovšetkým na slnku. Laboratórni vedci zvyčajne pracujú s malým množstvom organizmov. Keby mal patogén uniknúť, rozptýlil by sa do atmosféry v extrémne nízkych koncentráciách.
Potenciálnych liekov na koronavírus je okolo 260. Aké sú ich šance?
Jedna z výnimiek sa vyskytla v roku 1979 v meste Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg) v bývalom Sovietskom zväze. Najmenej 66 ľudí zomrelo po inhalácii antraxu, čo je vysoko smrteľná infekcia. Spóry antraxu vtedy unikli z laboratória, pretože technik zabudol na výmenu filtra. Toto laboratórium bolo zriadené na vývoj biologických zbraní a pracovníci v ňom narábali s nezvyčajne veľkými objemami spór. Práve spóry antraxu sú obzvlášť odolné, čo zvyšuje ich šancu na prežitie a infikovanie ľudí.
2. Náhodná expozícia v laboratóriu
Redundantné bezpečnostné opatrenia, ktoré sa používajú v laboratóriách, majú svoje opodstatnenie. Ľudia skrátka robia chyby a aj systémy zlyhávajú. Nový vodič musí pred získaním vodičského preukazu absolvovať sériu krokov a neskôr si musí pred jazdou skontrolovať spätné zrkadlá či nastavenie sedadla. Podobne je to i v laboratóriu. Skôr, než v ňom začne pracovník samostatne fungovať, musí sa podrobiť pozorovaniu skúseného kolegu. Následne vždy po vstupe do priestorov dodržiava sériu postupov.
Môžete ochorieť na koronavírus viackrát, podobne ako na chrípku? Áno, nevieme!
Napriek preventívnym opatreniam, pravidelnému školeniu a kvalifikovaným pracovníkom, sa môžu stať chyby. Niekto omylom prepraví nesprávny patogén mimo laboratória, ako sa to stalo, keď CDC prepravoval vzorky chrípky H5N1 v roku 2014, alebo sa laboratórny pracovník nakazí vlastným experimentom. Príkladom druhého omylu je úmrtie skúsenej ruskej vedkyne Antoniny Presnjakovej, ktorá v roku 2004 zomrela na vírusové ochorenie ebola po tom, ako sa pichla kontaminovanou ihlou.
Čo ak sa niekto infikoval priamo v laboratóriu? Kľúčovým faktorom, ktorý limituje ďalšie šírenie ochorenia, je, že mnohé patogény sú infekčné iba pre jedného človeka. Neprenášajú sa z osoby na osobu. Samozrejme, ak by sa vírus SARS-CoV2 skutočne dostal z laboratória týmto spôsobom, bola by to jedna z výnimiek.
3. Prenos cez zviera alebo neživý predmet
Zvieratá sa bežne používajú v laboratóriách na testovanie vakcín a liečiv. Pokiaľ by bolo nakazené zviera ukradnuté z laboratória, teoreticky by mohlo byť vírusovým prenášačom. Laboratóriá sú neuveriteľne zabezpečené, čo robí túto situáciu veľmi nepravdepodobnou.
Aj tak sú patogény zákerné. Naše chyby využívajú ako príležitosť na šírenie. Laboratórni pracovníci v nemocniciach a výskumných laboratóriách nosia plášte a pri odchode si ich vyzliekajú z pádneho dôvodu. V špecializovaných laboratóriách sú požiadavky ešte prísnejšie. Pracovníci sa pred vstupom vyzlečú donaha a prezlečú do oblekov. Pri odchode z pracoviska si oblek vyzlečú a osprchujú sa. To je jednoduchý spôsob, ako zabrániť patogénom, ktoré mohli kontaminovať oblečenie alebo vlasy, dostať sa z laboratória. Prísne dekontaminačné protokoly sa vzťahujú i na neživé predmety, akými sú laboratórne vybavenie alebo nástroje.
4. Zámerné uvoľnenie
Toto je často jedna z najväčších obáv. V laboratóriách sa teraz monitoruje bezpečnosť aj ochrana cez kamery. Na druhej strane v histórii sa objavili jedinci, ktorí zámerne uvoľnili patogény. Predmetom diskusie je stále to, či bol antrax z útokov v roku 2001 prepašovaný z laboratória.
Existujú i potvrdené prípady. Napríklad Dianne Thompson, ktorá pracovala v mikrobiologickom laboratóriu v Texase, infikovala 12 zo svojich kolegov. Ako? Použila na to šišky a pečivo kontaminované baktériou Shigella, čím spolupracovníkom privodila vážnu hnačku. Kult zvaný Rajneeshee v oregonskom Dallese mal zase vlastné laboratórium a chcel zlepšiť svoje postavenie v krajských voľbách tým, že kontaminoval šalátové bary salmonelou. Napriek tomu, že 751 ľudí postihla hnačka, vo voľbách neuspeli. Kult nakoniec rozpustili a niektorí jeho členovia skončili vo väzení.
Aj keď je oveľa pravdepodobnejšie, že vírus SARS-CoV2 pochádza z prírody, než z laboratória vo Wu-chane, dokázať to je veľmi ťažké. Medzinárodnému vedeckému tímu musia umožniť naplno vyšetriť, čo sa v skutočnosti stalo. Dovtedy sa podozrenia a klebety, že koronavírus pochádza z laboratória, budú šíriť rovnako efektívne ako samotný vírus.
Prispievateľ Mark Kortepeter píše pre Forbes.com o zdraví.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
