14. apríla 2020

Táto otázka je aktuálne jedna z najdôležitejších neznámych sveta. Keď niekto ochorie na COVID-19, môže sa jeho ochorenie po čase zopakovať? Podobne ako pri otázkach „rúška – naozaj pomáhajú, či ani nie?” alebo „zaberá hydroxychloroquín proti COVID-19?”, odpovede nie sú jasné.

Každý týždeň pribúdajú po svete správy o tom, že sa niektorí ľudia „znovu nakazili“ vírusom SARS-CoV2, teda novým koronavírusom. Nedávno prišla správa o 51 Južných Kórejčanoch s ochorením COVID-19, ktorých znovu otestovali pozitívne po tom, ako ich prepustili z karantény.

Hlavná otázka, ktorú úrady v prípade „re-infekcií” riešia, znie, či sa títo pacienti naozaj vyliečili a potom sa znovu nakazili, alebo či sa v skutočnosti úplne nevyliečili.

V súčasnosti nie je možné robiť závery o tom, akým spôsobom sa v tele vyvíja imunita proti COVID-19. Nová štúdia z Číny naznačuje, že niektorí ľudia, ktorých postihla iba mierna forma choroby, možno majú v tele iba veľmi nízke, alebo až nedetekovateľné úrovne protilátok proti SARS-CoV2.

Štúdia tvrdí, že je prvou systematickou previerkou úrovne protilátok v telách vyliečených pacientov.

Reklama

Mierny priebeh, málo protilátok

Práca sa nedávno objavila na takzvanom pre-print serveri MedRxiv. Autormi sú vedci z Fudan University v Šanghaji. Pozor, ešte ju neprijali do vedeckých časopisov ani nerecenzovali. Výsledok by sa preto mal interpretovať opatrne a závery sa môžu dopĺňať s tým, ako pribúdajú nové výskumy.

Štúdia sa venovala 175 pacientom zo Šanghaja, ktorí mali iba mierny priebeh COVID-19 a zotavili sa. Takmer tretina mala iba mierne úrovne neutralizujúcich protilátok (NAb) proti vírusu, desať pacientov nevykazovalo stopy žiadnych NAb protilátok.

Protilátky sa tvoria vtedy, keď je telo napadnuté infekciou alebo stimulované vakcínou. V krvi zostávajú roky, niekedy až desaťročia. Imunitnému systému umožňujú rýchlu odpoveď, ak sa patogén zjaví opäť. Človek si pritom často ani nemusí uvedomiť, že je chorý.

Jedna z prvých zotavených pacientok COVID-19, ktoré darovali krvnú plazmu na výskum protilátok v USA, Tiffany Pinckney. FOTO: SITA, AP

Autori pripúšťajú, že ide o predbežný výskum a že nevedia, či sa v skutočnosti títo pacienti môžu opäť nakaziť chorobou COVID-19. „Či sú títo pacienti rizikoví na návrat alebo na opätovnú infekciu, by mali skúmať ďalšie štúdie,” konštatovali.

Vedci o výskume diskutujú na Twitteri a všimli si niekoľko problémov, ktoré mohli ovplyvniť zistenia. Po prvé, upozornili, že niektorí pacienti, ktorým zistili iba nízke úrovne protilátok, možno ani nemali COVID-19, keďže aj testy majú svoju chybovosť. Štúdia tiež sledovala pacientov iba 24 dní, a nie je jasné, či to bol dosť dlhý čas na to, aby sa vyvinuli protilátky.

Štúdia varuje: takmer 18 percent ľudí je chorých bez symptómov

Šanghajskí vedci okrem toho hľadali iba protilátky proti jednému proteínu, takzvanému spike proteínu, a ďalšie, ktoré tiež môžu byť dôležité pri posudzovaní otázky imunity, neskúmali.

Napokon, testovali iba pacientov s miernym priebehom, vylúčili pacientov, ktorí sa dostali na jednotku intenzívnej starostlivosti, prípadne boli liečení plazmou darcov, ktorí sa zotavili z COVID-19 – u tých by sa totiž nedalo zistiť, či si protilátky vytvorili sami.

Voči viacerým vírusom sa imunita nevytvára

Koronavírusy často nevzbudzujú v telách pacientov dlhodobú imunitu, čoho typickým dôkazom je chrípka. Článok amerického portálu NPR nedávno priniesol správu, že asi 10 až 30 percent prechladnutí spôsobujú štyri bežné kmene koronavírusu a hoci ľudia si vytvoria určitú imunitu, môže zoslabnúť a môžu sa znovu nakaziť.

Aj ďalší vírus, takzvaný respiračný syncytiálny virus, ktorý spôsobuje ťažké nákazy mladých, starých a slabo imúnnych ľudí, je známy opakovanými infekciami.

Ako postihuje koronavírus deti? Môžu ho prenášať, hoci nie sú choré?

Expertov predbežné závery výskumu protilátok na SARS-CoV2 veľmi neprekvapili. Kizzmekia Corbett z National Institute of Allergy and Infectious Diseases Vaccine Research Center a členka tímu, ktorý klinicky testuje možnú vakcínu, tweetovala, že „respiračné vírusy majú množstvo trikov, ako sa brániť imunite a štyri (kmene) tvorbu dlhodobej imunity nikdy nespôsobili.“

Sestra v nemocnici v talianskom Varese priváža tablet pripevnený na periskope do izby pacientov, aby ich mohol lekár vzdialene vyšetriť. FOTO: SITA, AP

Výskum čínskych lekárov však môže mať vplyv na darcovstvo konvalescentnej plazmy, teda plazmy od zotavených pacientov. Štúdia napríklad zistila, že starší ľudia vo veku 60 až 85 rokov mali viac ako trikrát viac protilátok než skupina vo veku 15 až 39 rokov.

Informácie, ktoré výskum priniesol, sú zjavne len časťou skladačky, ktorú budú musieť vedci zložiť, aby pomohli krajinám vrátiť sa k fungovaniu, ktoré raz bude pripomínať akýsi normál.

Autorka, Victoria Forster, píše na Forbes.com o medicíne, najmä o onkológii.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?