Zlato – krásny lesklý a vzácny kov. Jednými milovaný, druhými nenávidený. Mnohí ho odporúčajú kupovať, niektorí odporúčajú 5-percentný podiel v portfóliu, iní aj 50 %. Aké sú však výnosy zlata? Oplatí sa doň investovať? Pozrime sa na túto tému bližšie.
Pred troma rokmi som mal na túto tému s jednou pani dišputu na investičnej konferencii v Bratislave. Ja som bol na konferencii za firmu investujúcu prevažne do akcií, ona za firmu predávajúcu klientom zlato. Dala sa so mnou do reči a po chvíli sme videli, že máme na vec odlišný pohľad.
Ona tvrdila, že investícia do zlata je to najlepšie, čo môže investor urobiť a že akcie sú rizikové a prerábajú kvôli krízam. Pýtal som sa jej, či ona na akciách prerobila. Vraj áno, v poslednej kríze, že predávala v roku 2008, na čo som jej ja povedal, že americké akcie odvtedy zarobili necelých 300 %.
Do čoho investuje slovenský milionár? Byty sú istota, mladé talenty už menej
Podľa nej je zlato najlepším uchovávateľom hodnoty a najrozumnejšia investícia. Hovorím jej, že s prvou časťou vety súhlasím, s druhou nie. Vravím jej, že zlato v dlhom období zarobilo iba to, čo je hodnota inflácie, ale že akcie majú priemerný ročný hrubý výnos 9 – 10%. Tiež som jej spomenul, že od roku 2011 zlato len prerába. Na čo mi už oponovať nevedela a rozišli sme sa (verím, že v dobrom). Mimochodom, ja tiež držím malú časť svojho investičného portfólia v zlate.
Objektívne sa teda na túto komoditu pozrime, načrtnime si jeho výhody a nevýhody, takisto si priblížime výnosy.
Symbolické odovzdanie zlatej tehličky v Prahe v roku 2000 medzi vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom a jeho českým náprotivkom Milošom Zemanom. Jej váha je 14 kg a vtedajšia hodnota takmer 5 miliónov korún. Foto: TASR
Známy svetový investor Warren Buffett hovorí o zlate nasledovné: „Čo robíme my ako ľudia so zlatom? Vykopeme ho zo zeme, roztavíme ho a dáme do pekných tvarov, potom ho znova zakopeme a postavíme okolo ľudí, aby ho strážili.“ Buffett tiež spomína zaujímavé porovnanie. Doteraz bolo vyťažených približne 175-tisíc ton zlata, čo keby zlejeme do jednej veľkej kocky, tá by mala dĺžku hrany 21 metrov. Pri súčasných cenách by hodnota takejto kocky bola viac ako 7500 miliárd dolárov.
Narábajte s peniazmi ako Gates a Buffett. Stačí vám osvojiť si týchto 6 zvykov
Pre porovnanie za túto sumu by sme dokázali kúpiť celých nasledovných 22 firiem: Amazon, Facebook, Apple, Microsoft, Johnson & Johnson, Exxon, Berkshire Hathaway, JP Morgan Chase, Alphabet (Google), Visa, Coca-Cola, General Electric, WellsFargo, Pfizer, Chevron, Procter & Gamble, AT&T, Bank of America, Verizon, Home Depot, Philip Morris International, Citigroup a ešte by nám zostalo na niekoľko Rolls Royce-ov, bavorákov, mercedesov a podobných luxusných áut.
Otázka znie: chceli by ste vlastniť radšej kocku zlata alebo 22 spomenutých firiem?
Warren Buffett tento príklad opísal v roku 2012. Ak by sme vtedy investovali do menovaných 22 firiem, náš ročný výnos by bol približne 17 %. Zlato odvtedy ročne prerobilo približne 6 % svojej hodnoty.
V akej forme sa dá držať zlato a ako ho nakúpiť?
Zlato môže investor držať buď vo fyzickej forme, alebo prostredníctvom cenného papiera. Fyzické zlato je možné nakúpiť cez priamych menších obchodníkov – zlatníctva, záložne a podobne alebo cez finančnú inštitúciu či priamo banku. K dispozícii na predaj sú najžiadanejšie tehličky a mince rôznych veľkostí a s rôznymi ozdobnými povrchmi.
Na to, aby ste realizovali zisk nákupom a predajom tehličiek (alebo mincí, ktoré pre svoju menšiu veľkosť a rôzne vyrazené obrazce môžu byť likvidnejšie), treba myslieť na marže tých, ktorí vám zlato predávajú. Rôzne váhy majú rôzne marže. Ak by ste kúpili zlatú tehličku s nízkou váhou, môžete ju kúpiť aj o 20 % drahšie oproti spotovej cene na trhu. Pri väčších tehlách môže byť rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou okolo 3 – 5 %. Je prirodzené, že mnohým ľuďom je finančne dostupnejšie kupovať tehličky s menšou váhou, ktoré sú lacnejšie, preto si musia vďaka vyššej marži počkať dlhšie na reálne zhodnotenie takejto investície.
ETF fondy zažívajú svoj vrchol. Prílev investícií do jedného segmentu môže spôsobiť vznik bubliny
Ak nakúpite zlato cez banku a budete ho skladovať u nej v trezore alebo bezpečnostnej schránke, väčšina bánk na Slovensku v takomto prípade garantuje kedykoľvek odkúpenie tohoto zlata. Skladovanie zlata však niečo stojí a investíciu predražuje. Banková bezpečnostná schránka stojí napríklad v Tatra banke 178 eur ročne. Cena dvojgramovej zlatej tehličky Münze Österreich je aktuálne za 100,5 eura, 5 gramov za 234 eur.
Pri nákupe takýchto objemov nemá pre človeka zmysel ukladať zlato v banke, pretože pri týchto nákladoch na ňom ziskový, žiaľ, nikdy nebude. Do banky sa oplatí ukladať zlato pri investovanom objeme aspoň 8000 eur, kedy ročná platba za bezpečnostnú schránku predstavuje náklady 2 % z investovanej sumy. Teda potenciálny nominálny zisk na zlate 10 % predstavuje 8 % po odrátaní týchto nákladov.
Druhý spôsob, ako kúpiť zlato, je prostredníctvom cenného papiera. Najlepšie formou ETF fondu, ktorý buď môže investovať priamo do fyzického zlata, alebo do firiem, ktoré ťažia a spracovávajú zlato. Táto forma je rýchla a likvidná. Kedykoľvek chcete, viete svoje cenné papiere predať. Jeden z najznámejších ETF fondov sa volá SPDR Gold Trust ETF, ktorý investuje priamo do fyzického zlata, má burzový ticker GLD. Spustený bol v novembri 2004, ročný poplatok má na úrovni 0,4 % a spravuje vyše 33 miliárd dolárov.
Aký je skutočný dlhodobý vývoj ceny zlata?
Pozrime sa na dlhodobý vývoj zlata a jeho výnosy v rôznych obdobiach. Pozrime sa na hrubé výnosy zlata (pozor, neočistené o infláciu, ktorej hodnota je medzi 1,5 až 2 % ročne) za obdobie posledných 10, 20, 30 a 40 rokov:
V tabuľke vidíme skutočné zisky zlata v rôznych časových obdobiach. Najdôležitejší stĺpec je priemerný ročný výnos, kde vidíme, ako by sa takáto naša investícia vyvíjala a koľko by nám ročne prinášala do zisku portfólia. V dlhom období vidíme, že ak by sme tieto výnosy očistili ešte aj o infláciu, zlato robí nižšie zisky ako realitné investície, dlhopisy aj akcie.
V súčasnosti zlato rastie na hodnote výraznejšie ako v posledných rokoch. Je tomu tak predovšetkým kvôli neistote v globálnej ekonomike, spomaľovaniu rastu HDP mnohých významných krajín a kvôli pokračujúcej uvoľnenej menovej politike. Áno, zlato zažíva obdobia, kedy rastie výraznejšie ako najziskovejšie aktívum – akcie. Avšak sú to krátke obdobia, ktoré dopredu nevie nikto identifikovať. Práve preto má najrelevantnejšiu výpovednú schopnosť vývoj ceny v dlhom období. A tam vidíme, že zlato v posledných 40 rokoch robí priemerne ročne v hrubom iba 3,28 % (po odrátaní 2% inflácie sa dostávame na reálne zhodnotenie 1,28% ročne).
Pre porovnanie, vývoj akcií v rovnakom období je vyše trojnásobne vyšší. Z uvedeného vyplýva, že zlato je naozaj „len“ uchovávateľ hodnoty, nie jej tvorca. Skutočnú tvorbu dlhodobej hodnoty prinášajú dlhopisy, no predovšetkým akcie.
Autor Martin Babocký sa na finančných trhoch pohybuje 8 rokov. Investuje predovšetkým do akcií, venuje sa správe klientských investícií a popritom pracuje ako investičný analytik. Od roku 2017 vedie investičný YouTube kanál.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
