Ako sa zrodilo poldruhamiliardové imanie spoluzakladateľa známej finančnej skupiny? Dravosť pri využívaní obchodných príležitostí, agresivita v biznise, striktné pozeranie sa na čísla, pragmatické pestovanie vzťahov naprieč politickým spektrom aj extrémna pracovitosť.
(Článok pôvodne vyšiel 15. októbra 2023, aktualizované 2. apríla 2024.)
Druhý miliardár, ktorý sa za Slovensko dostal do globálneho rebríčka najbohatších ľudí podľa Forbesu (a podľa najnovšieho rebríčka z apríla 2024 je už zo Slovákov najvyššie) a spolu s rodinou je dlhodobou dvojkou slovenskej obdoby zoznamu.
Pomohol stvoriť podnikateľskú skupinu veľkosti, ktorá nie je v našich končinách bežná a ktorá generuje miliardy v tržbách, stámilióny v zisku a zamestnáva desaťtisíce ľudí.
Jaroslav Haščák, niekdajší managing partner Penta Investments s podstatným podielom v skupine, je jeden z najznámejších slovenských podnikateľov, hoci v posledných rokoch nie z dôvodov úspechov v biznise, ale skôr pre aféry, ktoré majú právnu dohru.
To prispelo k tomu, že v súčasnosti už nie je vedúcim partnerom skupiny. Z jej aktívneho vedenia sa stiahol koncom roka 2020, keď ho na niekoľko týždňov obvinenie z korupcie dostalo až do vyšetrovacej väzby. Nasledoval krok, v ktorom presunul časť podielu v skupine na zverenecký fond T69 Trust registrovaný v Českej republike, ktorého beneficientami sú jeho manželka Valeria a ich dvaja maloletí synovia.
Aj v najnovšom rebríčku Najbohatších Slovákov z októbra 2023 preto rodinu zastupuje Valeria Haščáková (s imaním vo výške 1,46 miliardy eur jej patrí druhá priečka), inak právnička pracujúca pre Pentu.
Americký Forbes v aktuálnom rebríčku globálnych miliardárov, ktorý vyšiel začiatkom apríla 2024, už rodine Haščákovcov pripísal dokonca 1,8 miliardy dolárov (v prepočte zhruba 1,7 miliardy eur).
Ako sa zrodilo toto imanie? Stručné zhrnutie by mohlo znieť – dravosť pri využívaní obchodných príležitostí, agresivita v biznise, striktné pozeranie sa na čísla (na všetko máme kalkulačky, hovoril sám Haščák pred dekádou Forbesu), pragmatické pestovanie vzťahov naprieč politickým spektrom aj extrémna pracovitosť.
Ako rástla Penta
Jaroslav Haščák, ktorý sa narodil 30. augusta 1969, pochádza z Ďurkovej v okrese Stará Ľubovňa. Spolu so spolužiakmi z Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov MGIMO, s Marekom Dospivom a o rok starším Jozefom Oravkinom, začali pred 30 rokmi, v časoch rozbehnutej kupónovej privatizácie, obchodovať s akciami. Všetci traja potom s Haščákovými spolužiakmi z gymnázia v Banskej Štiavnici, s Martinom Kúšikom a Jurajom Herkom, založili v roku 1994 Pentu.
Prvý milión (slovenských korún) však zarobil Haščák ešte predtým, počas štúdia v Moskve a v Číne: s Marekom Dospivom obchodovali s oblečením.
Zdroj: Forbes Slovensko
Po návrate Jozef Oravkin navrhol, aby začali obchodovať s akciami. Míľnikom bol VÚB Kupón, na ktorom zarobili sedemsto miliónov korún, alebo ako v roku 2013 spomínal v rozhovore s Forbesom sám Haščák, „dostal nás zo stavu piatich partnerov plus dve asistentky do situácie, že sme vedeli zamestnať ďalších ľudí“.
Partnerská zostava sa neskôr menila. V roku 1999 odišiel Herko a v roku 2013 aj Martin Kúšik, ktorý rozbehol vlastný investičný biznis (Odyssey 44). Naopak na čas pribudol Jozef Špirko a zostavu rozšírili aj menší partneri Eduard Maták a Iain Child. V roku 2021 zo skupiny odišiel Maták (investície realizuje cez HardWood Investments) a o rok neskôr svoj avizovaný odchod zrealizoval aj Oravkin (založil si vlastnú developerskú skupinu Alto Real Estate). Medzi partnerov vtedy pribudli dlhoroční manažéri skupiny Václav Jirků a Marián Slivovič.
Až do začiatku roku 2010 skupina investovala princípom – čo najlepšie kúpiť, mať schopného manažéra, ktorý oseká náklady a zveľadí biznis, ktorý potom Penta rýchlo predá. Vtedy mali aj veľmi agresívne nastavený parameter požadovanej IRR (Internal Rate of Return, v preklade vnútorná miera výnosov) projektov. Ten presahoval 25 percent, niektoré ako napríklad sieť predajní v Poľsku Žabka alebo Severomoravské vodovody a kanalizace aj 40 percent.
Potom prišlo rozhodnutie zmeniť stratégiu, zamerať sa len na vybrané sektory a pôsobiť v nich dlhodobejšie. Z toho vzniklo súčasné nastavenie silno koncentrované na zdravotníctvo, nehnuteľnosti, stávkové služby či financie. Aj očakávané IRR sa znížilo – na 15 až 20 percent.
Miliarda (nielen) pre Haščáka
V roku 2013, keď Forbes na Slovensku priniesol prvý rebríček najbohatších Slovákov, dosahoval odhad jeho majetku 480 miliónov eur. Odvtedy podstatne narástol.
Zároveň je druhým Slovákom, popri Ivanovi Chrenkovi z HB Reavisu, ktorý patrí aj medzi najbohatších ľudí sveta. Do globálneho rebríčka amerického Forbesu sa dostal v roku 2019 spolu s českým parťákom v biznise Marekom Dospivom.
„So Slávom (Haščákom) chceme mať každý poctivo zarobenú miliardu dolárov a byť vo vašom rebríčku svetových miliardárov,“ povedal takmer tri roky predtým českému Forbesu Dospiva. „Žiadnu umelo nafúknutú miliardu, poctivú dúhovú guľôčku.“
Pozrite si rebríček 50 najbohatších ľudí sveta 2024
Pente sa darilo aj ďalej, a tak sa ich majetková „guľôčka“ ďalej nafukuje. Aktivity v spomínaných sektoroch má nielen na domácom trhu, ale aj vo viacerých krajinách Európy a Balkánu. Od roku 2015 dokázala každoročne produkovať zisk prevyšujúci dvesto miliónov eur – s výnimkou pandemického roku 2020, v ktorom sa jej zisk medziročne znížil o polovicu na 134 miliónov. Už o rok neskôr vykázala spoločnosť v čistom rekordných 570 miliónov eur. Za rok 2022 sa potom zisk síce znížil, no stále na impozantných 483 miliónov.
Firma rástla v zdravotníctve, kde sa darilo hlavne sieti lekární Dr.Max, v realitách a zisk jej do celkových výsledkov priniesol aj minoritný podiel v Slovalcu, hoci tam zavreli pece na výrobu primárneho hliníka. Postaral sa o to mimoriadny výnos z predaja nevyužitej nakúpenej energie.
Zdravotníctvo siaha od jej siete nemocníc združenej v Penta Hospitals cez tisíce lekární Dr.Max na ôsmich trhoch Európy (počtom lekární o sebe hovorí ako o druhej najväčšej sieti celého kontinentu) až po slovenskú zdravotnú poisťovňu Dôvera. V roku 2023 Penta otvorila svoju modernú nemocnicu Bory, ktorú postavila za štvrť miliardy eur na západnom okraji Bratislavy.
V posledných rokoch rástla tiež váha realitnej časti biznisu, ktorú rozvíja mohutne v Bratislave i v Prahe. Vlajkovým projektom bol do roku 2022 projekt Sky Park, ktorý však odpredala Jozefovi Oravkinovi. V Bratislave jej však zostávajú ďalšie, napríklad štvrť Bory, bytovky Pri Mýte a v Prahe finalizovaný megaprojekt Masaryčka. Dnes na realitnú odnož dohliada po Oravkinovi Dospiva.
Treťou významnou oblasťou je gambling, ktorý firma združuje pod Fortuna Entertainment Group. Okrem strednej Európy pôsobia jej stávkové firmy a online kasína aj na Balkáne. Fortuna sa v marci 2024 dostala do správ v súvislosti s možným predajom jej časti. Išlo by o veľký obchod, hodnotu firmy vraj Penta odhaduje na dve miliardy eur.
Skupina má tiež dve banky – retailovú Prima banku a privátnu Privatbanku, ktorá pre ňu tiež zabezpečuje emisie dlhopisov. Rozširuje aj svoje mediálne impérium združené pod News and Media Holding. V roku 2023 ohlásili napríklad akvizíciu bulvárneho Nového času a jeho webu cas.sk.
Ako funguje Penta a jej niekdajší managing partner
Haščák je považovaný za mimoriadne pracovitého a pragmatického človeka, ktorý rád zblízka dohliadal na biznisy skupiny.
„Bežne začínam od deviatej ráno a končím okolo deviatej večer. V sobotu zvyčajne nepracujem, ale v nedeľu popoludní už áno. Samozrejme, trpí tým rodina, záujmy, je to o kompromisoch. A veľa cestujem. To môj časový režim zhoršilo, ale ľudia vás potrebujú fyzicky cítiť. Ak je niečo dôležité, musíte tam byť,“ hovoril o svojej vtedajšej pracovnej morálke v rozhovore v roku 2013.
A jeho motivácia? „Nechcem byť rentier, ktorý by si kúpil akcie firmy, ísť raz za rok na valné zhromaždenie, niečo sa tam spýtať a ísť domov. Chcem čo najdetailnejšie rozumieť, do čoho investujem, chcem mať možnosť zásadne ovplyvňovať riadenie nášho portfólia.“
Kliknite a pozrite si celý rebríček Najbohatší Slováci 2023
Haščák bol tiež strojcom súťaživej štruktúry vo firme, ktorá veľmi štedro odmeňovala výkonných ľudí a rýchlo sa zbavovala tých menej úspešných. V praxi jeho systém „Up or Out“ vyzeral tak, že napríklad investičný analytik, zamestnanec na najnižšej úrovni, mal tri roky na to, aby sa posunul nahor a vytlačil tak svojho manažéra, inak ho čakalo prepustenie. „Tento darvinovský štýl sme označovali ako You eat what you kill (Zješ, čo zabiješ). Motivačný systém bol extrémne štedrý, ale bol viazaný na výsledky,“ spomínal Haščák pred vyše dekádou v rozhovore, ktorý sme nazvali Ako myslí Penta, s podtitulom Súťaživí „special animals“.
Súťažilo sa nielen na najnižších úrovniach firmy, ale aj medzi partnermi. Podľa úspešnosti projektov sa im zhodnocovali podiely vo firme. Historicky začali všetci s rovnakými podielmi. V roku 2011 to zrušili. Zmenili stratégiu a začali sa zameriavať na menší počet dlhodobejších investícií s vyššou EBITDA (výsledok hospodárenia pred odpočítaním úrokov, daní a odpisov) okolo 50 miliónov eur a s perspektívou jej zdvojnásobenia v krátkom čase.
Jaroslav Haščák vtedy stihol vyrásť na najväčšieho partnera (s malým odstupom pred Dospivom). Prispievala k tomu aj jeho šetrnosť. Ako vysvetľoval, keď bol partner úspešný v nejakom projekte, mohol si peniaze vybrať ako dividendu a vložiť ich do osobnej spotreby, napríklad si kúpiť dom či jachtu. „Alebo som ich vložil do firmy a navýšil si podiel. U mňa sa to prejavovalo aj tak, že som do predminulého roka (2011, pozn. red.) býval v prenajatom dome. Snažil som sa šetriť na sebe a vkladať všetko do firmy. Tým, že som nemal okolo seba veľa materiálnych statkov, o to viac som pracoval. Keď si kúpite jachtu, láka vás to chodiť na ňu. Čím máte menej materiálnych statkov, tým viac sa zameriavate na prácu.“
Čo nevyšlo
Ani v premyslenom a kalkulačkami riadenom svete Penty však všetky investície nevyšli. Stámilióny eur stratili na viacerých projektoch. Haščák zvykol za príklad zlej investície dávať napríklad telekomunikačnú firmu MobilKom (zbavili sa jej v roku 2011) či výrobcu mäsových výrobkov Mecom. Ten nakoniec predali v roku 2021 americkému producentovi Smithfield Foods.
Nateraz sa nevydarili ani plány s Nemeckom, o ktorých pred dekádou hovoril Forbesu sám Haščák. „Ak budeme mať do piatich rokov na nemeckom trhu dobrý tím a dobré výsledky, pokojne dáme polovicu aktív do nemeckých firiem.“ Z pohľadu spoločností, ktoré by chceli kupovať, pritom vtedy v Nemecku videl „stokrát viac príležitostí“ než na stredoeurópskych trhoch. To sa však nestalo. Naopak, priemyselného výrobcu Gehring poslali najskôr do insolvencie, potom ho predali konkurentovi.
V roku 2021 sa zbavili tiež podielu v poľskej retailovej sieti Empik. Toto odvetvie už Penta nezaraďuje medzi nosné.
Radosť nemala firma v posledných rokoch ani z vývoja vo výrobcovi hliníka Slovalco, v ktorom má 49-percentný podiel popri nórskom Hydro. Vysoké ceny energií znamenali, že produkcia je nerentabilná a výrazne ju teda obmedzili.
Čas právnikov
Reputáciu Penty a jej spolumajiteľa zasiahla kauza Gorila. Podľa tohto spisu sa mal Haščák v rokoch 2005 a 2006 v tajnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave stretávať s rôznymi politikmi aj podnikateľmi a snažiť sa ich ovplyvniť. Spis Gorila sa v roku 2011 objavil na verejnosti a v roku 2019 aj jeho nahrávka. Penta už od počiatku informácie zo spisu o korumpovaní odmietala.
Jeho zverejnenie prinieslo pre Haščáka a celú skupinu neželanú publicitu i reputačné dôsledky.
Na otázku, ako spis Gorila ovplyvnil biznis, Haščák v apríli 2013 odpovedal: „Reputačne zásadne. A biznisovo? Úplne najviac nás ovplyvňuje strata môjho času. Dosť veľa ho trávim diskusiami s právnikmi. Sú to veci, ktoré nemôžem a nechcem delegovať na niekoho iného.“ Taktiež vymenoval, kde sú reputačné straty najväčšie: „Z pohľadu reputácie nás to na Slovensku ovplyvňuje zásadne, v Česku je to odmocnina zo Slovenska, v Poľsku odmocnina z Česka a v Nemecku to možno okrem jedného či dvoch článkov nikto nerieši.“
Najbohatší Slováci 2023
Aký majetok majú najbohatší Slováci? A komu sa podarilo dosiahnuť status miliardára? Kliknite sem a pozrite si 38 najbohatších Slovákov a Sloveniek za rok 2023.
V roku 2019 sa Haščák opäť dostal do médií pre svoju komunikáciu so súdeným podnikateľom Marianom Kočnerom. Otázky vzbudilo aj stretnutie s predsedom parlamentu Borisom Kollárom zo septembra 2020 a následné vyhlásenie, že dôvodom bola Haščákova príprava knihy o slovenskom biznise a politike. Chcel ju dokončiť do roka až roka a pol, zatiaľ sa tak však nestalo.
Najviditeľnejšie sa kauza prejavila začiatkom decembra 2020, keď do Penty nabehli policajti a Haščáka zadržali. Vo vyšetrovacej väzbe súvisiacej s údajnou korupciou v súvislosti s Gorilou zostal až do januára 2021. Haščák sa vtedy vzdal všetkých výkonných pozícií v skupine, no zostal spolumajiteľom. Riadiace pozície po ňom v Pente prebral Iain Child. Jaroslav Haščák obvinenia odmietal, jeho právnici dosiahli ich zrušenie i ospravedlnenie od štátu.
Koncom roka 2022 potom prišlo obvinenie zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
Pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2023 Igor Matovič zverejnil údajnú komunikáciu medzi Haščákom a politickým protivníkom Richardom Sulíkom, v ktorej sa ho mal snažiť ovplyvniť v oblasti zdravotníctva a financovania štátnej zdravotnej poisťovne. Matovič a Haščák na seba následne podali trestné oznámenia.
Rok 2024 priniesol ďalší vývoj v jeho súdnych ťahaniciach. Najskôr prokurátor zrušil obvinenie Haščáka a ďalších osôb v kauze Gorila pre procesné dôvody, vzápätí však prišlo nové obvinenie v danej veci.
Vyzerá to tak, že právnici, s ktorými sa Haščák musel v uplynulých rokoch baviť na úrok času, ktorý by radšej trávil zveľaďovaním biznisu, budú mať o prácu ďalej postarané.
