Éra adaptability. Presne to čaká trh práce podľa odborníčky Jaroslavy Rezlerovej. V nasledujúcich troch rokoch sa má výrazne zmeniť. Vplyv na to bude mať nástup generácie Z a významný vplyv na pracovný proces bude mať aj umelá inteligencia.
Ako ovplyvňuje leto situáciu na trhu práce a kedy je najvhodnejší čas na hľadanie zamestnania? Česko prežíva uhorkovú sezónu, ktorá sa skončí v druhej polovici augusta. Čo sa bude diať na jeseň a v akej situácii sa trh práce nachádza?
Prieskumy ukazujú, že 66 percent zamestnávateľov nedokáže zaplniť voľné pracovné miesta. Inak povedané, takmer tri štvrtiny zamestnávateľov uvádzajú dlhodobú neschopnosť obsadiť voľné pracovné miesta z dôvodu zamrznutého trhu práce a nedostatku dostupných talentov.
A pritom podľa generálnej riaditeľky Manpower Group ČR Jaroslavy Rezlerovej ceny už nerastú, kúpna sila domácností je lepšia, ale skepsa a pritvrdenie trhu sú také veľké, že aj zamestnávatelia sú z hľadiska optimizmu oveľa opatrnejší.
Podľa jej interpretácie dlhodobá extrémne nízka nezamestnanosť znamená, že sa na trhu práce nič nedeje. „Vstupuje do toho niečo, čo nazývame umelá zamestnanosť,“ komentuje Rezlerová. „V minulom roku bola v Českej republike snáď jediná zahraničná investícia. Tragické,“ pokračuje.
Tvrdia, že zahraničné investície do Česka neprichádzajú, pretože existuje vysoké riziko, že tu nenájdu pracovníkov. Dokonca aj veľké české výrobné podniky, napríklad v špecializovaných oblastiach, ako je letecký priemysel, sa rozhodli presunúť časť výroby súvisiacu s výskumom, vývojom a technickými vývojovými stanicami do iných krajín.
Situáciu na českom trhu práce by charakterizovala jedným slovom – strnulosť. Podľa Rezlerovej tomu napomáha Zákonník práce. Ako sa to deje vysvetľuje v exkluzívnom rozhovore pre Forbes. Ide však aj o mentálne nastavenie zamestnávateľov a ľudí, ktorí sa boja meniť prácu.
Mali by sme to čo najskôr napraviť, aby sme sa dokázali vysporiadať s rozsiahlymi zmenami, ktorými trh práce začne prechádzať v nasledujúcich troch rokoch.
„Vstúpili sme do éry prispôsobivosti. Firmy aj ľudia sa budú musieť ešte prispôsobiť veľmi rýchlemu technologickému vývoju,“ hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Manpower Group ČR, ktorá sa situáciou na trhu práce zaoberá od roku 2008.
Foto: Forbes Česko
Podľa nej sa blížime k diverzifikácii pracovných foriem a modelov. „Zamestnávatelia budú mať kombináciu rôznych typov úväzkov, pracovných zmlúv či dohôd. Do toho príde umelá inteligencia a jej využívanie, nahrádzanie niektorých profesií. Budeme svedkami veľkých zmien,“ hovorí.
Najvýznamnejšou z nich je nástup „meconomy“, kde budú práve zamestnanci diktovať fungovanie ekonomiky.
Je na trhu práce počas prázdnin uhorková sezóna?
Ľudia po sviatkoch menia prácu. Idú na dovolenku, sú zničení a koncom augusta dajú výpoveď. Najväčšia fluktuácia je v septembri a potom v januári. Zamestnávatelia zvyčajne neprijímajú nových ľudí v júni. Samozrejme, dochádza k náborom tam a späť, ale objem je o tridsať až tridsaťpäť percent nižší.
Takže je lepšie hľadať si prácu v septembri?
V septembri je boom, október pokračuje, v novembri to začína klesať a v decembri nastáva úplný útlm, rovnako ako v lete. Od polovice augusta to ide prudko hore. Zamestnávatelia sa začínajú pripravovať na sezónu po tom, čo v lete premýšľali o štruktúre.
Uhorková sezóna ukazuje, že v podnikoch prebieha veľa reštrukturalizácií. Teda začnú trochu prepúšťať. Zlučujú sa pracovné miesta a zodpovednosti, ale deje sa to v rámci desiatok miest.
A z hľadiska brigád?
Tých je presne toľko ako každú sezónu, približne dvetisíc ponúk. Nie je to málo. Je to podobné ako počty za posledné tri roky. Nevidíme pokles žiadostí. Nejde ani o uhorkovú sezónu v tom zmysle, že by sa na trhu práce konečne dialo niečo legislatívne.
Ako často by sme mali meniť prácu?
Je normálne meniť prácu každé tri alebo štyri roky, ale u nás sa to vôbec nestáva. Najčastejším spôsobom, akým meníme prácu, je zmena zamestnania „job to job“. Na Západe je úplne bežné job-unemployment-job (od práce k nezamestnanosti a potom znovu k práci). Z podpory v nezamestnanosti si ľudia dokážu udržať životnú úroveň, splácať hypotéku, platiť lízing na auto.
Nemáte nedostatočný príjem, nehrozí vám, že sa dostanete do neistej situácie a budete ohrození krátkodobou chudobou.
Nezamestnanosť sa v súčasnosti využíva v podstate ako ďalšia sociálna dávka. U nás nemá takú funkciu ako v západnej Európe. Je to nástroj na udržanie finančnej stability pri prechode z jedného zamestnania do druhého. Ak chcete lepšiu prácu, nenájdete ju za mesiac. Trvá to v priemere dva až tri mesiace.
Prečo by sme mali meniť prácu?
Ak ľudia zmenia prácu cielene, budú mať o osem až dvanásť percent vyšší plat. Tak to ukazujú európske štatistiky. My to v Českej republike nemáme.
Mám pocit, že zmenu zamestnania sprevádza istá stigma.
Áno, to je presné. Je to akási atmosféra, prostredie v Českej republike, ktoré ešte pretrváva z 90. rokov. Zmena zamestnania a job to job, to je stresujúce. Je to jeden z troch najstresujúcejších faktorov v živote. Teraz si predstavte, že by ste tú prácu nemali, už by ste chceli odísť a robiť niečo iné.
Bola by som odkázaná na podporu v nezamestnanosti…
Je strašne dôležité, aby zaznelo, že dávky v nezamestnanosti nie sú sociálne dávky. Je to vaše poistenie, ktoré ste si platili celý pracovný život. Na ministerstve pracujeme na zmene koncepcie podpory v nezamestnanosti, pretože tých 400 až 500 eur, na ktoré máte dnes nárok, je naozaj životné minimum. Trh práce to, samozrejme, brzdí.
Koľko ľudí robí prácu, ktorú milujú?
Asi dvadsať percent ľudí práca napĺňa. Ďalších štyridsať percent z práce nie je príliš nadšených a ďalších štyridsať percent robí prácu, ktorá ich nebaví.
Prečo si to robíme? Nemáme dostatok sebaúcty?
Máme v sebe malosť, nedôverujeme si – lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Našou národnou vlastnosťou je skepsa. Sme veľmi konzervatívni pri zmene zamestnania.
Je to pre nás väčšia trauma ako pre Západoeurópanov, kde je to celkom bežné. Tam zmeníte prácu desaťkrát za život a je to ganz normal, ako by povedali Nemci. My sme trochu rozpačití a stále hľadáme našu tretiu českú cestu. Máme v sebe trochu švejkovstva a tendenciu veci „zbabrať“.
Sme konzervatívni?
Máme konzervatívne zmýšľanie. Máme najnižší podiel zamestnaných matiek v období, keď majú malé deti. U nás sa predpokladá, že budete doma s deťmi. Nie nechať ich niekde a ísť do práce. Jedným z dôvodov, prečo máme najnižšiu zamestnanosť žien v riadiacich pozíciách, nie je to, že by ženy nechceli, ale preto, že je ťažké vymaniť sa z paradigmy dlhej materskej dovolenky.
Foto: Forbes Česko
Čo znamená byť v tíme externých poradcov ministra?
Poskytujeme prehľad o tom, ako to funguje v praxi a čo by bolo dobré zaviesť na zlepšenie praxe. Hovoríme z pohľadu odborných znalostí o širších stratégiách. Minister a jeho ľudia sa zaujímajú o to, ako to funguje, čo by sa podľa názoru ľudí zvonka malo urobiť. Myslím si, že to je spôsob, ako robiť veci zmysluplne.
Keby ste mi mali dať päť bodov o tom, čo je typické pre trh práce. Čo by to bolo?
Možno vám dám tri. Je zastaraný, úplne analógový. Zamestnáva veľký počet ľudí v priemysle, ale nie je automatizovaný. A v niektorých odvetviach – v potravinárstve, poľnohospodárstve a niektorých ďalších oblastiach – máme hanebne nízke mzdy.
Tu sa stále drží podnikanie a podniky, ktoré extrémne znižujú platy zamestnancov. Zároveň ich živia dotácie, ale bez týchto dvoch umelých výživ by už dávno zanikli.
Takže je to deformované prostredie?
Strašne. Je normálne podvádzať štát, zneužívať dohody a optimalizovať dane. To sa považuje za dobrý biznis. Možno sa to veľa ľuďom nebude páčiť, ale mnohé podniky mali už dávno skončiť a štát do nich nalieva peniaze z rôznych zdrojov. Udržuje tak podnikanie „na prístrojoch“.
Nie je v poriadku, že odbory bojujú za zachovanie starých dobrých analógových zvykov. Napríklad, aby sa nezavádzali elektronické podpisy.
A tretí bod?
Máme jednu z najnižších mier fluktuácie. Fluktuácia má negatívnu konotáciu. Takže povedzme mobilita. Nie v tom zmysle, že sa musíte presťahovať za prácou. Myslím tým, keď si medzi zamestnaniami urobíte pauzu, aby ste sa rozhliadli.
Je to stigmatizujúce. S evidenciou na úrade práce je spojená potenciálna trauma. To sa musí zmeniť.
Ako?
Vymýšľame, ako zlepšiť takzvanú politiku zamestnanosti a podporiť zmysluplnú rekvalifikáciu.
Ale to už funguje…
Áno, existuje milión prípadov, keď štát nalieva peniaze do rekvalifikácií, ktoré nemajú zmysel. Nikto nemá údaje, nikto nevie, čo to robí, ako to robí, koľko to robí. Peniaze z grantov sa dávajú na čokoľvek. Náš najväčší problém je, že nemáme údaje, prepojené systémy a nevieme to vyhodnotiť. Je to ako v dobe kamennej.
Každé ministerstvo má svoj vlastný systém, Český štatistický úrad má iný systém a nie je schopný vymieňať si údaje. Nikto ani nevie popísať, ako to vlastne je.
Aké trendy vidíte?
Vieme, že veľké IT a technologické firmy, finančné domy a podobne možno zavádzajú digitalizáciu nástrojov umelej inteligencie v určitom rámci. Reštrukturalizujú sa a prepúšťajú.
Čo ešte pozorujete?
Počet ľudí zamestnaných v službách a podnikoch služieb rastie. E-shopy, e-commerce, logistické spoločnosti. Nemajú však zástupcov. Takže je to skreslené aj na úrovni vyjednávania o tom, čo by trh práce potreboval. Na strane zamestnancov a zamestnávateľov existujú inštitúcie, zväzy, ale moderný priemysel a moderné služby majú minimálne zastúpenie.
Aké je riešenie?
Nízkopríjmové pozície na najnižšom stupni treba nahradiť automatmi a robotmi. Alebo dať ľuďom viac. Najnižším príjmovým skupinám treba znížiť dane. Nechápem, prečo sú všetky platové skupiny zdaňované rovnako. Nedáva to zmysel. Máme jedno z najvyšších zdanení v Európe.
Takže by ste znížili dane pre ľudí s nižšími príjmami?
Áno. Okrem toho je potrebné výrazne zvýšiť minimálnu mzdu, na veľmi krátke obdobie zvýšiť podporu v nezamestnanosti a zrušiť IČO tam, kde v skutočnosti nejde o podnikanie.
Prejdime k téme home office. Ako sú na tom po covide?
Poznám spoločnosti, ktoré ľuďom povedali, aby vôbec nechodili do práce. Obrovské množstvo kancelárií zostalo neobsadených. Potom sa to zrazu ukázalo ako veľmi neefektívne, pretože niektoré veci sa nedajú robiť na diaľku.
Aký je teda trend?
V niektorých spoločnostiach je trend taký, že všetci budeme opäť chodiť do kancelárie. Prajem im veľa šťastia, pretože narazia. Ľudia už nikdy nebudú v práci päť dní v týždni. Dokonca si úprimne myslím, že odvtedy sa pracuje tak štyri a pol dňa v týždni. Možno štyri.
Ja si prácu nerada nosím domov.
Rozumiem tomu a v budúcnosti to bude veľmi individuálne. Generácia Z a ľudia, ktorí teraz budú masovo nastupovať do práce, to absolútne zmenia. Hovorí sa o tzv. mekonomike. V zmysle – ja budem diktovať, ako bude ekonomika fungovať.
Pôjde o oveľa individuálnejšie dohody medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Nebudú existovať všeobecné pravidlá, každý bude mať iné potreby a bude sa k nim pristupovať individuálne.
Foto: Forbes Česko
To znie náročne pre zamestnávateľov …
Nesmierne. Do desiatich rokov budú kombinovať nástroje umelej inteligencie s mladšou generáciou, ktorá má úplne iné požiadavky ako tí pred nimi.
Ako sa požiadavky mladej generácie premietnu do pracovného života?
Chcú žiť svoj život a nie je to život, v ktorom dominuje práca. Práca pre nich nie je hodnota, je to prostriedok na dosiahnutie cieľa. Pristupujeme k diverzifikácii foriem práce, modelov práce. Dá sa to očakávať do piatich rokov. Firmy budú ponúkať štvordňový pracovný týždeň. Aj ja by som ho ponúkala. Myslím si, že ľudia aj tak spravia toľko ako za 4 dni.
Zamestnávatelia budú mať kombináciu rôznych typov pracovného času, rôznych typov zmlúv, dohôd. Zavedú umelú inteligenciu a jej využívanie, čím nahradia niektoré profesie. Budeme svedkami veľkých zmien.
V čom je to krok vpred?
Pre zamestnávateľov to bude ťažké, ale je to veľký posun. Veľké množstvo ľudí bude robiť to, čo ich baví a bude ich to napĺňať. Keď firmy začnú masovo nasadzovať umelú inteligenciu, ľudia sa ocitnú bez práce, bude to veľký zásah do sociálnych sietí štátu.
Čoraz viac spoločností bude ponúkať kombinované služby. Banky majú privilegované postavenie, ale to bude na ústupe. Technologické spoločnosti budú pridávať ďalšie služby do systémovej ponuky. Všetko bude čoraz viac prepojené. Vízie budúcnosti nám hovoria, že približne šesťdesiat percent pracovných miest, na ktorých sa bude pracovať v nasledujúcich piatich rokoch, ešte ani nevieme pomenovať.
Neviete ich pomenovať?
Máme rebríček, je to asi 200 pracovných miest, o ktorých sa už vie, že sa postupne vytvoria. Tie názvy sú neuveriteľné. Sú tam veci ako etik alebo koordinátor etiky pre spoluprácu ľudí a umelej inteligencie.
Prečo ekonomika potrebuje, aby sme boli v budúcnosti flexibilnejší?
Trh sa bude meniť rýchlejšie a my sa mu budeme musieť prispôsobiť. Aspoň počas aktívneho pracovného života. Vstúpili sme do éry prispôsobivosti. Spoločnosti aj ľudia sa budú musieť ešte prispôsobiť mimoriadne rýchlemu technologickému vývoju. O dva alebo tri roky bude na veľmi pokročilej úrovni umelá inteligencia, ktorá nahradí niektoré profesie.
Napríklad?
Nahradí prácu koncipientov v advokátskych kanceláriách. Vyhľadávanie textu, údajov, odsekov. Umelá inteligencia je v tom dnes už celkom dobrá.
Ako sa s tým vysporiadajú zamestnávatelia?
Mnohí českí zamestnávatelia sú zaseknutí v deväťdesiatych rokoch. Je tu veľký priestor na zlepšenie. Z ľudského hľadiska je tiež potrebné urobiť veľa práce. Home office, väčšia flexibilita pracovného času. Prečo neponúknuť mamičkám prácu na čiastočný, štvrtinový úväzok? Určite je to ťažké koordinovať, ale firmy sa mentálne zasekli v minulosti.
Autorom tohto článku je Julie Mahlerová z Forbes Česko.
