Ako sú na tom aerolínie? Bude sa tento rok lietať a pôjdeme na dovolenky? Aj to boli témy, ktoré odzneli v prvej časti podujatia magazínu Forbes Reštart vol. 2. Diskutoval o nich šéfredaktor Juraj Porubský spolu s Martinom Štochmaľom, CFO cestovnej kancelárie Pelikán a Martinom Sedlackým, poradcom a v minulosti top manažérom aerolínií airBaltic.
Prvých šesť týždňov po vypuknutí nákazy koronavírusom fungoval cestovných ruch v našich končinách v úplnom vákuu. Namiesto nových zájazdov a prípravy na letnú sezónu riešili storná, refundácie či čakali na nové pravidlá a pomoc od vlády. Dnes, keď sa už situácia zrejme upokojuje, prichádza otázka, či tento rok poletíme na dovolenky a ak áno, ako sa to bude líšiť od toho, na čo sme zvyknutí.
Prvé lety už v júli
Ako povedal počas diskusie Martin Štochmaľ, v prípade, že sa nič zásadné nestane, v júni sa postupne lietadlá dostanú do vzduchu. Írska nízkonákladová spoločnosť Ryanair napríklad avizovala, že prvé lety z Bratislavy do niekoľkých európskych destinácií začne spúšťať od júla. Celková frekvencia letov sa však zníži na 40 percent.
To, ako bude vyzerať tohtoročná dovolenková mapa, nezávisí podľa Štochmaľa len od nášho nastavenia, ale aj od okolitých krajín a prevádzky tamojších letísk, najmä viedenského Schwechatu. Dôvodom je hlavne to, že slovenskí cestujúci často využívajú na prepravu práve neďaleké letiská za hranicami.
Forbes má za sebou prvé online podujatie.
Čo pomôže firmám a v čom je príležitosť tejto krízy?
Obaja diskutujúci sa zhodli, že tak skoro sa kapacity lietadiel a frekvencie letov nedostanú na pôvodnú úroveň a podoba cestovania bude závisieť od mnohých faktorov. Jedným z nich je aj cena leteniek. Napríklad americká letecká spoločnosť Delta už predáva transatlantické letenky za viac ako 2-tisíc dolárov.
Nárast sa zrejme nevyhne ani európskym letom, najmä tým, ktoré prevádzkujú nízkonákladové spoločnosti. „Kľúčová bude v tomto prípade cena paliva. Dodávatelia platili za to, aby sa palivo zo zásobníkov odobralo, pretože ho nik nechcel. Ak by to zostalo takto, ceny leteniek by sa mohli udržať na súčasnej úrovni, aj keď budú lietadlá menej obsadné,“ vysvetlil Martin Sedlacký.
Na druhej strane, ak sa cena paliva zvýši, ceny leteniek v Európe sa podľa neho môžu kvôli malej obsadenosti aj zdvojnásobiť.
Martin Sedlacký v súčasnosti pôsobí ako poradca pre airBaltic, v minulosti bol prevádzkovým riaditeľom týchto lotyšských aerolínií. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Budúcnosť lietania a najmä jeho cenu však výrazne ovplyvní aj to, aký bude po letenkách v blízkej dobe dopyt. Aerolinky podľa Sedlackého aktuálne odhadujú, že na jeseň tohto roku naplnia kapacity na 30, maximálne na 50 percent.
„Interné odhady aeroliniek hovoria, že to bude trvať možno aj päť rokov, kým sa dostaneme na úroveň ako v roku 2019. Som takmer presvedčený, že do troch rokov sa nedostaneme na takú frekvenciu spojov, ako sme boli zvyknutí,“ dopĺňa.
Prísnejšie opatrenia na letiskách
To, či budeme chcieť sadnúť do lietadla a dovolenkovať v iných krajinách, bude závisieť od bezpečnostných opatrení a aj od toho, či sa sami budeme cítiť bezpečne.
Hodiny strávené na letiskách, na palubu len v rúšku, povinné lekárske prehliadky, testovanie či biometrické pasy. To sú len niektoré z opatrení, o ktorých sa diskutuje v súvislosti s novými bezpečnostnými pravidlami na letiskách.
Lietadlá zimujú, letecké spoločnosti prídu o štvrť bilióna.
Dokedy to vydržia? A čo bude potom?
Niektoré z riešení sa síce dajú zrealizovať zo dňa na deň, no mnohé nie. Sedlacký ako pozitívny príklad uviedol veľké letiská v Ázii, kde sa monitoruje teplota ľudí v skupinách pomocou termokamier. „Viem si predstaviť, že sa niečo podobné zavedie teraz aj v Európe,“ dodal s tým, že minimálne s nosením rúška v lietadle majú ľudia určite počítať.
Podľa neho to však môže byť aj pozitívne opatrenie, ktoré chráni cestujúcich aj pred inými chrípkovými vírusmi a ocenia ho najmä tí, pre ktorých je cestovanie nevyhnutnosťou.
Ideálne sedadlá pre „korona éru“?
Talianska firma predstavila dva návrhy pre leteckých dopravcov
Jedným z najdiskutovanejších opatrení je napríklad to, či letecké spoločnosti zrušia kvôli dodržianiu vzdialenosti v lietadlách stredné sedadlá. Podľa Martina Sedlackého však táto možnosť nepripadá do úvahy, aspoň nie v klasickej ekonomickej triede. Dodáva, že v biznis triede je vzdialenosť aspoň jedného metra medzi cestujúcimi zaručená, a preto je prémiovejšie cestovanie v tejto situácii podľa neho bezpečnejšie.
Určite však treba počítať aj s tým, že sa lietadlá budú vo veľkom dezinfikovať, ľuďom sa bude merať teplota a konzumácia jedla a nápojov na palube bude značne obmedzená.
Dopad na nízkonákladovky
Okrem toho sa cestovatelia už dnes obávajú, že kvôli prísnym kontrolám na letisku sa im predĺži doba čakania na odlet. Podľa diskutujúcich sú tieto obavy momentálne neodpodstatnené. A to z jednoduchého dôvodu: množstvo ľudí si totiž dovolenky v zahraničí rozmyslí alebo presadne do áut či vlakov, aspoň na cesty po Európe. Tým sa počet cestujúcich na letiskách podstatne zníži.
Ďalším dôležitým aspektom je podľa Martina Štochmaľa z Pelikánu aj ľudský strach. Ako príklad uvádza teroristické útoky z roku 2001, po ktorých sa dopyt po dovolenkách v istých destináciách rapídne prepadol. „Pokiaľ budú bezpečnostné opatrenia na letiskách primerané a podarí sa obnoviť dôveru ľudí v cestovanie a neprídu nové vlny (nákazy), pôjdeme dobrým smerom,“ povedal.
Miliardár Richard Branson čelí kritike.
Britskú vládu žiada o peniaze na záchranu Virgin Atlantic
Napriek tomu sa svet zrejme tak skoro nevráti k trendu rýchleho a lacného cestovania. Podľa diskutujúcich sú to práve nízkonákladové spoločnosti, ktoré sú pandémiou najviac postihnuté. A to aj preto, že si ľudia zrejme ešte nejaký čas rozmyslia, či sa im oplatí absolvovať let síce v rúšku, ale 30 centimetrov od iného človeka na palube nízkonákladovky, len kvôli víkendu v Barcelone.
