12. októbra 2020

Americký prezident Donald Trump, ktorému diagnostikovali Covid-19, nedávno porovnal túto chorobu s chrípkou. Nech je táto analógia akokoľvek populárna, nezakladá sa na realite a jej šírenie je iba zľahčovaním ochorenia Covid-19. Nižšie si vysvetlíme, prečo to tak je.

Americký prezident na svojom Twitteri napísal: „Chrípková sezóna prichádza! Každý rok veľa ľudí, niekedy viac ako 100-tisíc, zomrie na chrípku, a to aj napriek vakcíne. Zatvoríme našu krajinu? Nie, naučili sme sa s ňou žiť, tak ako sa učíme žiť s Covidom, ktorý je pre väčšinu obyvateľov oveľa menej smrtiaci!!!”

Šéf protikoronovej jednotky Bieleho domu Anthony Fauci nesúhlasí. Aj Twitter doplnil Trumpov príspevok komentárom, že „porušil pravidlá o šírení zavádzajúcich a potenciálne nebezpečných informáciách o Covid-19.“

V tomto článku sa pozrieme na päť rozdielov medzi chrípkou a Covid-19. Je ich viac, ale päť na ukážku postačí.

1. Covid-19 sa prenáša ľahšie ako chrípka.

Najjednoduchší spôsob, ako odmerať „prenosnosť“ infekčnej choroby, je základné reprodukčné číslo R0. Odkazuje na priemerný maximálny počet sekundárnych prípadov, ktoré vytvorí pôvodný (indexovaný) prípad ochorenia.

Inými slovami, ide o priemerný počet prípadov, ktoré spôsobí prvý prípad v skupine obyvateľstva, ak je táto skupina otvorená voči infekcii.

Zomrel Kenzo.
Známy japonský návrhár podľahol následkom koronavírusu

Väčšina vedcov si myslí, že R0 vírusu SARS-CoV2, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19, je okolo tri. Americký úrad CDC odhaduje, že je to hodnota medzi dva a štyri.

R0 pre sezónnu chrípku sa odhaduje na úrovni 1,28. SARS-CoV-2 je teda viac ako dvakrát nákazlivejší než chrípka.

2. Covid-19 je smrteľnejší ako chrípka.

Hoci je pravda, že sezónna chrípka môže v USA spôsobiť desiatky tisíc úmrtí každý rok, nespôsobuje stovky tisíc úmrtí, ktoré už spôsobil Covid. Ani milióny, ktoré predpokladáme, že nastanú, ak do pandémie nezasiahnu opatrenia.

Randite bezpečne. 12 neromantických tipov,
ako sa zoznamovať počas pandémie

Aj úmrtnosť prepočítaná na počet prípadov je pri Covid-19 oveľa vyššia. V zime 2019 – 2020 spôsobila chrípka v USA asi 22-tisíc úmrtí, zhruba jedno na 2-tisíc ochorení chrípkou, ktoré sprevádzali príznaky.

Doteraz pripadá jedno úmrtie spôsobené Covid-19 na 37 prípadov ochorenia s príznakmi. To znamená, že Covid-19 spôsobuje 54-krát viac úmrtí ako chrípka.

3. Proti chrípke máme viac zbraní ako proti Covid-19.

Ďalší rozdiel predstavujú naše schopnosti, ako chorobu liečiť. Liečba ochorenia Covid-19 sa stále len vyvíja. Aktuálne v Spojených štátoch amerických neexistujú antivirálne lieky, ktoré by mali povolenie na liečbu SARS-CoV-2.

Medicína pre prezidenta.
Alebo ako Trump neberie žiadne z liekov na Covid-19, ktoré mesiace odporúčal

Zo štyroch skupín antivirálnych liekov, ktoré sa zvažovali ako vhodné pre pacientov s Covid-19 (remdesivir, chlorokín s hydroxychlorokínom, lopinavir/ritonavir a ivermektín) odporúča americký Úrad pre potraviny a liečivá (FDA) remdesivir, ale aj to iba pre hospitalizovaných pacientov, ktorí potrebujú dodatočný kyslík.

Proti chrípke existuje viacero liekov vrátane veľmi efektívneho oseltamiviru (Tamiflu). Teda, zatiaľ čo už dlhší čas vieme, ako liečiť chrípku, v prípade Covid-19 sa stále máme čo učiť.

4. Nemáme vakcínu proti Covid-19, ale máme viacero vakcín proti chrípke.

Ako všetci vieme, preteky vo vývoji vakcíny proti SARS-CoV-2 stále bežia, napríklad projekt s názvom Operation Warp Speed. Aktuálne je asi 180 rôznych vakcín proti SARS-CoV-2 v rôznych štádiách vývoja, ani jedna však nie je dokázateľne účinná, schválená, či dostupná vo všeobecnej distribúcii.

Naproti tomu máme najmenej osem rôznych vakcín proti chrípke, ktoré sú schválené a všeobecne dostupné.

Náš arzenál proti ochoreniu Covid-19 sa teda neskladá z ničoho iného než z takzvaných nefarmaceutických intervencií, ktoré mnohí z nás (ale nie všetci) používajú celé mesiace: rúška, hygiena rúk a sociálny dištanc.

Chrípkové míľniky (1917 – 2009)

1917 USA vstupujú do prvej svetovej vojny, muži sa v priemere dožívajú 48 rokov, ženy 54 rokov.

1918 Jarná a jesenná vlna chrípky zrážajú vek dožitia v USA o 12 rokov.

1919 Tretia vlna pandémie chrípky pomaly ustupuje. Vírus H1N1 však v obehu zostane ďalších 38 rokov.

1930 Prvýkrát sa podarí izolovať chrípkový vírus, je to dôkaz, že chrípku nespôsobuje baktéria.

1957 Objavuje sa vírus H2N2 a spôsobuje pandémiu. Nahradzuje vírus z roku 1918.

1960 – Americké ministerstvo zdravotníctva odporúča každoročné očkovanie pre ľudí, ktorým hrozí riziko komplikácií.

1968 Prichádza pandémia H3N2, nový vírus vytláča H2N2.

2005 Genóm vírusu z roku 1918 sa podarí plne sekvenovať.

2009 Vzdialený príbuzný vírusu H1N1 z roku 1918 spôsobuje pandémiu.

5. Na Covid-19 je zraniteľná celá populácia sveta.

Keď Covid-19 v novembri a decembri 2019 vstúpil medzi ľudí, nebol ním nakazený nikto. Imunita neexistovala. Na porovnanie, každý rok dostane chrípku asi osem percent ľudí.

Imunita proti chrípke je komplikovaná faktom, že vírus chrípky sa vyvíja, ale tak či tak nemalá časť populácie pravdepodobne chrípku nedostane, lebo má imunitu z minulej nákazy.

Keď prišla pandémia chrípky v roku 2009, vírus (H1N1)pdm09, podľa odhadov asi tretina ľudí starších ako 60 rokov mala protilátky na tento vírus, keďže v minulosti boli chrípke vystavení (ešte pred objavením kmeňa H2N2, ktorý bol dominantný v rokoch 1957 až 1968).

Imunita proti vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19, neexistovala. A úmrtnosť v prepočte na prípad je v skupine ľudí nad 60 rokov oveľa vyššia ako celkovo v obyvateľstve.

To znamená, že ak nezasiahneme, na Covid-19 môže ochorieť omnoho viac ľudí ako na chrípku vrátane tej pandemickej z roku 2009.

Pre všetky tieto dôvody môžeme s určitosťou povedať, že Covid-19 nie je ako chrípka.

Prispievateľ John Drake je profesorom ekológie a infektológie na University of Georgia, na Forbes.com píše o vede.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?