Tradícia a kvalita majú v gastronómii veľký význam už po celé generácie. Aj na Slovensku máme niekoľko tradičných pochutín, na ktoré nedáme dopustiť – a to aj v iných oblastiach, ako je gastronómia. Keď už hovoríme o jedle, vedeli ste, že slovenskú kuchyňu ovplyvnili nielen jedlá z Česka, Maďarska či Rakúska, ale z Talianska, Španielska a z veľkej miery z Turecka?
Dnes mnoho ľudí berie gastronómiu stále viac ako zážitok, v rámci ktorého radi objavujú zaujímavé chute a jedlá. Gastronómia sa stala súčasťou popkultúry.
Sledujeme tipy foodblogerov, populárne televízne show o varení, vyhľadávame nové reštaurácie a oceňujeme kvalitné, lokálne a tradičné suroviny. No aké bolo stravovanie v minulosti? A čo zaujímavé nám ponúka dnes?
Pred 500 rokmi
Čerstvé mäso aj zelenina boli v stredoveku prirodzene bio a jedálniček bol prispôsobený sezóne podľa toho, čo sa podarilo vypestovať.
Slovanským prínosom do svetovej kuchyne je nakladaná a kvasená zelenina. Tá sa u nás s obľubou konzervovala a jej čas prišiel v zimnom období.
Do rozvoja železníc sa varilo hlavne zo surovín z blízkeho okolia. Bola to teda skutočná regionálna a tradičná kuchyňa, ktorá je dnes taká vyhľadávaná a servíruje sa aj v špičkových reštauráciách.
Slovenský parmezán
Brânză znamená v rumunčine syr. Aj preto sa môže zdať, že vznikla práve v Rumunsku. No podľa historika Vladimíra Tomčíka, ktorý sa venuje dejinám gastronómie, pochádza bryndza naozaj zo Slovenska.
V Detve koncom 18. storočia vznikla aj prvá bryndziareň. Vtedy však išlo o tvrdý syr podobný parmezánu a vyvážali ho až do Viedne. Svoju typickú štruktúru získala až o niečo neskôr.
Slovenské zlato
Včela je prvé zviera, ktoré dokázal človek domestikovať už pred viac ako 20 000 rokmi. A naše medy patria medzi tie najlepšie na svete. So včelárstvom totiž máme na našom území bohaté skúsenosti.
Už v 5. storočí spomína byzantsky rétor Priscus nápoj zvaný medos, ktorý ponúkal ľud žijúci na strednom Dunaji. V minulosti sme med používali na osladenie rôznych kaší, je skvelý na pečenie a má aj bohaté využitie aj v medicíne pre svoje unikátne účinky.
„Do tridsiatky jeme, aby sme žili, a od tridsiatky žijeme, aby sme jedli.“ – príslovie
Vlčie sirupy zo slovenskej prírody
Miroslav Telehanič a Juraj Kovaľ začali vyrábať mMMm – Vlčie sirupy, keď mali 21 rokov. Foto: mMMm – Vlčie sirupy
A čo ponúka súčasná typická aj netypická slovenská gastronómia? Príkladom sú dvaja kamaráti, ktorí nemali žiadne skúsenosti s podnikaním a napriek tomu sa rozhodli vyrábať vlastné sirupy bez konzervantov a chémie, do ktorých pridávajú zabudnuté chute Slovenska.
Juraj Kovaľ je stredoškolský učiteľ a Miroslav Telehanič zasa úspešný barman. Dnes ich ručne vyrábané Vlčie sirupy nájdete v gastro prevádzkach, ale aj domácnostiach po celom Slovensku.
Majú radi lokálne veci a dôraz kladú na kvalitné suroviny a zaujímavé chute. Rebarbora, rakytník či cvikla – na prvý pohľad netradičné prísady, v ich sirupoch však fungujú.
Kvalita surovín je pre nich najdôležitejšia. Preto miestnym farmárom rozdali domáce sadenice, aby si zabezpečili prísun vlastných vypestovaných zdrojov.
Slovenské ekologické sviečky Jemnô
Barbora Moravčíková sa k vlastnému biznisu dostala vďaka láske ku voňavým sviečkam. Foto: Archív Barbory Moravčíkovej
Barbora Moravčíková stojí za výrobou obľúbených sviečok značky Jemnô. Barborine sviečky sú naozaj obľúbené. Dokazuje to aj obrovský záujem, pre ktorý musela pred Vianocami prestať prijímať nové objednávky.
Každá jedna sviečka jej totiž prejde pod rukami a tento dôraz na ručnú prácu a kvalitu chce za každú cenu zachovať.
Pýtate sa, ako sviečky súvisia s jedlom a pitím? Pri výrobe svojich sviečok používa surovinu, ktorú si skôr spájame práve s gastronómiou – sóju, respektíve sójový vosk bez GMO prímesí.
Vôňu si jej sviečky udržujú aj vďaka bavlnenému knôtu a esenciálnym olejom. Pri tvorbe sviečok sa necháva unášať intuíciou, rada experimentuje a vymýšľa nové vône.
Nájdeme ich aj v Česku, no expandovať na ďalšie trhy momentálne neplánuje. Barbora za tým vidí dva dôvody – produkty Jemnô nesú lokálne názvy a na prvom mieste je snaha o zachovanie vysokej kvality.
Medová tradícia Cera Mel
Filip uprednostnil rodinný biznis pred odchodom do zahraničia. Foto: archív značky Cera Mel
Rodina Grgulovcov z dedinky Choča pri Nitre sa venuje už 30 rokov chovu včiel, výrobe medu a medových výrobkov. Na svojej farme majú aktuálne 150 úľov a starajú sa až o 7,5 milióna včiel.
V súčasnosti tiež organizujú prehliadky svojho hospodárstva pre verejnosť. To, čo sa začalo ako hobby, neskôr prerástlo v rodinný biznis pod značkou Cera Mel. Názov firmy vznikol spojením talianskych slov cera (vosk) a mel (med).
Okrem špičkového medu z ich hospodárstva, ktorý môžete použiť vo svojich receptoch, sa venujú aj výrobe sviečok z včelieho vosku, medovej kozmetike a ďalším medovým produktom.
KakawCo+ je sladký nápoj, ktorý pomáha
Foto: archív KakawCo+
Mnohí si z detstva spájame kakao s obľúbeným čokoládovým nápojom, ktorý sme si vychutnávali z bodkovaného hrnčeka.
Hoci kakao neodmysliteľne patrí k našim slovenským raňajkám, pôvodne si tento nápoj pripravovali už starí Aztékovia a Mayovia. V ich kultúre zohrávalo kakao významnú úlohu, používali ho totiž aj ako platidlo či obetný dar pre Bohov.
Slovenka Martina Matejíčková stojí za social & premium projektom KakawCo+. Vymenila korporátnu kariéru za sociálne podnikanie a dnes dováža toto exotické ovocie priamo z krajín Strednej Ameriky.
Pomáha tak rozvoju miestnych komunít, ktoré sa z pestovania koky preorientovali práve na odrodové kakao a kávu. Všetky produkty sa následne balia na Slovensku v ich integračnej baliarni alebo chránenej dielni Na ceste. Firma tak pomáha ťažko zamestnateľným ľuďom na Slovensku aj v Amerike.
Autorom článku je Jakub Ježík. Článok vznikol v spolupráci s portálom Kvalitovo.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
