3. decembra 2018

Pred rokmi bol workoholik, a aj keď sa ako psychológ zaoberal psychohygienou, na seba tieto zásady neaplikoval. Vysoké pracovné tempo sa neskôr odrazilo aj na jeho zdraví, kvôli zvýšeniu imunity brával až 12 tabliet denne. Karol Kováč sa rozhodol, že nechce, aby ľudia pre vysoké pracovné tempo skončili ako on, a tak založil Inštitút stresu. V rozhovore pre Forbes hovorí, aké vplyvy môže mať stres či s akými prípadmi sa stretáva v praxi.

Aký bol najťažší prípad, ktorý ste v praxi riešili?

Asi pred dvoma rokmi nás navštívila približne 50-ročná pani. Nedokázala spávať, neprežívala už takmer žiadne emócie, mala potrebu sa od všetkého izolovať, bola vyhorená v osobnej aj pracovnej oblasti. Išlo o matku piatich detí – samoživiteľku, ktorá mala firmu a bola dlhé roky na nohách 18 hodín denne. V lete mi povedala, že najbližšie si môže oddýchnuť na Vianoce, čo jej však nevyšlo, a ďalším termínom pre ňu bola letná dovolenka.

Vyzerá to tak, že dnes žije podobným tempom viac ľudí ako v minulosti. Čím je to spôsobené?

Určite áno. Podľa môjho názoru za to môže napríklad aj voľnosť v práci a rozmach technológií. Keď sa v minulosti zavrela kľučka za dverami od kancelárie, práca zväčša skončila. Tým, že dnes ju môžeme riešiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek, stráca sa význam osobného priestoru, ktorý je určený na psychohygienu.

Karol Kováč, ktorý založil Inštitút stresu v roku 2013.
Karol Kováč založil Inštitút stresu v roku 2013. Foto: archív Karol Kováč

Ľudia s flexibilným pracovným časom sú teda náchylnejší na stres či dokonca vyhorenie?

Áno, ak nemajú jasne definované hranice. Táto skupina ľudí to v sebe potrebuje mať oveľa viac upratané, presne si stanoviť, kedy už nebude pracovať. Veľmi nebezpečný je najmä domáci priestor. Málo ľudí má v tomto smere sebadisciplínu, a teda jasne určený „pracovný čas“ a vyčlenené miesto na prácu. Mnoho ľudí napríklad pracuje v spálni či obývačke, zanedbáva prestávky počas dňa, keď sa potrebujú zregenerovať a oddýchnuť si. Veľmi zlé je riešiť napríklad pracovné maily pred spánkom.

Je však veľká skupina ľudí, ktorá je práve večer či v noci produktívnejšia.

Vďaka jednej z častí autonómneho nervového systému nazývanej sympatikus sa organizmus v ranných hodinách štartuje. V jeho dôsledku sme povzbudení, pripravení čeliť výzvam dňa. V neskorších poobedňajších hodinách sa aktivuje parasympatikus. Ten je zodpovedný za oddych, regeneráciu.

Bojujte so stresom v práci. Týchto 10 rád, ako na to, vám uľahčí život

Tomu by mali byť prispôsobené aj aktivity spojené s určitým relaxom. Ak ich nerobíme, je ťažké dosiahnuť kvalitný spánok. Preto sa napríklad neodporúča cvičiť v neskorších večerných hodinách. Aktivujú sa stresové hormóny, ktoré aktivujú organizmus, a hodiny trvá, kým sa telo dostane opäť do rovnováhy.

Podobne je to s prácou vo večerných hodinách. Môže sa stať, že si nevhodnými návykmi narušíme spánkový režim, počas ktorého dochádza k regenerácii. V konečnom dôsledku to môže viesť k čoraz väčšiemu vyčerpaniu.

Čo majú teda robiť ľudia, ktorým sa lepšie pracuje večer?

Osobne si myslím, že produktivita a neproduktivita v určitých časoch sa dá nastaviť. Je to o návykoch. Keď napríklad chodíme celý týždeň obedovať o 12:00, naše telo si na to zvykne a v rovnaký čas budeme pociťovať hlad aj cez víkend.

Zamýšľal by som sa teda nad otázkou, prečo sa takému človeku pracuje lepšie v noci a čím je táto časť dňa špecifická. Je to vďaka tichu, pretože nás nikto neruší, alebo je za tým iný dôvod? Snažil by som sa nájsť príčiny a potom sa pokúsil aplikovať tieto podmienky na deň. Biorytmy v tele totiž neoklameme.

Ľudia z akých odvetví vás najčastejšie vyhľadávajú?

Najčastejšie ide o manažérov, majiteľov firiem, novinárov či pracovníkov marketingu, PR.

Takže nejde o fyzicky pracujúcich ľudí.

Fyzicky pracujúcich ohrozujú iné typy ochorení. K nám chodia ľudia, ktorí pracujú najmä psychicky. Pri psychicky pracujúcich ľuďoch je vhodné to vyvažovať fyzickými aktivitami. Pri nich totiž zameriavate pozornosť na niečo iné, čím sa myseľ odreaguje.

Zabudnite na stres. Týchto 5 aplikácií vám môže pomôcť relaxovať

Ako predchádzať stresu? Je to vôbec v súčasnosti možné?

Podľa mňa je najdôležitejšie poznať svoje možnosti a limity. Výdaj, aký dá jeden človek, iný zvládnuť nemusí. Ak vieme odhadnúť, na čo máme, vieme sa vyhnúť alebo lepšie pripraviť na mnohé stresové situácie. Často sa stretávam s tým, že zamestnanec chce povýšiť, a keď k tomu príde, nezvládne tlaky a nároky, ktoré sú s vyššou funkciou spojené. Tu podľa mňa vzniká najväčší problém – ľudia nevedia odhadnúť, na čo majú, alebo nie sú na to pripravení.

Zažili ste už prípady, keď bolo pre človeka jediným riešením prechod na inú pozíciu alebo zmena zamestnania?

Áno, stáva sa to. Zažili sme už aj napríklad to, že top manažér opustil svoju prácu a začal stavať ploty. Po čase sme sa stretli, bol spokojný a šťastný.

Vo vašom inštitúte realizujete aj stres audit, teda prístrojové meranie jeho hladiny u ľudí. Aké typy ľudí majú najhoršie výsledky?

Najhoršie z týchto meraní vychádzajú perfekcionisti, keďže je pre nich dôležité všetko. Chcú byť úžasní manželia, úžasní rodičia, úžasní pracovníci, ale niekedy je podstatné byť úžasný v prvom rade k sebe. Naopak najlepšie výsledky v audite majú cholerici, pretože v sebe stres nedržia. Rozčúli sa, vykričí sa a okamžite sa ho zbaví. Ani toto nie je vhodné riešenie, svojím prejavom spôsobujú pravdepodobne stres ľuďom okolo seba.

Predpokladám však, že ľuďom neodporúčate „vybuchnúť“ v práci a vykričať sa na druhých. Čo teda robiť, aby sme sa zbavili stresu a zároveň ho nespôsobili druhým?

Nechcel som v žiadnom prípade povedať, že cholerik je ideálny typ. Síce sa takíto ľudia skôr „vyventilujú“, ale nadmerne zaťažujú kardiovaskulárny systém. Učíme ľudí zvládať tieto situácie lepšie, od základov sa potrebujú naučiť spánkovému režimu, predspánkovej rutine, relaxácii a potrebujú celkový manažment zmien v postojoch, myšlienkach či životnom štýle. Ak napríklad dlhšie obdobie praktizujete relaxačné technicky, viete si navodiť pocity pohody, keď ich potrebujete. Pri dlhodobom vyčerpaní pracujeme s človekom inak.

Vyrovnajte sa so stresom. Týchto 8 spôsobov vám v tom pomôže

Nemáte teda jedno konkrétne odporúčanie, ako predísť stresu v konkrétnej situácii?

Odporúčam na chvíľu odstúpiť od situácie, ak je taká možnosť. Ísť sa na pár minút prejsť, vypočuť si hudbu, nejako sa „vyfiltrovať“. Získate väčší nadhľad nad situáciou a môžete ju riešiť. Nejaké formulky v krízových situáciách učím aj klientov, napríklad ´prepáčte, som na stretnutí, ozvem sa vám neskôr´. O hodinu sa ozvete a máte problém racionálnejšie premyslený.

Existujú dva typy stresu, dobrý a zlý. A keď si z neho chceme urobiť priateľa, musíme ho držať v optimálnej hladine. Naše možnosti by mali zodpovedať výzvam, ktorým čelíme.

Čo to znamená? Ako odhadnúť, či je stres dobrý alebo už zlý?

Odpoveď organizmu na stres je biologická, je pripravený na jedno z riešení – boj alebo útek. To malo zmysel v čase predátorov alebo prírodných katastrof. Pri psychicky pracujúcich ľuďoch tieto biologické reakcie organizmu nepotrebujeme, no prebiehajú. Pri začatí stresovej reakcie sa vďaka tomu zvyšuje tepová frekvencia, zostrujú sa zmysly a činnosť imunitného systému, zvyšuje sa zrážanlivosť krvi, potivosť v snahe chladiť svaly.

Telo sa pripravuje na potenciálne poranenie. Dobrý stres aktivizuje človeka, je produktívnejším, z výzvy, ktorej čelí, pociťuje vzrušenie, uvoľňujú sa hormóny šťastia, prežíva vzrušenie. Každá stresová situácia však spotrebúva veľké množstvo energie a pri dlhodobom strese to už takto nefunguje. Vyčerpaný organizmus je reaktívnejším aj na bežné podnety, horšie sa adaptujeme a horšie zvládame situácie, ktoré je potrebné riešiť.

Mnohým ľuďom sa stáva, že prvý deň dovolenky ochorejú. Má to nejaké vysvetlenie?

Áno, veľa ľudí si po záťažovom období berie dovolenku. Keď je telo permanentne v strese vyčerpávané, činnosť imunitného systému je znížená. Ak človek odrazu vypne, činnosť imunitného systému sa obnoví a dokazuje, čo je zle. V ľahších prípadoch prídu horúčky alebo z toho vznikajú virózy. Pri chronickom strese môže napríklad človek vnímať to, že je oveľa častejšie chorým.

A v horších?

Mal som klientku, ktorá by mohla time manažment vyučovať. Vedela, čo bude študovať, po škole začala pracovať v rodinnej firme, mala predstavu, kedy sa vydá. Všetko mala dokonale naplánované, jediné, čo sa nedalo naplánovať, bol spánkový režim detí. Cez deň bola výkonná a v noci nespala. Dlhé obdobie sa cítila vyčerpaná. Konečne šla s rodinou na dovolenku do Chorvátska, no pár hodín po príchode tam dostala silný tetanický záchvat. Musela sa vrátiť domov a celé to nabralo rýchly spád.

Na to, aby si organizmus oddýchol, musela byť dva mesiace v umelom spánku. Po prebudení sa učila opätovne chodiť. Pri ďalšej klientke telo na extrémny stav vyčerpania reagovalo prudkými permanentnými bolesťami hlavy. Popisovala ich, ako by hlavu mala vo zveráku, a od bolesti dokonca plakala. Mala taký vysoký vnútroočný tlak, že sa jej skrížili oči.

Karol Kováč

Vyštudoval psychológiu a od 23 rokov pôsobil ako pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave, o rok neskôr aj na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave. Venoval sa najmä témam duševného zdravia, psychohygieny a well-beingu. Je spoluautorom dvoch knižných publikácií z oblasti stresu a zvládania záťažových situácií a v roku 2015 založil v Trnave Inštitút stresu.

Čo teda odporúčate, ak som v stresovom období a mám ísť na dovolenku?

Podľa môjho názoru by mal človek vypínať etapovito. Ak mám za sebou náročné obdobie, postupne treba toho v práci riešiť menej a menej, až potom si dať úplnú dovolenku. Ani vrcholový športovec nemôže po ukončení kariéry len tak upustiť od športu. Rekreačný šport chráni telo, ktoré je zvyknuté na extrémne dávky záťaže.

Robia firmy dostatok, aby mali zamestnanci povedomie o tom, kam ich až môže dohnať stres?

Myslím, že nie. Chýba edukácia o strese, symptómoch, systémové riešenia. Stres nevidieť, a keď prídu prvé varovné signály, ako zvýšená teplota či zvýšená chorobnosť, namiesto toho, aby sme ich vnímali ako jeden z varovných signálov tela, podceníme ich. Dlhodobý stres vedie k čoraz vyčerpanejšiemu organizmu.

To sa v konečnom dôsledku veľmi nepriaznivo podieľa na efektivite, produktivite ako aj motivácií zamestnancov. V priebehu troch rokov sme realizovali prieskum stres faktorov zamestnancov v rôznych firmách. Z takmer 1800 ľudí nám vyšlo vyčerpaných 52 %. Napríklad v USA predstavuje suma 300 mld. USD ročne stratu pre zamestnávateľov v dôsledku poklesu produktivity súvisiacou so stresom. Vo Veľkej Británii tvorili v rokoch 2016 – 2017 stres, depresia, úzkosť 40 % všetkých zdravotných problémov a 49 % všetkých vymeškaných dní.

Čo konkrétne môžu firmy urobiť?

V prvom rade by mal teóriu work-life balance aplikovať sám manažér. Ľudia radi nasledujú pozitívne vzory. Nemyslím, že existuje systémová zmena bez toho, aby bola podporovaná zhora.

Ľudia na týchto pozíciách sú však často tí, ktorí to s prácou preháňajú.

Stretávame sa aj s manažérmi v úžasnej forme, ktorí si dávajú pozor. Títo však už väčšinou majú za sebou zaujímavé príbehy, z ktorých sa poučili.

Hlavné foto: Unsplash