27. augusta 2021

Je Instagram (ne)bezpečnejší ako Tiktok? Čo môže napáchať mobil v rukách 6- či 9-ročného dieťaťa? Čo má o nástrahách internetu vedieť  13- a čo 17-ročný tínedžer?

Internet môže byť aj životu nebezpečný, a to nielen pri četovaní za volantom. Nebezpečné však môžu byť aj nôž, kladivo alebo zápalky. Rovnako ako s nimi, aj s digitálnym svetom by sme sa mali naučiť správne narábať.

Pred začiatkom školského roka teda pripomíname sedem rizík internetu a sociálnych sietí, na ktoré by ste mali upozorniť svoje deti a tínedžerov.

1. Cyberbullying čiže šikana.

Od júla tohto roka je kybernetická šikana na Slovensku trestným činom so sadzbou až do šiestich rokov, no môžeme si byť istí, že v realite je  rozšírená už dávno. Deje sa medzi deťmi v škole aj „za školou“. Cez mobil sa obeť dá na sociálnej sieti účinne prenasledovať až do jej detskej izby.

Reklama

Čo s tým? Na začiatok by deti najmä mali vedieť, že šikana im veľmi pravdepodobne hrozí. Ale na druhej strane aj to, že šikanovať nie je zábava, naopak, je to (už aj oficiálne) zločin. A že postovanie (komunikácia) má svoju etiku.

Kto chce vedieť viac, môže začať napríklad tu. Dočítate sa tu napríklad, že deti by si mali byť vedomé, že čokoľvek, čo „postnú“, môže byť použité proti nim. Mali by tiež mať istotu, že sa o ne zaujímate a ste pripravení im pomáhať.

Mali by ste ich tiež naučiť, že dôkazy o šikanovaní si majú odkladať, nie mazať. Blokovať či nahlasovať šikanujúcich je zasa práca skôr pre vás, pravdepodobne až po porade so školou či právnikom.

2. Hejt čiže nenávisť.

„Vo videách či na Instagrame sme sa navzájom osočovali, hejtovali a šírili o sebe klamstvá, ktoré boli úplne za čiarou,“ spomína slovenský youtuber Peter Altof na jeden svoj starší experiment. Pointa tohto pokusu? S kolegom, s ktorým si „fake hate“ vyskúšali, zistili, že „ľudia nám uverili všetko“.

Čo s tým? Zatiaľ čo šikana mieri na konkrétnu obeť a má konkrétneho vinníka, hejt (prepojený s dezinformáciami) je všadeprítomný. Odkazov na najrôznejšie Stop Hate či Hate Prevention stránky by sa dalo pridať veľa, ľahké riešenie na nich ale nehľadajte.

Asi ani neexistuje, keďže v digitálnom svete ľudia robia (píšu) to, čo by si do očí nedovolili. To je v zásade problém celého digitálu – po 30 rokoch existencie tohto sveta sa čoraz viac prejavujú jeho systémové zlé stránky, ktoré sa (už) nedajú nijakým jednoduchým riešením odstrániť.

Hovoriť o hejte s deťmi, vysvetľovať im tento problém, podporovať ich, keď sú nešťastné ony, nahlasovať hejterov… Bude to nekonečné, ale ľahšie to asi nepôjde.

3. Hry a iné závislosti.

Predstava o „malom závislákovi“ sa asi rodičom spája najmä s „počítačovými“ hrami. V skutočnosti je však problém hlbší. Závislosť je jedným z pilierov celého digitálneho sveta, ako upozorňuje odborník na internetovú závislosť Juraj Holdoš. Uznávaný švédsky psychiater a bloger Anders Hansen zasa konštatuje, že človek je už dnes de facto zajatcom (otrokom) svojho mobilu, od ktorého je z fyziologických dôvodov závislý.

Aj vaše deti najradšej „športujú“ takto? Foto: Unsplash / Alex Haney

Čo s tým? Podobne ako v prípade hejtu, závislosť od digitálneho sveta sa bez drastickej zmeny zákonov (napríklad o transparentnosti zdrojového kódu digitálnych technológií) odstrániť asi nepodarí.

Čo by rodičia mohli vyskúšať, je digitálna striedmosť. Nie digitálny pôst, 30 dní bez mobilu, ani iné jednorazové akcie, ale dlhodobé dobrovoľné (v rodine odsúhlasené) obmedzenia na maximálny čas strávený s mobilom (pred obrazovkou) počas jedného dňa. A dôraz na offline stránky života.

4. Influencing a nereálny svet.

Základné pravidlo influencerov znie: „followeri nie sú priatelia“. Influenceri a majitelia sociálnych sietí to veľmi dobre vedia.

Nie je však isté, že to skutočne vedia aj deti. Okrem fake news, ktorých je plný internet, fungujú v digitálnom svete aj fake emócie a fake realita, najmä v podobe neoznačenej podsúvanej reklamy. Prípadne hybridov reklamy a blogovania.

Mnohé deti to (ešte stále) naozaj nevedia, nedostatočne chápu a aj preto v prieskumoch čoraz častejšie hovoria: Keď budem veľký, budem influencerom.“ Kozmonauti, smetiari, lekári a iné detské sny minulých generácií majú, zdá sa, smolu.

Čo s tým? Možno by pomohlo poštuchnúť deti trochu viac do fyzického sveta. Viac športu, viac hier (nedigitálnych), viac varenia, kreslenia, lúskania orechov… Spoločného času.

Alternatíva: sú tu aj rôzne „bezpečné“ detské sociálne siete pre mladšie deti.

5. Krádež: peňazí, hesla, identity…

Ešte jedno príslovie, ktoré sa v digitále stalo pravidlom, konkrétne pravidlom internetového podvodu: „Ak to znie príliš dobre, aby to bola pravda, asi to pravda nebude.“

Vedia vaše deti, že kliknutie na podvodný link alebo správu ponúkajúcu „zlacnené značkové“ oblečenie, brigádu alebo hocijaké iné lákadlo, sa môže skončiť stratou peňazí, hesla či rovno digitálnej identity?

Reklama

Podobné platí pre neuvážené sťahovanie aplikácií z neznámych zdrojov. Nejde len o scamy a krádeže, ale aj o iné druhy malvéru a cyberkriminality. Skutočnosť, že sú deti dôverčivejšie a náchylnejšie na podvody, je známa. A, ako upozorňuje táto správa, ransomvér už v poslednom čase „rutinne“ útočí na nemocnice aj školy.

Čo s tým? Pristupovať k internetu, najmä k nevyžiadaným správam s veľkou opatrnosťou až podozrievavosťou – to nám už desaťročia radia security firmy. Zdá sa, že neveľmi úspešne…

Ak však zvážite, či použiť „parental controls“, nastavenia v softvéri na ochranu detí, a naučíte sa spolu s deťmi dodržiavať aspoň niektoré zo zásad bezpečného používania internetu, mohlo by to pomôcť.

velka prirucka rodica
Ako ochrániť digitálny svet svojich ratolestí? Odpovede nájdete aj v knihe Willa Geddesa s názvom „Viete, čo robia vaše deti?“ Foto: Forbes

6. Obchod s osobnými údajmi.

Tento článok sa pomaly mení na súbor pravidiel, ale čo sa dá robiť. Takže, základné pravidlo o osobných údajoch v digitále: čo opustí klávesnicu (kameru, galériu…), je navždy preč.

Fotky, videá, správy, všetko, čo by dieťa o pár sekúnd (alebo rokov) chcelo odvolať a vymazať, je mimo jeho kontroly. Čaká to na internete, aby to niekto otagoval, okomentoval (prípadne hackol, ukradol z databázy) a tak ďalej. Právo na digitálne zabudnutie je zatiaľ v plienkach.

Čo s tým? Žiadať od detí, aby sa zamysleli nad tým, čo postujú, je skutočne nevďačná úloha.

Tým viac, že už predtým, ako nejaký post napísali, im ho nejaký softvér prediktívne odporučil, iný softvér zanalyzoval, marketingovo vyťažil a speňažil. Kým to digitálnym firmám zákony natvrdo nezakážu, robiť to budú.

Táto vplyvná americká politička píše, že „security moms“ sú už také nasrdené, že sú pripravené „deťom prestrihnúť kábel a donútiť  internet, aby sa správal slušnejšie“. Sľubuje tiež, že ona so zlým digitálom zatočí.

7. Predátori, únosy a zločinci.

Tento zoznam je zoradený podľa abecedy a to najhoršie vyšlo na koniec. Hneď na začiatku pandémie vydala FBI varovanie, že obchodníci s ľuďmi sa presúvajú do digitálneho prostredia „populárnych sociálnych médií a zoznamkových platforiem.“ Anonymita internetu je ideálna na to, aby sa tam mohli vydávať za dobrých.

O rok neskôr odvysielala RTVS dokumentárny film o zneužívaní detí na internete s geniálnym názvom V sieti. Trochu ironicky, či paradoxne, bol neprístupný do 15 rokov. Jeho desivý podtitul znie „3 herečky, 3 izby, 10 dní a 2 458 sexuálnych predátorov.“

Čo s tým? Ešte raz: deti musia vedieť, že internet je (aj) nebezpečný a sú na ňom (aj) zlí ľudia. Ale ani to nestačí, pretože tých zlých ľudí nie je vidieť, keďže sa skrývajú za rôznymi peknými nickmi a manipulatívnymi trikmi.

Vedia vaše deti aj to, že naozaj nemajú veriť tomu, kto im napíše, že je ich kamarát (sused, známy…)? Dokážu overiť identitu toho, kto ich v sieti oslovuje?

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?