20. apríla 2020

Celosvetová pandémia Covid-19 je jednoznačne čiernou labuťou: vzácna, ale s devastačnými následkami. Ekonómovia často hľadajú paralely medzi vojnami či prírodnými katastrofami, aby dokázali modelovať dopad pandémií. Kým ľudské utrpenie sa vo všetkých prípadoch dá porovnávať, ekonomické dopady sa rôznia. 

Na rozdiel od vojen a prírodných katastrof si pandémie zvyčajne nevyžadujú rýchle opravy, rekonštrukcie a navyše majú tendenciu zvyšovať výplaty, no na druhej strane firmám môžu znižovať výnosy. Ak sa obzrieme za minulými pandémiami, zistíme, aký efekt môže mať Covid-19 na globálnu ekonomiku.

Ako ukazuje výskum, následky môžeme znášať dekády a môžu mať široký dopad na obchod, mzdy a výnosy.

Čo nás naučilo 15 pandémií

Analytici z Federal Reserve Bank of San Francisco (FRBSF) a Kalifornskej univerzity začali skúmať ekonomické dopady na aktíva počas 15 pandémií od 14. storočia po súčasnosť, ktoré mali na svedomí aspoň 100-tisíc ľudských životov. Kvôli dostupným dátam sa sústredili najmä na Európu.

Ako naplánovať uvoľňovanie karantény?
Tu je príklad, ako to idú skúsiť v Česku

Najsmrteľnejšia pandémia za posledné storočie bola Španielska chrípka, ktorou sa nakazila tretina celosvetovej populácie a zabila od 50 do 100 miliónov ľudí v rozmedzí rokov 1918 až 1920. O šesť storočí skôr svet trápila pandémia Čiernej smrti (pravdepodobne išlo o pľúcny mor), ktorá v 14. storočí zabila približne 40 percent populácie Európy.

Zatiaľ čo všetky príznaky pandémií počas 700 rokov boli jedinečné, analytikov prekvapilo, že vyústili do podobných výsledkov.

Po pandémiách rastú mzdy

Čierna smrť dramaticky znížila počet pracovníkov v agrosektore. Výsledkom bolo, že bolo viac polí, ako ľudí, ktorí ich mohli obrábať. Cena stredovekých pracovníkov na poliach tým pádom narástla a takisto aj ich odmeny. Viedlo to ku kolapsu autokratického vazalského systému. Lepšie podmienky pri vyjednávaní a nárast miezd priniesla aj Španielska chrípka.

Manažéri veria, že kríza pominie do budúceho roka.
Sústreďujú sa na digitalizáciu firiem

Aj napriek tomu, že spomínané dve pandémie boli extrémom, analytici našli podobnosti aj u ďalších: reálne mzdy sa po kríze zvýšili na ďalšie štyri dekády. V priemere sa zvýšili o päť percent oproti tomu, koľko by sa zarábalo, ak by žiadna pandémia nenastala. Čísla by boli výrazné aj v prípade, ak by sme z meraní vynechali Čiernu smrť a Španielsku chrípku.

Sadzby v poslednej dekáde klesali

Analytici z FRBSF zistili, že reálne sadzby spadli o 1,5 percenta oproti predpokladanému vývoju bez pandémie. Reálne sadzby sú základným ukazovteľom návratnosti aktív, po zohľadnení inflácie. Vysoké sadzby odrážajú dopyt, nízke opatrnosť. Sadzby sa zvyčajne dostali na dno po 25 rokoch, ale trvalo im 40 rokov, kým sa dostali na normálne, očakávané hodnoty.

Pre porovnanie, povojnové sadzby boli vyššie, ako sa očakávalo, keďže na obnovu je kapitál potrebný. Ale to, že vyššie hodnoty zotrvali aj počas nasledujúcich dekád, bolo prekvapivé. Bolo to akoby bieda vyvolala chuť zotaviť sa a vyniknúť. Nemecko, Japonsko a Južná Kórea sú jasnými príkladmi.

Paul Schmelzing z Yaleovej univerzity odvodil reálne sadzby z údajov o vyspelých ekonomikách v 14. storočí. Na základe HDP odvodil dáta o globálnej reálnej miere. Schmelzingove pozorovania ukázali, že sadzby klesali systematicky z úrovne blízko deviatich percent v 15. storočí pod jedno percent  počas posledných rokov. Aj keď ponecháva na iných, aby povedali, čo poháňa pokles, tvrdí, že zodpovednosť nenesie ani monetárna politika, politický režim či verejný dlh.

Ďalší analytici medzičasom vzniesli hypotézu, že kým sa krajiny zastabilizujú a následky vojny sa zmiernia, reálne sadzby majú tendenciu sa zatiaľ tlmiť.

Koniec súčasnej éry globalizácie?

Dôsledkom mnohých európskych pandémií bol takisto aj pokles obchodu. Zatiaľ čo silnejšie obchodné vzťahy pred krízou priniesli vyššiu životnú úroveň, akýkoľvek strach o zdravie priniesol útlm. S koncom Španielskej chrípky prišiel aj koniec prvej éry priemyselnej globalizácie, ktorá už bola utlmená kvôli následkom prvej svetovej vojny.

V súčasnosti to teda znamená, že Covid-19 môže zablokovať dodávateľský reťazec z Číny, ktorý sa budoval počas posledných dvoch dekád. USA hrozili hlavným obchodným partnerom ešte pred vírusom, že zavedú clá. Teraz, keď vírus ukázal slabiny v dodávateľskom reťazci, môže to urýchliť reshoring (proces prinavrátenia priemyselnej výroby späť do USA).

Kríza je šanca na ďalší rozvoj, ľudí prepúšťať nechceme,
hovorí šéf pekárenskej spoločnosti

Z histórie teda vieme povedať, že pandémie vytlačia mzdy smerom nahor, ale prinesú sklamanie v skutočných výnosoch. Na rozdiel od iných katastrof, ako vojny či prírodné katastrofy, po pandémiách nenastáva prudký dopyt po kapitále, čo vyúsťuje do dlhšieho obdobia reálnych sadzieb na skromnej úrovni.

Je rozumné predpokladať, že súčasná pandémia udrží reálne sadzby na uzde. Toto môže podporiť investovanie do netradičných či alternatívnych aktív, ktorých výnosy sa zrejme budú viac podobať výnosom ekvitných finančných nástrojov.

Autorom článku je prispievateľ Forbesu Randy Brown

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?