19. apríla 2019

Syndróm vyhorenia. Žiadne tabu, ale problém, pred ktorým netreba zatvárať oči a môže postihnúť skutočne kohokoľvek. Nech ide o radového zamestnanca, manažéra alebo lídra. Radosť zo zamestnania, dosahovania cieľov a  úspechov sa môže postupne vytratiť a človek má problém robiť svoju prácu dobre a naplno. 

S týmto syndrómom sa stretávajú i headhunteri z agentúry Hanes Executive Search. Ich hlavnou úlohou je najmä pomáhať klientom obsadzovať voľné pracovné miesta a sústrediť sa na to, či konkrétna osoba zvládne pracovné úlohy a či je vhodnou voľbou pre tamojší tím a firemnú kultúru. Zakladateľ tejto agentúry Vladimír Hanes však priznáva, že vyhorenie môže všetko poriadne skomplikovať.

Bojoval o titul Podnikateľa roka. Po vyhorení sa vrhol do nového projektu a dnes vedie úspešnú firmu

V problematike týkajúcej sa syndrómu vyhorenia stojí Vladimír Hanes a  jeho tím na druhej strane pomyselnej rieky. On sám teda nie je človekom, ktorý by s týmto problémom zápasil, no počas svojej kariéry sa neraz stretol s ľuďmi, ktorí také šťastie nemali.

Ako vyzerá burnout a koho postihuje

Z pohľadu headhuntingovej agentúry sa vyhorenie u kandidátov na pracovné miesto prejavuje mnohými spôsobmi. „Medzi tie najčastejšie patria strata výkonnosti, záujmu, motivácie a chuti pracovať či zvládať dovtedy znesiteľné penzum práce, termínov a celkovej záťaže,“ vraví otvorene pre Forbes.sk.

Vladimír Hanes je zakladateľom headhuntingovej agentúry Hanes Executive Search. Počas svojej kariéry sa neraz stretol s vyhorením. Foto: archív V. Hanesa

Človek však môže byť ako v práci, tak i  v bežnom kontakte s  ostatnými, podráždený alebo naopak mĺkvy. Jednoducho nereaguje a nespráva sa tak, ako je to u neho obvyklé. Pokiaľ je vyhorenie dlhodobým problémom, tak má výrazne negatívny vplyv na sociálny život a vzťahy. Nielen na pracovné, ale tiež tie súkromné.

Koho ale najčastejšie burnout ohrozuje? Pravdou je, že v bezpečí nie je nikto. Vladimír Hanes priznáva, že tento problém možno pozorovať v každom pracovnom odvetví a na každej jednej pozícii. Nestotožňuje sa tak s pomerne rozšíreným názorom, podľa ktorého najčastejšie vyhoria vrcholoví manažéri. „Naše skúsenosti potvrdzujú, že s  týmto problémom sa môže stretnúť tak manažér, ako aj špecialista a kľudne i asistentka či recepčná,“ ozrejmuje.

Urobte krok vpred. Takto vytvoríte pracovisko, ktoré podporí duševné zdravie zamestnancov

Razom si spomína i na tie najhoršie prípady syndrómu vyhorenia, s ktorými sa počas svojej kariéry stretol. Ľudia okrem vyššie spomenutých prejavov tiež stratili záujem o svoju rodinu a samých seba a celkovú sociálnu interakciu. Prípadne boli výbušní, podráždení, s  nevhodnými a  často neslušnými reakciami na bežné životné situácie.

Riešením môže byť príležitosť

Počas rozhovoru o tom, či ľudia trpiaci syndrómom vyhorenia vedia, čo sa s nimi vlastne deje, má odborník jasnú odpoveď: „Väčšina z nich nevie, čo presne prežíva. Veľa ľudí sa sťažuje na vysokú mieru stresu, neschopnosť a nechuť zvládnuť dovtedy bežné pracovné činnosti,“ pripúšťa. Problém identifikujú alebo aspoň pripustia až po stretnutí s headhunterom a jeho adresných otázkach na tému motivácia či pohľad do budúcnosti.

K vyhorenému zamestnancovi treba vo firme pristupovať induviduálne. Neexistuje zrejme žiadny všeobecne platný spôsob komunikácie. Závisí to najmä od fázy vyhorenia, v ktorej sa konkrétna osoba práve nachádza. „Niekedy ju treba smerovať k odborníkovi, psychológovi,“ vysvetľuje headhunter.

Pokiaľ sa ale človek dostal do fázy, v ktorej stratil nadšenie z práce a  má pocit stagnácie, tak možno na zlepšenie jeho stavu využiť niekoľko nástrojov. Medzi ne patrí i možnosť poukázať na predchádzajúce úspechy a príjemné udalosti z minulosti.

V  týchto fázach boja so syndrómom vyhorenia majú práve headhunteri silnú zbraň. Tou je zaujímavá pracovná ponuka, ktorá môže kandidátovi opäť ukázať jeho silné stránky, zvýšiť motiváciu. Hanes prízvukuje, že kľúčová úloha identifikovať syndróm vyhorenia na základe prejavov, je hlavne v  rukách nadriadených, HR manažérov, kolegov a rodiny. Potrebné je, aby odhalili tento problém čo najskôr.

Opäť je ale všetko maximálne individuálne. Niekomu pomôže úprimný rozhovor z očí do očí alebo pár dní voľna, aby si mohol utriediť vlastné myšlienky. V tých komplikovanejších prípadoch nezaručí zlepšenie vyhorenia ani polročné voľno alebo zmena zamestnania.

„Všímame si, že sa z tohto bludného kruhu rýchlejšie dostávajú ľudia so silnou schopnosťou sebamotivácie a disciplíny, ktorí sa nespoliehajú len na pomoc okolia,“ ozrejmuje odborník. Presne oni totiž chápu, že pomoc je skutočne osožná, no tento boj budú musieť i tak zvládnuť najmä sami.

O vyhorení treba hovoriť

A na základe čoho môžeme pozorovať, že náš nadriadený, kolega alebo podriadený vyhorel?  Vladimír Hanes vysvetľuje, že sa u neho môžu objaviť takéto prvotné príznaky: „Nedodržiavanie termínov, pokles výkonnosti, spiatočnícke uvažovanie, neochota podieľať sa na úlohách a projektoch, zmena nálad a celkovej aktivity.“

Nuž, a bez ohľadu na pozíciu či postavenie vo firme je dôležité o syndróme vyhorenia hovoriť, prípadne dohodnúť ďalšie kroky a postup s interným odborníkom z HR oddelenia. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že sa v týchto situáciách nie je za čo hanbiť.

Vladimír Hanes odporúča všímať si už počiatočné fázy vyhorenia, ako stratu nadšenia, pocit stagnácie či frustráciu, aby sa problém podchytil už v zárodku. „Treba o tom hovoriť a pokúsiť sa to riešiť čo najskôr. Človek sa inak môže dostať do veľmi zložitej situácie, kde návrat do normálu trvá roky,“ uzatvára zakladateľ headhuntingovej agentúry.

Hlavné foto: Unsplash/Nik Shuliahin

Článok je súčasťou špeciálneho projektu Forbesu s názvom Nevyhorení, ktorý sa venuje problematike syndrómu vyhorenia, jeho príznakom a prevencii. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk