16. septembra 2020

Meno Lukáš Novák na Slovensku možno nie je známe, no jeho značka Fingo.sk, digitálna platforma finančných sprostredkovateľov s desaťtisícami klientov, už rezonuje. Pri nej sa však biznis rodáka z Jihlavy nekončí. Stavia platformu IT firiem s cieľom prekonať v tržbách tento rok 30 miliónov eur. 

Umožňuje investovať do zlata. Buduje realitné projekty, najnovšie v Nitre. A v Česku spolu s Danom Křetínským a Patrikom Tkáčom vlastnia najväčšiu knižnú skupinu Euromedia Group a kníhkupectvá Luxor.

Reality sú vo vašich biznisoch dôležité z rôznych dôvodov. Keď sa pozriete na trh, ako ho zmenila pandémia koronavírusu? 

Hodnota nehnuteľností sa podľa mňa zatiaľ nezmenila. Tak v Česku, ako aj na Slovensku. Všetko sa však ukáže na konci roka. Vezmite si nášho veľkého predajcu kníh Luxor. Ak na konci roka nebudú predvianočné tržby retailových hráčov na úrovni 90 až 95 percent vlaňajška, pôjde hodnota retailových nehnuteľností dole. Podobne to môže byť aj pri kancelárskych priestoroch, ak sa udrží fenomén home office. Lenže to si nemyslím. Zatiaľ však nehovoríme o ekonomickej kríze. Vytlačilo sa tak veľa peňazí, že sa nemohli ukázať reálne dosahy na ekonomiku. 

A čo nehnuteľnosti na bývanie? 

Obchod s realitami pre fyzické osoby sprostredkovávame jednak cez náš nový projekt Fingo Reality, ale najmä cez finančno-sprostredkovateľskú spoločnosť FinGO. sk. Pomáhame ľuďom aj s hypotékami a počas lockdownu sme zaznamenali prepad len na úrovni okolo 15 až 20 percent. Zrejme to však nebude presný obraz celého trhu, pretože sme jediný plne digitálny maklér a naši sprostredkovatelia sa vedeli pri komunikácii s klientmi ľahko prepnúť do online módu cez videohovory a virtuálnu komunikáciu. 

Čo počúvajú slovenskí manažéri?
Investičné podcasty môže vystriedať aj metal

Čiže ste mali oproti trhu výhodu?

Banky hovoria, že na trhu bol prepad o zhruba 20 percent, ale my sme aj vďaka onlinu po uvoľnení lockdownu zaznamenali medziročný nárast obratov o 30 percent. V hypotékach sa nám momentálne rekordne darí a stále rastieme. Je to aj vďaka tomu, že k nám prichádza čoraz viac skúsených maklérov z iných spoločností. Láka ich nielen náš silný online a technológie, ale aj pracovné prostredie. Za rok 2019 bolo FinGO.sk najrýchlejšie rastúcim maklérom na Slovensku, náš obrat medziročne stúpol o 66 percent. 

V čom sa počas pandémie zmenil biznis s hypotékami? 

Vybavenie úveru trvá dlhšie. Banky sú prísnejšie. A voči niektorým ľuďom pracujúcim v sektoroch na „watch liste“, napríklad v automotive alebo v gastro či v retaili, sú drsnejšie. Súčasne sa však ukazuje, že trhu pomáha digitalizácia. Aj maklérov priťahuje firma, ktorá je digitálna.

O čo mali ľudia počas lockdownu záujem? 

Nám sa počas korony výrazne zvýšil online. Ľuďom sme radili cez chat či cez telefón, často chceli refinancovať hypotéky, zaujímali sa aj o  životné poistenie, mnohí chceli poradiť s optimalizáciou finančných nákladov, napríklad skontrolovať poistky, a ak to bolo možné, upraviť platby. Po kontrole starších, často nevýhodných zmlúv sme ľuďom dokázali optimalizovať platby a ušetriť im na splátkach 50, 100, ale aj viac eur mesačne.

Keď prišla pandémia, ako vyzerali vaše osobné pracovné priority?

V každej firme to bolo iné. Na rovinu, najväčšiu energiu som na začiatku venoval kníhkupectvám Luxor. Tam sa lockdown zahryzol najhlbšie. Na druhej strane to bolo najjednoduchšie. Štát vám prikázal zavrieť prevádzky, vedeli ste, že máte zhruba tisíc zamestnancov a museli ste hľadať spôsoby, ako byť čo najefektívnejší. Mesačne navyše vydávame až stovku kníh, čo sme logicky pozastavili.

Čo pre vás predstavovalo najväčší problém?

Na začiatku bolo tak Česko, ako aj Slovensko v opatreniach prísne, ale uznávam, že to bolo správne. Pre mňa bol najväčší problém následný chaos a nesystémové nastavenie pri štátnej pomoci. Počas pandémie sme boli napríklad v poslednej fáze kúpy jednej IT firmy v Rakúsku a videli sme, ako to funguje tam: pošlete žiadosť o pomoc e-mailom, oni vám dôverujú, pomoc vyplatia a následne do šiestich mesiacov môžu vašu žiadosť skontrolovať. Čiže dalo sa to robiť aj efektívne.

Foto: archív Intefi

Ako to bolo u vás?

Napríklad v Euromedii máme takmer tisíc zamestnancov a štát nám reálne pomohol s peniazmi o 60 dní. V čase, keď vám do firmy priteká nula, je 60 dní naozaj problém. Nakoniec po overovaní žiadosti štát peniaze aj tak poslal, ale firmy ich nedostali vtedy, keď ich najviac potrebovali. Ďalší problém bol, že štát jeden deň niečo povedal, prišiel s nejakými povinnosťami, ale na druhý deň všetko zmenil. Alebo nepovedal, že dotácie na mzdy a dotácie na nájomné sú z  rovnakého balíka peňazí z Európskej únie a keď vyčerpáte jedno, na druhé už nemáte nárok.

A v ostatných častiach vášho biznisu?

Napríklad na našu IT divíziu Bootiq Group bol dosah lockdownu najmenší. V zásade nám len niektoré firmy ako Škoda Auto zmrazili niektoré projekty. Ale 80 percent firmy fungovalo. Niečo sa zrušilo, ale niečo zas pribudlo, takže sa to viac-menej biznisovo vyvážilo.

A čo FinGO.sk?

Najväčší problém bol, že ľudia sa nemohli stretávať. A práve práca agentov je v drvivej väčšine postavená na osobných stretnutiach s ľuďmi. Na druhej strane sme dokázali oveľa rýchlejšie dokončiť veľa online projektov, ktoré sme dlhšie tlačili pred sebou. Možno neboli hneď dokonalé, ako by sme chceli, ale pomohli nám v biznise. Samozrejme, šikovný maklér si môže sám nainštalovať Zoom, aby sa spojil s klientmi. Ale u nás to bol organizovaný proces a aj tí tradiční sprostredkovatelia, ktorí predtým odmietali digitálne riešenia, sa ich museli naučiť používať, ak chceli zarábať. Korona sa podľa mňa stala katalyzátorom mnohých vecí a nás výrazne posunula vpred.

Nemali ste občas pocit neistoty, čo bude s biznismi vašej investičnej skupiny InTeFi?

Ja som veľký optimista. Vlastne som veril, že lockdown bude trvať kratšie, bol som prekvapený, ako dlho boli prevádzky zatvorené. Súčasne som vedel, že naše firmy nie sú príliš zadlžené, sú ziskové a že to prežijeme. Dokonca sme počas korony mali rozjednané akvizície piatich firiem z oblasti IT do nášho Bootiqu a rozhovory sa aj počas korony dokázali zásadne pohnúť. V IT robíme obrat na úrovni 400 miliónov českých korún a aj vďaka týmto akvizíciám chceme narásť na 700 až 750 miliónov.

Pandémia urobila bohatých bohatšími.
Toto je 400 najmajetnejších Američanov

Koľko vám, naopak, pandémia vzala?

Samozrejme, stála nás veľa peňazí. Najmä na úrovni Knižného holdingu, kde to bolo približne 200 miliónov korún. A museli sme tam dať 100 miliónov do vlastnej equity. Na druhej strane sme teraz na zhruba 90 percentách tržieb vlaňajška. Predajne v centre Prahy nejdú ideálne, ale mimo Prahy fungujú momentálne na 100 aj viac percent. Je zaujímavé, že pri knihách sa ľudia masovo nepresunuli na online, na rozdiel napríklad od potravín, kde internetové obchody poskočili akoby na ďalší stupeň.

Knihy sú teda tradičným biznisom?

Viac-menej áno. V elektronike sa hovorí, že až polovica predaja ide cez internet. Online predaj kníh v Česku však tvorí len zhruba 22-percentný podiel z celkového predaja. Po prepuknutí pandémie v prvých dvoch týždňoch klesol predaj o 40 percent, ale nakoniec vzrástol o tretinu. Online nám teda nevykryl prepad v kamenných predajniach a jeho rast sa vrátil na úroveň 15 až 20 percent, tak ako to bolo pred koronou. Pandémia teda prechod kníh do onlinu neposilnila, čo nás teší, keďže sme najväčší retailový hráč na knižnom trhu.

Máte nejaké knižné plány aj na Slovensku?

Priznávam, že nejaké plány boli, ale pre koronu sa tento rok budeme musieť naplno sústreďovať na český trh. Chceme však ďalej rásť, preto v Česku ideme aj do neknižného sortimentu, ako je papiernický tovar, darčeky a podobne. Musíme však počkať, ako dopadnú Vianoce, pretože tie sú pre knižný trh a celkovo pre predaj kníh rozhodujúce.

Ako vnímate svoj vzťah voči Panta Rhei, ktoré sa na Slovensku spája s J&T? Vy máte tiež ľudí prepojených s touto skupinou u vás. Ste ako firmy príbuzní?

Na rovinu, príbuzní nie sme. U nás je jedným z akcionárov CMI, pod ktoré spadá divízia vydavateľstiev. A tá nie je aktívna na Slovensku. Čiže tieto dve entity fungujú samostatne.

IT BOOTIQ

Aká je vaša stratégia v IT biznise?

Dnes cez našu IT skupinu Bootiq Group pokrývame aktivity od SAP cez e-commerce, business inteligence, consulting, custom development až po Atlassian, kde sme nedávno kúpili slovenskú firmu EEA. Teraz ideme aj do produktov Microsoftu. Kupujeme firmu, ktorá je jedným z hlavných partnerov Microsoftu v Česku. Chceme tiež kúpiť platinum partnera Atlassian v Rakúsku. A v Česku ešte dôležitého partnera pre consulting.

V akom stave sú tieto akvizície?

V súčasnosti kupujeme štyri firmy, máme podpísané termsheety. Do konca roka chceme do Bootiq pridať tieto firmy a v podstate zdvojnásobiť obrat skupiny na 700 až 750 miliónov korún za tento rok (do 30 mil. eur), čo bude znamenať medziročný nárast takmer o 100 percent. A už teraz sa pozeráme aj na ďalšie firmy, lebo na budúci rok by sme chceli prekročiť obrat miliardu korún, čo bol pôvodne plán na rok 2023.

Očakávame veľké zmeny v tom, ako sa autá budú predávať,
vraví šéfka výrobcu sedadiel Adient

V čom zmenila pandémia trh?

Korona vytvorila príležitosť pre také firmy, ako sme my, ktoré klientom nastavujú nové technologické procesy, poskytujú consulting a nie sú len predajcovia vývojárskych kapacít. Pretože inteligentné firmy majú záujem investovať do efektívnejších riešení. Preto chceme rozvíjať rôzne platformy, ktoré sa u zákazníkov navzájom dopĺňajú. A chceme tiež viac rásť v krajinách hovoriacich po nemecky (DACH).

Ako sa Rakúšania pozerajú na to, že Česi kupujú ich firmu?

Naša stratégia je, že nikdy nekupujeme celú firmu, ale majoritu, ideálne dvojtretinovú, maximálne však 90 percent. V žiadnej z  kupovaných firiem nemáme menej ako 66 percent. Pôvodný majiteľ by mal zostať vo firme dva až tri roky a dopredu si dohodneme princípy výkupu jeho podielu do budúcnosti. My do firmy prinesieme aj ďalšie domény, napríklad SAP, Business Inteligence a pomôžeme tým ešte viac zhodnotiť celú firmu, a teda aj jeho podiel. On môže potom vo firme aj zostať, pretože dnes sa dohodnúť na tom, čo bude o tri roky, môže byť komplikované.

Čo motivuje majiteľov akvirovaných firiem pustiť vás dnu?

Napríklad rakúsky majiteľ sa na to pozerá pozitívne, pretože je silný hlavne v doméne Atlassian. Majú portfólio veľkých rakúskych firiem, železnice, Raiffeisen, Uniqa. My však máme ďalšie štyri domény, čím sa jeho firme otvára potenciál na predaj ďalších služieb, ktoré sú komplementárne. A urobíme to cez túto rakúsku firmu. Hľadáme firmy, ktorým pomôžeme vyrásť, pričom oni s vlastnými zdrojmi už nie sú schopní biznis takto škálovať.

Cez čo financujete nákupy firiem?

Ako InTeFi máme vlastnú equitu a seniorný dlh, pretože kupujeme firmy, ktoré normálne zarábajú. Nekupujeme firmy pod stresom a nie sme dravci, ktorí by kúpili firmu len na ozdravenie. Hľadáme firmy, ktoré na rozvoj potrebujú výrazne posilniť manažment, rozšíriť infraštruktúru a nechcú na to obetovať dva – tri roky zo svojho zisku, aby sa o to pokúsili. Túto záťaž prevezmeme na seba a pôvodný majiteľ si ďalej rieši svoj core biznis, v ktorom je dobrý.

V akých sumách sa tieto investície pohybujú?

Sú rádovo na úrovni okolo tristo miliónov korún, čiže okolo dvanásť miliónov eur.

Finančné sprostredkovanie a zlato

Cez firmu Golden Oak Trust umožňujete aj investovanie do zlata. Ako vnímate jeho význam po dramatickom raste jeho hodnoty v posledných mesiacoch?

Cena zlata počas korony vyletela hore. Beriem ho ako diverzifikáciu portfólia, v tomto u malých aj veľkých investorov zohráva veľkú úlohu. V  niektorých týždňoch počas korony nám stúpli nákupy zlata aj o dvesto percent. Ľudia boli v panike a nakupovali. My však robíme hlavne pravidelné investovanie, respektíve sporenie do zlata, a nie jednorazové nákupy. Čiže u nás si bežne ľudia nekúpili jednorazovo za celé svoje úspory napríklad zlato v hodnote 10-tisíc eur. Naši klienti si kvôli diverzifikácii na zlato sporia napríklad 50 alebo 150 eur mesačne, priemerne 87 eur mesačne. Ak niekto chce investovať do zlata jednorazovo vyššie tisíce eur, tak nemá ísť cez nás, ale do mincovne a tam si to zlato môže kúpiť. Ale cez sporiaci program je zlato dostupné aj pre bežných ľudí, ktorí nemajú voľné desiatky tisíc eur.

Znie to ako rezervovaný prístup…

Je to v súlade s našou filozofiou. Aj FinGO.sk budujeme tak, že chceme klientovi ponúknuť komplexnú, 360-stupňovú službu, teda akoby zo všetkých strán, ktoré môže v oblasti osobných financií potrebovať. Chceme si s klientmi budovať dlhodobý vzťah, nejde nám len o jednorazovú pomoc. Pri investičných produktoch je najväčšia šanca, že sa klient nerozhodne správne. A keď mu neporadím dobre, môže mať neskôr problém s hypotékou alebo s jej refinancovaním. Čiže krátkodobý zisk na nejakom produkte, napríklad na zlate, nám nevyváži to, že chceme byť pre našich klientov partnerom na dlhý čas, ideálne na desať aj dvadsať rokov.

Vyriešiť pre klienta všetky problémy chcú všetci poradcovia…

Komplexnosť vo finančnom sprostredkovaní vyzerá dnes tak, že jeden maklér robí všetky produkty. My však hovoríme, že to znamená robiť pre jedného klienta všetky produkty, no nemusí ich robiť jeden maklér. Na prvý pohľad to možno znie rovnako, ale sú to dve úplne odlišné veci.

Vzťah klient a FinGO.sk beriete ako vzťah makléra a zákazníka alebo značky a zákazníka? Primárne ako vzťah k značke. Pretože maklér je špecialista na vybraný produkt, napríklad na hypotéku, poistenie auta, investovanie. Tvrdíme, že nie je v praxi možné, aby bol každý odborník na všetko, aj na hypotéku, aj na investovanie, aj na poistenie. Snažíme sa garantovať kvalitu služby cez značku FinGO.sk, a preto nepošleme hypotekára riešiť investíciu, ak v tejto oblasti nie je profesionál. Špeciálne na tento účel budujeme Fingo Premium Centrá. Sme neštandardný broker pool a prinášame pre maklérov aj pre klientov nové projekty, ktoré iní neponúkajú. Makléri u nás fungujú pod jednou značkou, ale pritom sú nezávislí.

Ako to teda funguje?

Keďže niektorí makléri sa nevenujú všetkým finančným produktom, môže vyriešiť konkrétnu požiadavku klienta špecialista z tímu FinGO Premium. Ten klienta kontaktuje na základe požiadavky od jeho makléra. Maklér sa pritom nemusí obávať, že by začal riešiť iné jeho existujúce zmluvy. Na rozdiel od konkurencie garantujeme maklérom „vlastníctvo“ klienta. Navyše, maklér za takéto odporúčanie získa aj časť provízie. Je to unikátne a možné len vďaka tomu, že máme takto nastavený systém. Máme desiatky tisíc klientov, pri takom počte by ste nevedeli riešiť odmeny a správu klienta manuálne. Naša výhoda bola, že sme postavili firmu na zelenej lúke a investovali sme 4 milióny eur do technologickej platformy.

Čo hovoríte na kritiku, že makléri prinášajú horších klientov pre banky?

Nesúhlasím s tým paušálne. Áno, sú makléri, a primárne v MLM systémoch (multi level marketing), kde je horšia kvalita poradcov. Máte tam viacstupňovú štruktúru a mladí nováčikovia na spodných úrovniach jedna a dva makajú na zvyšných päť stupňov. To môže byť problém pri poisteniach. Pri hypotékach je to zas niečo iné. Tam majú banky problém s tým, že im klesá podiel internej siete na nových hypotékach. Fixné náklady na ľudí a pobočky zostávajú, ale chýbajú výkony. Je nezmysel, že by sme dodávali horších hypotekárnych klientov. Konečné schválenie úveru má predsa na starosti „risk“ banky, a ak úver klientovi schvália, je to ich zodpovednosť. Ale vo všeobecnosti som rád, že Národná banka Slovenska sprísnila pravidlá, pretože trh by sa mal prečistiť.

V Nitre idete stavať stovky bytov. V Košiciach máte plány s bizniscentrom Cassovar. Aká je aktuálna situácia?

V Nitre v mestskej časti Chrenová plánujeme postaviť šesť polyfunkčných objektov s  240 bytovými a apartmánovými jednotkami, priestormi pre obchody a služby, aj s podzemnými a vonkajšími parkoviskami. Projekt Spišská Nitra aktuálne očakáva vydanie územného rozhodnutia a s výstavbou by sme chceli začať na budúci rok. Ide o investíciu v hodnote vyše 23 miliónov eur. Pred rokom nám navyše pribudol do portfólia podiel v Cassovar business centre s viac ako 37-tisíc štvorcovými metrami prenajímanej plochy. 

Lukáš Novák (40) založil investičnú skupinu InTeFi, ktorá vlastní a riadi české a slovenské spoločnosti s obratom viac ako 3 miliardy českých korún. Pôsobia pod ňou firmy z oblastí IT a vývoja softvéru, financií a real estate developmentu, na českom trhu spoluvlastní aj knižné vydavateľstvá a maloobchod. InTeFi v SR a ČR zamestnáva spolu viac ako 1 200 ľudí. Na Slovensku má projekty v hodnote presahujúcej 40 miliónov eur. V rámci skupiny tu pôsobí finančno-sprostredkovateľská spoločnosť FinGO.sk, ďalej investično- developerská spoločnosť Golden Oak Capital a spoločnosť Golden Oak Trust, ktorá ponúka investovanie do zlata. Pod InTeFi patrí tiež softvérová skupina BOOTIQ Group pôsobiaca v ČR a SR. Súčasťou InTeFi je aj najväčší hráč na českom knižnom trhu Knižní Holding, ktorý zastrešuje najmä Euromedia Group a sieť kníhkupectiev Luxor.

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?