Eduardov príbeh je priam ukážkou toho, že ak sa človek snaží, tak môže dosiahnuť nepredstaviteľné ciele nehľadiac na vzdelanie, spoločenský status či ekonomické zázemie.
Rozhodne mu nechýba chuť objavovať a skúšať nové veci. Aj vďaka tomuto prístupu mladý muž z Ukrajiny vytvoril desiatky pracovných miest na Slovensku a službu s veľkým potenciálom.
Od života chcel viac, preto prišiel na Slovensko
Eduard Shlepetsky pochádza z ukrajinského mesta Užhorod, no na Slovensku žije už takmer deväť rokov. Zmeniť svoj domov sa rozhodol ako 18-ročný po dokončení vojenskej strednej školy. V štúdiu mal možnosť pokračovať ďalej, no desila ho predvídateľnosť života.
„Ak by som išiel na vysokú vojenskú školu, nemal by som príjem, doštudoval by som ako 24-ročný, v tridsiatke by som sa pravdepodobne oženil, v 35 by som si mohol dovoliť kúpiť byt a v 43 by som išiel na vojenský dôchodok. Takáto projekcia mojej budúcnosti ma skôr odradila,“ vysvetľuje.
Zároveň dodáva, že nechcel finančne zaťažovať svojich rodičov, keďže podľa jeho slov pochádza zo skromných pomerov.
Eduardov plán bol teda nasledovný. „Na Ukrajine som ešte chvíľu pracoval v kuriérskej spoločnosti a našetril som si 1 050 eur. Vzdelanie som chcel nadobudnúť vo Viedni, no rýchlo som si spočítal, že celá moja ušetrená suma by vystačila sotva na mesiac. Rozhodol som sa teda pre Bratislavu. Nie ísť študovať, ale pracovať.“
Vďaka odmietaniu získal vytúženú prácu v korporáte, ale…
Bez kamarátov a znalosti anglického či slovenského jazyka požiadal o prácu, ktorá mu v jeho situácii prišla najvhodnejšia – poštár. „Pri vhadzovaní dopisov do schránok mi stačilo vedieť len prečítať údaje na obálke,“ odôvodňuje výber prvého zamestnania na Slovensku.
Jeho cieľom však bola práca v korporátnej spoločnosti, kde ho stále odmietali pre jazykovú bariéru. No ani tá ho neodradila.
„Z každého pohovoru som si spísal zoznam otázok, ktoré sa ma pýtali najčastejšie a ja som si spätne vytvoril odpovede. Takto som sa pripravoval na každý ďalší pohovor a zdokonaľoval som si komunikáciu. Vždy to však stroskotalo na nejakej novej otázke, ktorou ma prekvapili,“ vysvetľuje Eduard.
Eduard pracoval na viacerých pozíciách, našiel sa však v podnikaní. Foto: archív Eduarda Shlepetskeho | Firma Ective„Nakoniec som narazil na spoločnosť Henkel, ktorá hľadala človeka so znalosťou ruského a ukrajinského jazyka. Zobrali ma na pozíciu operátora na oddelení objednávok.“
Eduard sa v tomto zamestnaní zúčastňoval rôznych pracovných ciest, ktoré mu rozširovali obzory – spoznával nové kultúry, miestnu mentalitu či nadobúdal nové kontakty.
Ako sa stal prvým vývojárom Henkelu
Po návrate z jednej takej cesty si uvedomil, že veľká časť jeho práce spočívala v úkonoch, ktoré mohli byť automatizované. Napísaním programu by si všetko uľahčil, a tak sa rozhodol naučiť programovať.
V priebehu niekoľkých mesiacov vytvoril softvér, ktorý spravil väčšinu jeho práce za pár sekúnd. Eduardovi to však ušetrilo hodiny. „Reálne som odpracoval asi tak dve hodiny, zvyšných šesť som sa mohol venovať iným aktivitám. Ušetrený čas som sa rozhodol investovať do samovzdelávania,“ objasňuje.
Eduard so svojou rodinou. Foto: archív Eduarda ShlepetskehoPo nejakom čase ukázal svoj pokrok vedeniu firmy a následne bol preložený do novootvoreného oddelenia automatizácie, kde sa stal prvým vývojárom. Ako developer tu pracoval približne jeden rok. Hoci mu vo firme Henkel bolo dobre, začal pociťovať stereotyp a potrebu rásť.
S nadobudnutými znalosťami sa Eduard pozeral po ďalších príležitostiach. „Dovtedy mi bolo celkom jedno, akú prácu budem mať, ale tento raz som sa už nachádzal v pozícii, keď som si mohol vyberať z rôznych možností,“ hovorí uvedomujúc si vlastné kvality.
Keď proaktívny prístup prináša ovocie
Eduard ašpiroval na vyššiu pracovnú pozíciu v spoločnosti Accenture. Hoci boli dostupné ponuky len pre začiatočníkov, náborovému manažérovi preukázal vysoké kompetencie. Svoju vytúženú prácu získal.
„Najskôr som tomu nemohol uveriť, preto som požiadal svojho budúceho zamestnávateľa o dodatočný pohovor. Chcel som sa uistiť, že registrujú môj neexistujúci vysokoškolský titul a nízky vek. Zobrali ma na základe mojich skúseností, nie na základe formálneho vzdelania,“ spomína mladý programátor.
Aj napriek tomu, že nemá vysokoškolské vzdelanie, tak pôsobí na akademickej pôde. Foto: archív Eduarda ShlepetskehoKariéra v Accenture bola pre Eduarda omnoho pestrejšia. Už počas prvého roka bol povýšený na projektového manažéra. „Veľa pozornosti som nekládol len jednej práci, ale zaujímal som sa o celý ekosystém projektu. Chcel som napríklad vedieť, ako funguje marketing alebo financie. Skrátka, angažoval som sa komplexne na každom projekte a snažil som sa dať do toho maximum,“ vysvetľuje.
Istotu zamestnania vymenil za neistotu v podnikaní
V čase, keď bol Eduarda povýšili, urobil jedno zo svojich najťažších kariérnych rozhodnutí. „Mal som 22 rokov, super prácu, úžasný plat, služobné auto, precestoval som takmer celú Európu, no znovu som pociťoval pohodlnosť, stabilitu a predvídateľnosť života. Chcel som skúsiť niečo nové,“ približuje svoje zmýšľanie.
Pre Eduarda je dôležité, aby si ľudia medzi sebou budovali korektné vzťahy. Foto: archív Eduarda Shlepetskeho| Firma Ective
„Chvíľu som sa bál, že odísť z Accenture bude moje najhoršie rozhodnutie. Pracoval som s rôznymi scenármi.“ Vyššie ambície však vyhrali – Eduard chcel podnikať.
Dobré vzťahy sú pre neho prioritou
Klienti Accenture si však Eduarda obľúbili. Keď sa dozvedeli, že si zakladá vlastnú firmu, chceli sa zveriť do jeho rúk. On mal však podmienku: „Najskôr s tým musí súhlasiť Accenture. Dobré vzťahy s touto spoločnosťou boli pre mňa kľúčové.“
Pustil sa teda do podnikania a pracoval aj ako subdodávateľ pre Accenture. Po 10 mesiacoch zamestnal prvého človeka. V roku 2021 mal jeho biznis štvrté výročie a za ten čas k sebe Edo pribral 40 ľudí.
Samozrejme, nerástol len počet pracovníkov, ale aj obrat. A to všetko bez toho, aby firma mala investorov. V súčasnosti so svojou spoločnosťou operuje na území DACH (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, pozn. red.), v Česku a na Slovensku.
Digitálni roboti
Jeho firma Ective vytvára digitálnych robotov, ktorí automatizujú počítačové procesy. Väčšinou ide o rutinné činnosti v administratíve, účtovníctve alebo personalistike. Eduard to demonštruje na príkladoch počítania miezd, spracovávania faktúr či objednávok.
Eduard Shlepetsky (27)
je zahraničný Slovák z Ukrajiny, ktorý sa sem presťahoval vo svojich osemnástich rokoch. Momentálne podniká v odbore informačných technológií so svojou firmou Ective Automation, ktorú založil v roku 2018. Hoci nemá vysokoškolské vzdelanie, jeho inšpiratívny príbeh a praktické zručnosti našli uplatnenie aj na akademickej pôde Slovenskej technickej univerzity, kde robil tréning robotickej automatizácie procesov. Eduard je spoluzakladateľom edukačnej aplikácie pre maloletých FunControl a spoluorganizátor iniciatívy Kto pomôže Ukrajine. Ak zrovna nepracuje, tak sa venuje svojej rodine, turistike alebo boxu.
Zároveň poskytujú tréningy pre firmy, aby svojich automatizáciou nahradených zamestnancov nemuseli prepúšťať, ale začleniť do nových oddelení.
Eduardovi sa už tri roky po sebe podarilo získať celosvetové ocenenie UiPath Most Valuable Professional (MVP), ktoré je udelené jednotlivcovi. Zároveň však nadobudol firemnú certifikáciu UiPath Professional Certified Services a tzv. diamantový status. Tento status majú na Slovensku len dve firmy.
Edovou ambíciou je firmu rozšíriť o ďalších zamestnancov. Foto: archív Eduarda Shlepetskeho| Firma Ective
Najbližším Eduardovým cieľom je v nasledujúcich rokoch zvýšiť počet zamestnancov na 70 až 90 a expandovať do ďalších krajín. Okrem toho sa plánuje naďalej osobnostne rozvíjať a rásť.
„Myslím si, že až teraz sa stávam skutočným podnikateľom. Doteraz som bol viac-menej zamestnancom vlastnej firmy. Učím sa viac delegovať a menej vykonávať všetky úkony. Darí sa mi to aj vďaka tímu spoľahlivých a usilovných ľudí, s ktorými mám to šťastie spolupracovať,“ uzatvára Eduard Shlepetsky.
