24. júla 2019

Na východe Slovenska chceli vytvoriť veľký program založený na spolupráci startupov s korporáciami a univerzitami, no narazili na limity. Preto sa dvaja Košičania s dlhoročnými skúsenosťami v podnikaní rozhodli vytvoriť menšiu, „undergroundovejšiu“ verziu inkubátora – Starport. Radi by sme svoje skúsenosti ďalej rozvíjali bez toho, aby sme museli odísť z Košíc,“ hovoria.

Napríklad úspešný e-shop s doplnkami výživy GymBeam dosiahol v minulom roku tržby na úrovni vyše 13 miliónov a neustále expanduje do ďalších krajín. Od väčšiny podobne úspešných slovenských startupov, sa však odlišuje tým, že vyrástol v Košiciach. A aj napriek prudkému rastu a rozširovaniu neodišiel do hlavného mesta ako mnohí pred ním. Bratislava totiž prirodzene priťahuje talenty z celého Slovenska, no niekedy aj na úkor miest s podobne veľkým potenciálom.

"Bratislava je blízko západných hraníc, takže je zrejme jednoduchšia spolupráca so zahraničnými ekosystémami a startupové iniciatívy tam maju dlhšiu životnosť," hovoria zakladatelia nového inkubačného programu v Košiciach, Stanley Mácha (vľavo) a Peter Urban. Foto: Starport (archív)
“Bratislava je blízko západných hraníc, takže zrejme je tam jednoduchšia spolupráca so zahraničnými ekosystémami. A startupové iniciatívy tam majú dlhšiu životnosť,” hovoria zakladatelia nového inkubačného programu v Košiciach Stanley Mácha (vľavo) a Peter Urban. Foto: Starport (archív)

Problém nedostatku vzorov, ťažší prístup k zaujímavým mentorom aj k hľadaniu podobne zmýšľajúcich ľudí začali na východe pred rokmi pociťovať aj podnikatelia Stanley Mácha a Peter Urban. „Košice zažili IT boom, ale väčšinou ide o vývojové pobočky zahraničných matiek alebo servisné firmy. To na jednej strane znamená nárast a sústreďovanie technického talentu v meste, ale na druhej strane tu chýba väčšie biznisové podhubie a chýbajú ľudia, ktorí sa denne stretávajú so zákazníkmi a riešia ich problémy,“ hovorí Peter. Často teda vznikajú startupy, ktoré najskôr vymyslia technológiu a až potom rozmýšľajú, kde by sa dala použiť.

Košickí vývojári robia svetové aplikácie. Používa ich aj The Economist

Preto sa Košičania rozhodli prediskutovať budúcnosť tamojších startupov a zároveň vytvoriť nový program. Prvotnou myšlienkou bola podpora korporátnej inovácie cez nové spoločnosti. „Chceli sme ťažiť z vývojových centier, ktoré tu veľké firmy priniesli, a zo spolupráce s nimi,“ hovoria zakladatelia Starportu. A tak sa spojili s akcelerátorom WeXelerate vo Viedni, no rýchlo zistili, že v Košiciach táto spolupráca nebude fungovať.

 Starport

Cieľom inkubačného programu je zlepšenie lokálneho startupového ekosystému. V nultom ročníku zozbierali zaujímavé začínajúce firmy, ktoré postupne vedú trojmesačnou prípravou až k dvojtýždňovému kempu v Košiciach. Program sa zakončí veľkou verejnou poldňovou konferenciou. Nultý ročník podľa zakladateľov slúžiť ako test, či môže ísť o dlhodobo udržateľný program.

 

Momentálne prebieha záverečná, dvojtýždňová inkubačná fáza startupov v Košiciach. Foto: Starport (archív)
Momentálne prebieha záverečná, dvojtýždňová inkubačná fáza startupov v Košiciach. Foto: Starport (archív)

Zásadným rozdielom bolo podľa Stanleyho to, že v Košiciach nesídlia pobočky korporácií, ktoré majú možnosť za seba operatívne rozhodovať. Druhým problémom bol deficit motivácie na podnikanie, za ktoré sú zodpovedné aj univerzity, keďže v rámci vzdelávania často podporujú len to, čo generuje priamych zamestnancov. „Keď som chodil na strednú, jej primárnym zámerom bolo budovať podnikateľov vo všetkých smeroch. Dnes sa tam rieši to, aký programovací jazyk kvôli Global Logicu prioritizovať na hodinách informatiky a ako získať spoluprácu s T-systems,“ napísal Stanley ešte v septembri minulého roka na svojom blogu.

Lokálne firmy nevedia ponúknuť výzvy, ktoré hľadáme, no obaja vidíme, že povaha východniarov v kombinácii so startupovou kultúrou by mohla pre nás a celý náš región produkovať veľmi zaujímavé výsledky. – Stanley Mácha

Preto sa rozhodli začať v menšom, spoluprácou s mladými firmami. „V Košiciach existuje niekoľko programov alebo priestorov, ktoré podporujú začínajúcich startupistov. V minulosti tu investovali VC fondy do viacerých startupov, ale myslíme si, že chýba práve ten medzikrok medzi týmito dvoma fázami – štruktúrovaný program alebo mentoring, ktorý pripraví startup v skorej fáze na investíciu a bude schopný s ním rásť,“ vraví Peter.

Je Bratislava útočiskom východu?
Štatistiky ukazujú, že východniari majú o ňu najmenší záujem

V nultom ročníku, ktorý odštartoval v apríli, má akcelerátor momentálne šesť firiem v počiatočnom štádiu. Z nich má k startupom, ktoré by chceli produkovať v budúcnosti, najbližšie Ticketware, ktorý poskytuje riešenie na predaj vstupeniek a online marketing. Aj keď ide o jediný tím a produkt, ktorý existoval ešte pred vznikom Starportu, v budúcnosti by malo byť úlohou akcelerátora nové firmy vytvárať. „Nechceme len ubytovávať existujúce startupy,“ tvrdí Stanley.

Súčasťou nultého ročníka je aj Ukrajinka Olga Shebanova so svojím startupom Healthclip. Foto: Starport (archív)
Súčasťou nultého ročníka je aj Ukrajinka Olga Shebanova so svojím startupom Healthclip. Foto: Starport (archív)

Kde teda pátrajú po talentoch? „Zaujíma nás východ, lebo je nepreskúmaný a podľa nás podceňovaný, no zhodli sme sa na tom, že je dobré medzi lokálne tímy zamiešať niekoho z väčšej diaľky, kto môže prísť s inou disciplínou a mindsetom,“ tvrdí Mácha. Takým môže byť v prvom programe napríklad slovensko-ukrajinský medicínsky startup HealthClip či nový projekt Martina Studenčana, člena rebríčka Forbes 30pod30 z roku 2017. V budúcnosti by u seba radi videli aj ľudí zo severu Maďarska, západu Ukrajiny a juhu Poľska.

Ich výhodou môže byť už rok fungujúci coworkingový priestor Starport, kde sa sústreďujú ľudia a tímy podobné tým, ktoré hľadajú. Know-how pritom zbierajú napríklad od bratislavského HubHub, ktorý sa im po spustení inkubačného programu rozhodol pomôcť. A záujem o túto problematiku badajú aj medzi východoslovenskými firmami.

Kvôli zlej diagnostike takmer umrela.
Startupom chce zlepšiť naše zdravotníctvo

„Boli sme prekvapení, ale narazili sme na veľké množstvo ľudí, ktorí pociťovali rovnaké potreby v tomto regióne a chceli okamžite pomôcť. Zapojilo sa niekoľko lokálnych firiem, prinieslo to zaujímavých mentorov, fondy, a partneri mimo Košíc nám sprostredkovali svoje kontakty, pomohli pritiahnuť zaujímavých speakrov na záverečný event,“ vraví Peter. Finančne ich podporila aj Slovensko-americká nadácia a spoločnosť Bestcena, ktorej majitelia sa už angažujú v podobnom akcelerátore v Barcelone.

Stanley tvrdí, že počas dvoch rokov pokusov a omylov projekt spálil asi 15-tisíc eur. Zakladatelia by však časom mohli nájsť aj spôsob, ako svoju doterajšiu prácu na nekomerčnom projekte zhodnotiť. „Našou hlavnou víziou je ale komunitný inkubačný program, ktorý dáva peniaze účastníkom a na odplatu berie podiely až z úspechu. Tento ročník programu je len prototypom a tu sme rozhodnutí zatiaľ všetko investovať do tímov,“ uzatvára Stanley.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.