10. júla 2019

Pri reformách v zahraničí nazbieral informatik Ivan Kalaš bohaté skúsenosti, ktoré sa nedávno rozhodol aplikovať opäť aj v slovenskom školstve. Jeho program Informatika s Emilom sa v súčasnosti používa na 110 slovenských základných školách a jeho verzia pre menších sa začína overovať už aj v škôlkach.

Cieľom je nahradiť teoretickú prácu s počítačom učením sa logického myslenia, spolupracovania v tímoch a prichádzania s riešením problémov, v ktorých sa prepája informatika s inými predmetmi. Úlohy, ktoré obsahujú prvky matematiky, finančnej gramotnosti, slovenčiny, čítania s porozumením či prvouky, nerieši žiak nikdy sám a spájajú sa v nich mnohé oblasti života.

„Využívame to, že na prvom stupni základnej školy je oveľa ľahšie prepájať predmety, keďže ich väčšinou učí ten istý učiteľ,“ hovorí Kalaš. Aký to má význam a ako to funguje v zahraničí? V rozhovore Kalaš hovorí o svojich skúsenostiach a dôležitosti informatiky už na základných školách.

O generácii Z, teda ľuďoch narodených po roku 2000, sa hovorí ako o technicky najbystrejších. Sú naozaj digitálne zruční, alebo sa nám to len javí, keďže technológie využívajú vo väčšej miere?

Niekedy sa o nich hovorí ako o digitálnych domorodcoch, pričom my starší sme len digitálni „prisťahovalci“. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím. Môže byť pravdivé, len ak je naším kritériom to, ako veľa pracujú s Facebookom a podobnými aplikáciami. Potenciál technológií je však mnohonásobne väčší, a to je potrebné sa učiť. Tieto tvrdenia vytvárajú dojem, že generácia Z už nemusí rozvíjať svoju digitálnu gramotnosť.

V akom veku je najlepšie, aby sa dieťa učilo pracovať s technológiami?

Keď sa narodí (úsmev). Samozrejme, primeraným spôsobom. Deti sú dnes v styku s technológiami od mala, vidia mamu pracujúcu na laptope či otca s telefónom v ruke, a sú prirodzene zvedavé. Aj preto by sa mali dostávať do ich života rozumným spôsobom od začiatku. Čo sa týka systematickejšej práce s technológiami, tak by som povedal, že od materskej školy.

Kalaš sa podieľal na veľkej reforme informatiky vo Veľkej Británii. Foto: archív Ivan Kalaš
Kalaš sa podieľal na veľkej reforme informatiky vo Veľkej Británii. Foto: Daša Barteková 

Čo si má rodič predstaviť pod pojmom „rozumným spôsobom“?

Napríklad, že dieťa nesedí v škôlke za stolom a nehrá sa počítačovú hru, ale spoločne so spolužiakmi stojí pred interaktívnou tabuľou a kreslí po nej prstom. Podobné aktivity sa však musia najprv vymyslieť, overiť a učiteľom aj učiteľkám je potrebné poskytnúť technickú podporu a ukázať im, že to zvládnu. Existuje veľa výskumov, ktoré hovoria o využívaní technológií v predškolskom veku a ich efektivite. Deti dnes žijú vo svete, ktorý je plný nástrah aj v digitálnom priestore, a čím skôr s nimi začnú správne pracovať, tým skôr si budujú akúsi odolnosť postavenú na poznaní. A tá sa dá riešiť len poučením, nie zakazovaním. Naše školy však stále nevedia naplno objavovať potenciál ukrytý v technológiách.

Ako sa dnes vyučuje informatika na základných školách?

Nedávno som sa zúčastnil na seminári, na ktorom nám ukazovali výsledky prieskumu na jednej zo špičkových škôl na Slovensku. Žiaci mali za sebou päť či šesť rokov informatiky, ale vyše polovica z nich odpovedala, že nikdy nič neprogramovala. Napriek tomu, že programovanie je kľúčová zložka informatiky, a to aj podľa nášho platného vzdelávacieho programu. Myslím, že informatike ubližuje práve priveľká rôznorodosť. Na každej škole sa k nej pristupuje inak, a preto musí učiteľ na strednej škole začínať so žiakmi opäť od nuly. Keby sme podobne postupovali napríklad v prípade matematiky, zlyháme na plnej čiare. A rodičia by povedali: „Nie!“

Ako sa mladý Slovák dostal od aplikovanej informatiky k burgerom

Nechcem útočiť na učiteľov, oni tiež často nevedia, ako postupovať. Máme síce viaceré učebnice a didaktiky, no informatike chýba systém a dobre definované vzdelávacie ciele. Pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi som takýto slobodný princíp s rôznymi cestami obhajoval, no zmenil som názor. Veľa ciest znamená, že možno nejdete ani po jednej.

Čo to znamená?

Sú učitelia, ktorí prinášajú do škôl moderné metódy a aj na Slovensku prebieha v tejto oblasti veľká zmena. Zažil som situácie, keď žiaci ešte pred prvou hodinou ráno čakali, kým im otvoria školu, aby mohli pracovať na svojich projektoch. Na druhej strane je veľakrát informatika učená sucho a popisne. Niekedy zasa namiesto informatiky učitelia učia iba základy práce s počítačom.

Kto je Ivan Kalaš

Pôsobil ako člen medzinárodného poradného tímu spoločnosti Microsoft v Redmonde, bol členom Správnej rady Inštitútu UNESCO pre informačné technológie vo vzdelávaní. Je hosťujúcim profesorom prestížnej londýnskej univerzity UCL a vo Veľkej Británii sa podieľal na tvorbe reformy vyučovania informatiky na ich základných školách. Je poradcom národných projektov v Hongkongu a vo Francúzsku. Momentálne sa najviac venuje vývoju edukačného softvéru s názvom Robot Emil, ktorý by mal na Slovensku a v ďalších krajinách vytvoriť ucelenú koncepciu vzdelávania informatiky pre žiakov prvého stupňa základnej školy. Napísal niekoľko kníh a učebníc pre deti.

Viete uviesť príklad?

Bol som napríklad na hodine, kde učiteľka používala so žiakmi náš starší program na kreslenie. Vyzeralo to asi tak, že im ukázala tlačidlo s nástrojom, pomocou ktorého sa kreslí čiara, a následne im dala za úlohu nakresliť 10 čiar. Potom ukázala nástroj na kreslenie obdĺžnikov, zadala im podobnú úlohu… a takto pokračovala, až dospeli k nástroju na kreslenie, keď sa automaticky na plochu pridáva aj rovnaká kresba „v zrkadle“.

Absolventka informatiky vyrába luxusné kožené zápisníky

To som už nevydržal a navrhol som, aby žiaci miesto čiar skúsili nakresliť farebného motýľa, keďže ten je vlastne akoby zrkadlený z ľavej a pravej polovice. Vyhlásili sme malú súťaž o najkrajší obrázok, čo bola odrazu vzrušujúca zábava plná učenia sa, ktorá žiakov bavila. A, samozrejme, išlo aj o prepojenie informatiky s výtvarnou výchovou. Takéto spájanie sa dá robiť s rôznymi predmetmi a malo by byť na prvom stupni základnej školy jedným z našich cieľov.

Projekt sa rozbehol v roku 2017, keď spojili sily Univerzita Komenského, nezisková organizácia Indícia a technologické štúdio, aby vytvorili novú metódu vyučovania programovania pre deti vo veku od 8 do 10 rokov. Momentálne sa používa už na 110 základných školách na Slovensku, na školách v Nórsku, Anglicku, Česku a v ďalších krajinách. Foto: archív Ivan Kalaš
Projekt sa rozbehol v roku 2017, keď spojili sily Univerzita Komenského, nezisková organizácia Indícia a technologické štúdio, aby vytvorili novú metódu vyučovania programovania pre deti vo veku od 8 do 10 rokov. Momentálne sa používa už na 110 základných školách na Slovensku, na školách v Nórsku, Anglicku, Česku a v ďalších krajinách. Foto: Daša Barteková

Je v zahraničí takéto prepájanie bežnejšie?

Asi áno. Pamätám si napríklad na hodinu informatiky v Londýne, kde deti programovali zápis správ v Morseovej abecede a učiteľ to hneď prepojil s témou prvej svetovej vojny a komunikácie počas nej. Alebo sa učili o vojne na Falklandoch a ich úloha znela: v správach z týždňa, keď sa vojna začala, nájdite minimálne tri krajiny, ktoré o nej referovali rôznym spôsobom. Museli vedieť správne vyhľadávať zdroje, ovládať cudzí jazyk, prípadne využiť Google prekladač, analyzovať často protirečivé správy alebo správy z rôznych uhlov pohľadu a nachystať si prezentáciu.

V takejto aktivite sa spája história, práca s digitálnymi technológiami, spoločenský pohľad na problémy, kritické myslenie a analýza, práca s jazykmi. Mladí ľudia si pri takýchto projektoch uvedomujú zložitosť sveta a zároveň sa veľa učia, pri niektorých témach sa i zabavia. Je možné to robiť už na prvom stupni základných škôl, kde učí skoro všetky predmety jeden učiteľ. Na druhom stupni a na strednej je to už náročnejšie a vyžaduje si spoluprácu rôznych učiteľov. Ale koniec koncov, prečo nie?

Ktorá krajina nám môže byť vzorom?

Veľmi dobre to majú vymyslené v Dánsku, kde každý rok na tri a viac týždňov zastavia bežné vyučovanie a celá škola pracuje v menších skupinkách na projektoch na súvisiacu tému – úmerne svojmu veku a stupňu vývinu, napríklad „Čo robiť s odpadom“. Jeden tím môže robiť štatistiky o produkcii odpadu, iný spísať možnosti, ako separovať, mladší žiaci môžu pripraviť na túto tému divadelné predstavenie alebo vyrobiť náučné pásmo.

Samotný predmet informatika je však všade pomerne nový a skúsenosti z iných krajín musíme brať s rezervou. Je skvelé sa poučiť či inšpirovať, ale ich programy sa nedajú úplne preniesť do našich podmienok. Páči sa mi prístup Nórska, kde sa v súčasnosti pripravuje veľká a zaujímavá reforma vyučovania programovania. Napríklad v Anglicku investovala vláda veľa peňazí do mimovládnych organizácií, ktoré podporujú vznik novej informatiky a pripravujú materiály pre učiteľov. Ukazuje sa, že sa na ňu v súčasnosti vo svete kladie čoraz väčší dôraz.

Autorský tím teraz pracuje na celkovom koncepte vyučovania informatiky na základných školách. Cieľom reformy je budovať informatiku ako premyslený a systematický poznávací proces pre každého žiaka, a postupne zlepšiť vyučovanie informatiky aj na druhom stupni ZŠ a na stredných školách. Zaujímavé prístupy už overujú dokonca aj v materských školách. Foto: archív Ivan Kalaš
Autorský tím teraz pracuje na celkovom koncepte vyučovania informatiky na základných školách. Cieľom reformy je budovať informatiku ako premyslený a systematický poznávací proces pre každého žiaka, a postupne zlepšiť vyučovanie informatiky aj na druhom stupni ZŠ a na stredných školách. Zaujímavé prístupy už overujú dokonca aj v materských školách. Foto: Daša Barteková

Prečo je teda u nás stále podceňovaná?

Dobrá a zároveň ťažká otázka. Myslím, že ešte nevieme správne odhadnúť, akú má cenu a na čo všetko ju môžeme využívať. Keby sme ako deti programovaním na škole riešili problémy, ktoré by nás v tom čase zaujímali a mali by pre nás význam, vnímali by sme informatiku celkom inak. Ale to asi platí aj o iných predmetoch, však?

Mal som teraz dve študentky, ktoré pre seba rady šijú oblečenie. Na mojej prednáške z Výpočtovej zvedavosti spoznali francúzsku výtvarníčku a textilnú dizajnérku Soniu Delaunay, pretože sme prostredníctvom programovania skúmali jej výtvarnú tvorbu – jej a ďalších významných výtvarníkov 20. storočia. Nejde nám o ich napodobnenie, ale o snahu lepšie im porozumieť tým, že ich postupy a pohľady modelujeme na obrazovke počítača.

Nebudem deťom zakazovať počítač, radšej sa pridám.
Čo som sa naučila o budúcnosti

Zisťujeme, že ani abstraktné a zdanlivo jednoduché výtvarné dielo nie je vôbec jednoduché. Má v sebe rôzne rovnováhy a napätia, dodržiava rôzne farebné a priestorové princípy. A moje študentky si tak obľúbili tvorbu Sonii Delaunay, že si chcú navrhnúť a ušiť šaty s jej motívmi. Aj toto je cesta. Cez programovanie objaviť niečo iné, skúmať, tvoriť. Aplikovať informatiku na čosi prekvapujúce, zábavné, čo študentov zaujme a inšpiruje.

Je dôležitá pre všetkých? Ako by ste jej význam opísali skeptikom, ktorí o informatike v škole pochybujú?

Predstavte si, že asistentka riaditeľa ide rozposlať 50 listov s rovnakým textom, ktoré sa líšia iba oslovením, adresou a menom adresáta. Ako digitálne gramotná osoba vie, že existujú metódy, ako si takúto prácu úžasne uľahčiť. Alebo nevie a bude pracovať dva dni. To je však iba malý príklad rozumnej práce s počítačom. Ale ak má mladý človek dobré informatické vzdelanie zo základnej a strednej školy, bude sa vedieť inak učiť, bude mať v rukáve ďalší nástroj na riešenie problémov, na modelovanie, na tvorbu. Programovanie nás učí pozerať sa na problémy z rôznych oblastí inými očami a nachádzať v nich určité schémy, opakujúce sa postupy, udalosti, dáta, štruktúry. To sa hodí v každom zamestnaní.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk