Ekonomiky Španielska, Grécka a Portugalska, ktoré pred 15 rokmi tvrdo zasiahla európska dlhová kríza, v súčasnosti dosahujú lepšie výsledky ako severné krajiny vďaka oživeniu cestovného ruchu.
Tieto tri krajiny museli začiatkom tohto desaťročia pretrpieť tvrdé úsporné opatrenia. Ich realizáciu im naordinovali partneri z Európskej únie (EÚ), ktorí považovali za príčinu ich ekonomických problémov fiškálnu laxnosť a slabú konkurencieschopnosť.
2 min
2 min
Rana pre Rusko. Putin priznal nedostatok paliva v niektorých ruských regiónoch
3 min
3 min
Technologické giganty vykupujú čipy. Podľa odborníkov môžu počítače a mobily zdražieť až o stovky eur
2 min
2 min
Trumpova vláda rieši zákaz pre Anthropic. Vráti sa model Fable 5?
1 min
1 min
Japonsko má virtuálnu policajtku, na starosti má špeciálnu agendu
2 min
2 min
Americké akcie zakončili týždeň poklesom, oslabil aj dolár
2 min
2 min
Trump sa opäť vyhráža: 100-percentné clo na toho, kto zavedie daň z digitálnych služieb
2 min
2 min
Aktíva fondu J&T Arch v prvom štvrťroku stúpli o 120 miliónov na 8,5 miliardy
2 min
2 min
Duslu sa vlani darilo, dosiahlo zisk 10 miliónov
3 min
3 min
Maďarsko chce splniť podmienky na prijatie eura okolo roku 2030, povedal premiér
2 min
2 min
China Eastern si objednali od Airbusu 25 lietadiel A330neo pre diaľkové trasy
2 min
2 min
Krym, ktorý zápasí s nedostatkom pohonných hmôt, vyhlásil núdzový režim
3 min
3 min
Skupina Foxconn chce vstúpiť na európsky trh s elektromobilmi, má deväť modelov
2 min
2 min
Slovensko zasiahli horúčavy, hrozí, že padne rekord. Železničiari spomalia vlaky na osemdesiatku
2 min
2 min
Šéf koncernu Volkswagen chce zrušiť až 100 tisíc pracovných miest, tvrdí nemecký magazín
3 min
3 min
Penta expanduje do Estónska, kupuje najväčšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o seniorov v krajine
Od skončenia pandémie sa však „situácia zmenila“, uviedol ekonóm bruselského think tanku Bruegel Zsolt Darvas. „Dnes tieto krajiny rastú rýchlejšie ako priemer EÚ a už nie sú vnímané ako čierne ovce.“ TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Hrubý domáci produkt (HDP) Španielska v minulom roku stúpol o 2,5 percenta, HDP Portugalska o 2,3 percenta a Grécka o 2,0 percentá. Na porovnanie, rast celej EÚ dosiahol 0,4 percent, pričom nemecká ekonomika klesla o 0,3 percent a z veľkých svetových ekonomík zaznamenala v roku 2023 najslabší výkon.
Medzinárodný menový fond (MMF) prognózuje, že tieto tri krajiny budú aj v tomto roku naďalej dosahovať lepšie výsledky, hoci sa tempo ich expanzie spomalí. MMF počíta v tomto roku s nárastom španielskej ekonomiky o 2,4 percenta, portugalskej o 1,7 percenta a gréckej o 2,0 percenta.
Vzkriesený cestovný ruch aj pomoc EÚ
Podľa ekonómov je hlavnou príčinou tohto obratu výrazné oživenie cestovného ruchu, ktorý sa po zrušení pandemických reštrikcií v minulom roku dostal na rekordnú úroveň. Tento sektor je pre tieto tri krajiny kľúčový, keďže tvorí takmer 25 percent gréckej ekonomiky a 12 percent ekonomiky Portugalska a Španielska.
Tieto krajiny takisto výrazne profitujú z masívneho Plánu obnovy EÚ, ktorý je určený na podporu ekonomík po pandémii. Veľká časť z tohto programu, ktorý je kombináciou grantov a pôžičiek výmenou za štrukturálne reformy, smeruje práve do južných krajín.
Španielsko, ktoré je po Taliansku najväčším príjemcom prostriedkov z programu, doteraz získalo z plánu obnovy 38 miliárd eur, Grécko 15 miliárd eur a Portugalsko 8 miliárd eur. Tieto tri krajiny takisto vyvinuli „veľké úsilie, aby zvýšili atraktivitu svojich ekonomík“ prostredníctvom štrukturálnych reforiem.
Vďaka tomu vzrástla ich konkurencieschopnosť a zlepšila sa situácia na ich trhoch práce, uviedol Darvas. Reformy pomohli prilákať zahraničné investície, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a cloud computingu.
Rýchly rast v týchto troch krajinách je však čiastočne dobiehaním prudkého poklesu HDP počas finančnej krízy. Napríklad HDP Grécka sa prepadol o 25 percent. Hoci vo všetkých týchto krajinách nezamestnanosť klesla, jej miera v Grécku a Španielsku stále presahuje 11 percent, čo je výrazne nad priemerom EÚ na úrovni 5,9 percent.
Aj bývalý európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn pre agentúru AFP povedal, že „deficity a úrovne dlhu zostávajú v niektorých prípadoch vysoké“, hoci „rozdiely medzi krajinami eurozóny sa v porovnaní so situáciou spred 10 rokov znížili“.
Darvas dodal, že „konvergencia“ juhoeurópskych krajín so severnými „bude pravdepodobne pokračovať“, aj keď pomalším tempom. Španielsko, Portugalsko a Grécko majú podľa neho pred sebou ešte veľa práce.
