Úročenie štátnych dlhopisov vo svete v uplynulých mesiacoch rástlo a podľa analytikov nie je dôvod očakávať, že sa tento trend v najbližšom období zmení. Vývoj sa nevyhol ani Slovensku. Vyššie výnosy zvyšujú náklady na financovanie štátu a postupne sa môžu premietnuť aj do úrokov na úveroch vrátane hypoték.
Slovenský desaťročný dlhopis sa blíži k 4,5 percenta
Výnos slovenského desaťročného štátneho dlhopisu sa po tohtotýždňovej novej emisii pohybuje približne na úrovni 4,35 percenta, teda citeľne vyššie ako ešte pred mesiacom. Upozornil na to analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
„Veľkú časť rastu výnosov vysvetľuje vývoj na globálnych trhoch. Nemecký 10-ročný výnos sa dostal približne k 3,6 percenta, takže slovenská riziková prirážka voči Nemecku je aktuálne okolo úrovne 75 bázických bodov a stále sa drží na relatívne stabilnej úrovni, hoci v najbližších týždňoch bude dôležité, aby sa mierne rastúci trend nepotvrdil,“ zhodnotil.
Do konca roka podľa neho zostanú výnosy dlhopisov zvýšené a volatilné. „V našom základnom scenári vidíme slovenský 10-ročný výnos okolo štyroch percent, teda o niečo nižšie ako dnes. Veľa však bude závisieť od cien energií, ďalšieho vývoja inflácie, očakávaní ďalších krokov Európskej centrálnej banky (ECB) a geopolitickej situácie,“ priblížil Kočiš.
Popri globálnych faktoroch môžu slovenské výnosy podľa neho ovplyvňovať aj domáce verejné financie.
Štátom konkurujú aj firmy investujúce do AI
Do konca roka sa dá podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika očakávať, že výnosy slovenských dlhopisov zostanú na vysokých úrovniach. Návrat k jarným hodnotám pod štyri percentá podľa neho nateraz nevyzerá reálne.
„Rast úrokových sadzieb, ktoré investori v celej eurozóne vyžadujú pri nových dlhopisoch, je spôsobený obavami z inflácie a drahších energií a všeobecným očakávaním vyšších sadzieb,“ vysvetlil.
Situáciu podľa neho zhoršuje aj rastúca konkurencia na dlhopisovom trhu. Štátom totiž v súboji o financie nekonkurujú iba iné vlády, ale čoraz viac aj nadnárodné firmy, ktoré financujú obrovské investície do umelej inteligencie, dátových centier a energetiky.
Ak investori dostávajú atraktívny výnos od týchto globálnych firiem, štáty musia podľa Búlika ponúknuť dostatočne zaujímavú cenu.
„Ak sa na dynamike vývoja z posledných týždňov nič nezmení, nedá sa vylúčiť, že výnos na slovenskom desaťročnom dlhopise sa bude koncom roka pohybovať na úrovni až 4,5 percenta. To sú skutočne vysoké sadzby, ktoré zásadne predražia dlhovú službu a zvýšia čiastky, ktoré Slovensko musí každý rok platiť len za úroky,“ konštatoval Búlik.
Vyššie výnosy tlačia aj na európske dlhopisy
Rast výnosov amerických vládnych dlhopisov zároveň tlačí na vyššie výnosy európskych dlhopisov, upozornil analytik Finaxu Patrik Kindl.
„Trhové očakávania hovoria ešte o minimálne jednom navýšení sadzieb ECB aj Fedu. To sa premietne aj do sadzieb na dlhopisoch. Očakávam teda, že sadzby ešte postupne vzrastú. Veľmi to však bude závisieť od situácie na Blízkom východe a vývoja inflácie,“ uviedol.
Vyššie úročenie dlhopisov sa podľa neho v prvom rade premieta do nákladov financovania vlády, keďže za pôžičky musí platiť stále viac. Vplyv však môže mať aj na hypotekárny trh a akciové trhy.
„Po tretie sa súčasná situácia premietne do akciového trhu, keďže vyššie úrokové sadzby na vládnych dlhopisoch znamenajú nižšiu ochotu podstupovať vyššie riziko pri akciách. Navyše sa spoločnostiam predraží dlhové financovanie, čo bude ešte viac tlmiť expanzívnu aktivitu,“ doplnil Kindl.
Hypotéky môžu smerovať k štyrom percentám
Vplyv slovenských štátnych dlhopisov na bankové úroky je podľa Kočiša skôr nepriamy.
„Pri hypotékach sú podstatnejšie najmä úrovne eurových swapových sadzieb, očakávania vývoja sadzieb ECB, náklady financovania bánk a konkurencia na trhu. Riziková prirážka štátu sa však môže prenášať do možností financovania domácich bánk. Vyššia cena peňazí na finančných trhoch sa postupne premieta aj do úverových sadzieb,“ vysvetlil.
Očakáva, že priemerné sadzby nových hypotekárnych úverov na Slovensku sa budú ďalej posúvať smerom k úrovni štyri percentá.
Negatívny vývoj úročenia hypoték predpokladá aj Búlik. Poukázal na to, že trojročný eurový swap sa z minuloročných úrovní okolo dvoch percent dostal na takmer 3,6 percenta, čo predstavuje rast o 1,6 percentuálneho bodu.
Priemerná sadzba slovenských hypoték s trojročnou fixáciou sa však v rovnakom období zvýšila iba o 0,35 percentuálneho bodu. Úvery tak podľa Búlika zatiaľ iba dobiehajú rast ceny peňazí.
„Ako budú bankám postupne končiť lacnejšie zdroje financovania, neostane im nič iné, ako súčasnú cenu peňazí vo väčšej miere preniesť do úrokov. Je preto úplne reálne, že už v priebehu dvoch až troch mesiacov sa priemerná sadzba nových hypoték dostane na úroveň štyri percentá. Ak pritom swapy zostanú dlhšie obdobie na dnešných úrovniach, zatiaľ nevidím dôvod, prečo by sa rast úrokov hypoték mal zastaviť na štyroch percentách,“ konštatoval analytik.
Podnikateľské úvery môžu prekročiť päť percent
Rast úrokov sa podľa Búlika nevyhne ani podnikateľským úverom, čo považuje za osobitne problematické pre slovenskú ekonomiku.
Priemerné úročenie nových úverov podnikom dosiahlo v júli 4,6 percenta. Pri súčasnom raste trhových sadzieb a drahšom financovaní bánk preto Búlik v najbližších mesiacoch očakáva ďalší posun smerom k hranici piatich percent.
